MÚZEUM V KEŽMARKU
HRADNÉ NÁMESTIE 42
060 01 KEŽMAROK

KEŽMARSKÝ HRAD BYTOVÁ KULTÚRA VÝSTAVNÁ SIEŇ

<< Október >>
Po Ut St Št Pi So Ne
  1Výročie elektrifikácie mesta Kežmarok
2 3 4 5 09:00-16:00 Kežmarský hrad, Múzeum bytovej kultúry - Hlavné námestie 55 Deň Prešovského samosprávneho kraja 6 7 8
9 10 11 12 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo 13 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo 14 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo 15 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo
16 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo 17 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo 18 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo 19 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo 20 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo 21 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo 22 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo
23 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo 24 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo 25 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo 26 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo 27 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo 28 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo 29 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo
30 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo 31 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo  

Virtuálna prehliadka


Svet dávnej lekárne na poľsko - slovenskom pohraničí

Kežmarská miléniová lipa

Doba rakúsko-uhorskej monarchie je už dávno nenávratne preč a medzi ľuďmi sa nenachádza nik, kto by si tieto zašlé časy pamätal. Svedkami a pamätníkmi tejto epochy sú iba budovy, vytlačené knihy a noviny, či vyblednuté fotografie. Avšak okrem nich existuje v centre mesta Kežmarok jedna živá bytosť, ktorá má v sebe zapísanú výnimočnú udalosť viažucu sa k Uhorskému kráľovstvu. Ide o miléniové oslavy, konajúce sa na počesť tisícročia príchodu Maďarov do Karpatskej kotliny. Tie prebiehali počas celého roka 1896 a v dňoch 9.-10. mája ich zažil aj Kežmarok. A práve vtedy, presne pred 120. rokmi (2016), bola pred kežmarskou radnicou vysadená tzv. miléniová lipa, najstaršia žijúca pamätníčka dávnych čias...

Kežmarčania sa na oslavy náležite pripravili - domy si vyzdobili vencami a štátnymi zástavami. V sobotu už od pol deviatej ráno tiahli žiaci všetkých kežmarských škôl pod vedením učiteľov na hlavné námestie, kde sa sformovali do slávnostného sprievodu. Dobu ich nástupu spríjemňovali tóny mestskej kapely. Presne po odbití deviatej hodiny sa celý zástup za hlasitého študentského bubnovania a mávania zástavami pohol na nádvorie kežmarského hradu, sídlo odbojnej rodiny Thököly. Na juhozápade nádvoria bola prichystaná vyzdobená tribúna. Keď čelo sprievodu vstúpilo do areálu hradu, kapela žiakov lýcea zahrala miléniový pochod. Slávnosť otvoril vlasteneckým príhovorom inšpektor evanjelického lýcea Dr. Gregor Tátray. Nasledoval Hymnus v podaní speváckeho spolku Vyššej obchodnej školy a krátka prednáška člena školskej rady, advokáta Paula Kélera. V nej vypichol najdôležitejšie styčné momenty prebiehajúceho storočia, zdôraznené láskou k vlasti. Všetky tieto vystúpenia si vyslúžili mohutný potlesk zvýraznený starobylými múrmi hradu.

Po slávnostnom úvode nasledovalo recitačné pásmo žiakov všetkých škôl. Katolícku ľudovú školu zastupovali Géza Roth a Angyalka Foky; evanjelickú Georg Gretzmacher; židovskú Armin Elsner a Malvine Färber; dievčenskú meštianku Aranka Oszvald a Gisella Lindtner; vyššiu obchodnú Joseph Szita; tkáčsku Moritz Bányai a lýceum maturant Johann Szabó. Postupne predniesli vlastenecké diela Ladislava Inczédyho, Ludwiga Pósu, Line Büttner, Viktora Dalmadyho, Kolomana Tótha i Karla Sántha. Po recitačnej vložke ukončil hodinu a pol trvajúcu slávnosť príhovorom riaditeľ obchodnej školy Alexander Belóczy. Zdôraznil potrebu jednoty a bratstva, na čo nasledovala spoločná pieseň Výzva, ukončená zvolaním „Nech žije kráľ, nech žije národ, nech žije vlasť!" Potom sa všetci v sprievode vybrali späť k radnici, odniesli do škôl bubny a vlajky a pobrali sa domov.

Popoludní sa v parku Meese usporiadala zábava rímskokatolíckej ľudovej školy, na ktorej sa prednášali a hrali alegorické výjavy. Večer po zotmení, v čase 20:00-22:00, bolo mesto slávnostne osvetlené. Radnicu i domy zdobili sviečky, vlastenecké transparenty a vencová výzdoba. V rovnakom čase prebiehal spoločný fakľový sprievod študentov gymnázia a obchodnej školy, doplnený o piesne hudobnej gymnaziálnej skupiny.

