MÚZEUM V KEŽMARKU
HRADNÉ NÁMESTIE 42
060 01 KEŽMAROK

KEŽMARSKÝ HRAD BYTOVÁ KULTÚRA VÝSTAVNÁ SIEŇ

<< Október >>
Po Ut St Št Pi So Ne
  1Výročie elektrifikácie mesta Kežmarok
2 3 4 5 09:00-16:00 Kežmarský hrad, Múzeum bytovej kultúry - Hlavné námestie 55 Deň Prešovského samosprávneho kraja 6 7 8
9 10 11 12 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo 13 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo 14 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo 15 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo
16 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo 17 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo 18 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo 19 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo 20 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo 21 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo 22 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo
23 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo 24 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo 25 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo 26 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo 27 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo 28 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo 29 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo
30 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo 31 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo  

Virtuálna prehliadka


Svet dávnej lekárne na poľsko - slovenskom pohraničí

V tieni ríšskeho orla XV. - Kežmarské múzeum v opise z roku 1941

Múzeum v Kežmarku patrí od otvorenia dňa 31. mája 1931 k najvyhľadávanejším pamiatkam v meste. Nachádza sa v niekdajšom sídle rodiny Thököly, jeho hlavným cieľom je uchovávať a prezentovať dedičstvo našich predkov z Kežmarku a blízkeho okolia. Spočiatku boli expozície umiestnené iba vo vstupnej a obdĺžnikovej veži; po vojne sa využili i ďalšie priestory hradu. Z prvého obdobia existencie múzea sa zachovalo niekoľko fotografií interiéru. Z novín Gardista zas máme zaujímavý opis múzea z jesene 1941. Nechajme teda prehovoriť dobového návštevníka hradu z čias, kedy doň zavítala nejedná významná návšteva:

Vstupná veža Kežmarského hradu (foto: Múzeum v Kežmarku)Vstupná a obdĺžniková veža z hradného nádvoria (foto: Múzeum v Kežmarku)

"Milý čitateľ, keď raz prídeš do Kežmarku, nezabudni si pozrieť Kežmarské múzeum, ktoré hovorí o dávnych slávnych časoch nielen samého mesta Kežmarku, ale celého Spiša. Múzeum je umiestnené v Thökölyho hrade, v severovýchodnej časti mesta. Už sám hrad je jednou časťou múzea, ktorá stojí za pozretie. Stúpame točiacimi schodmi. Hneď pri vchode víta nás meno zakladateľa múzea Oscariusa Szelényiho, vryté do čiernej pamätnej tabule. Sme v prvej izbe. Stará klenba, malé oblôčiky, hrubé masívne múry. Zdá sa, ako keby sme vstúpili do zbrojárne hradu. Na stenách pištole, samopaly, kopije, pušky, šable. Nad vchodom sú skrížené dva "Blutschwerty". Keď pán zámku tiahol do bitky, zamočil najprv tieto "Krvavé meče" do krvi a potom poslovia chodili s nimi po meste a hlásali takto meštianstvu často i osudné, krvavé udalosti. Výzbroj bojovníka doplňuje železná košeľa a oceľový "čákov".

Expozícia zbraní a Streleckého spolku (foto: Múzeum v Kežmarku)Expozícia Streleckého spolku (foto: Múzeum v Kežmarku)

V kúte visí malý, červeno-biely špicatý práporček husitov, ktorý je pamiatkou na Jána Jiskru z Brandýsa. Na mladosť pána hradu Kežmarského Thökölyho upomínajú nás drevené, malé vyrezávané sánky. Neharmonicky zapadá do tohto vojenského prostredia klavír z dôb Beethovenových.

Obraz Imricha Thökölyho s klavírom (foto: Múzeum v Kežmarku)

Prejdime o poschodie vyššie. Cestou padnú nám do očí gumové plášte a obleky zavesené na krátkej žrdi. Azda i asanačné obleky poznal už pán Ján Jiskra, alebo všemohúci pán Spiša Thököly? Verte mi, je to ľadová sprcha pre človeka 20. storočia, keď spozná, že to, s čím sa ukazujeme na verejných cvičeniach CPO /Civilná protiletecká obrana/, nájdeme v múzeu medzi kresacími puškami a brneniami. Neviem, či pri mojej návšteve múzea zbadala naša sprievodkyňa môj údiv, len podotkla, že oné gumové obleky nepatria medzi zbierky, že sú tu len dočasne, kým CPO nájde si pre ne miesto. Myslel som si, hej, teraz sú tu dočasne, ale o krátky čas vrátia sa sem znova, ako pamiatka na "zastaralé, nemoderné 20. storočie".

Víta nás druhá sieň, ktorú by sme azda nazvali izbou módy, umenia a krojov. Popri stenách v zasklených skriniach sú staré meštianske kežmarské kroje, vedľa sedliackych krojov z okolia. Zaujímavá je zbierka vyrezávaných drevených košíkov, ktoré kedysi patrili k predpísanej výzdobe každého