1. Najstaršia fotka s miléniovou lipou celkom naľavo (foto Múzeum v Kežmarku)2. Lipa pred kežmarskou radnicou v časoch I. ČSR (foto Múzeum v Kežmarku)3. Miléniová lipa ako svedok jarmoku (foto Múzeum v Kežmarku)

Nedeľa 10. mája 1896 nás z pohľadu témy tohto článku zaujíma najviac. Už o ôsmej hodine ráno sa na kežmarskej radnici zišli členovia mestskej rady na slávnostnom zasadnutí. Po polhodinke sa vedenie mesta na čele so starostom Dr. Karlom Schwarzom vybralo pred radnicu, aby sa stali svedkami slávnostného vysadenia miléniovej lipy členmi Okrášľujúceho spolku. Celú akciu sprevádzala početná účasť mešťanov a miestnych speváckych spolkov. Po spoločnom odspievaní slávnostného Hymnu sa zúčastneným prihovoril MUDr. Vojtech Alexander - ako predseda Okrášľujúceho spolku odovzdal lipu pod ochranu mestského magistrátu. Starosta Schwarz ju v maďarskej i nemeckej reči prisľúbil naveky ochraňovať.

4. Oslavy 1. mája pod kežmarskou miléniovou lipou (foto Múzeum v Kežmarku)

Po týchto verejných oficialitách sa magistrát mesta a zástupcovia úradov vybrali o deviatej hodine na ďakovnú bohoslužbu do katolíckeho kostola, ktorú slúžil František Laufik. Liturgiu obohatil spev manželky okresného sudcu Gregorovicsa. O desiatej sa delegácia zúčastnila nemecko-maďarských služieb božích v evanjelickom kostole, tie viedol Štefan Linberger. Ich záver spestril spevácky spolok žiakov gymnázia. Náboženské slávenie milénia zakončila o jedenástej bohoslužba v židovskej synagóge, pri ktorej predniesol slávnostnú reč rabín Abrahám Grünburg. Zaujímavo vyznieva fakt, že zástupcovia mesta a úradov sa postupne zúčastnili na bohoslužbách vo všetkých troch kežmarských chrámoch. Popoludní sa ešte park Meese s priľahlou lúkou stali svedkami obrovskej ľudovej veselice. Tá bola bodkou tejto dvojdňovej miléniovej slávnosti, nakoľko pôvodne plánovaný večerný veľkolepý ohňostroj sa pre nepriaznivé počasie neuskutočnil.

5. Miléniová lipa v roku 2012 (foto Vladimír Julián Ševc)6. Miléniová lipa v súčasnosti (foto Vladimír Julián Ševc)

Dnes môžeme iba ľutovať, že príroda nenadelila stromom dar rozprávania. Koľko zaujímavých vecí by sme sa dozvedeli... Zaiste by sa jednalo o najrozmanitejšie príbehy - radostné i smutné, komické i tragické. Kežmarská miléniová lipa má vo svojich letokruhoch zapísaných nespočetne veľa príhod. Koniec koncov, zažila monarchiu, republiku, totalitu; na čele mesta starostov, komisárov, primátorov; prizerala sa mnohorakým slávnostiam, vojnám, nešťastiam... Napriek svojmu vysokému veku medzi nami stále žije a zaznamenáva prežité udalosti súčasnosti. Preto aspoň raz v roku, keď zakvitne a svojou sladkou, mámivou vôňou si podmaní všetkých okoloidúcich, sa pri nej zastavme, prípadne si poseďme v tieni jej konárov, a zamyslime sa nad tým, aký významný strom nám rastie priamo pod nosom.

7. Miléniová lipa v súčasnosti (foto Marek Jezerčák)8. Miléniová lipa v súčasnosti (foto Marek Jezerčák)9. Miléniová lipa v súčasnosti (foto Marek Jezerčák)

  • Autor: historik Múzea v Kežmarku - Mgr. Vladimír Julián Ševc
  • Publikované: KKreporter.sk
AKTUÁLNE OTVÁRACIE HODINY

Expozícia historických vozidiel na hrade
pondeloknedeľa
od 9:00 do 18:00 (posledný vstup je o 16:30)

Expozícia meštianskej bytovej kultúry
pondeloknedeľa
od 10:00 do 18:00

Výstavná sieň
utorok až sobota
od 10:00 do 18:00



Odkaz na podrobné informácie v kalendári podujatí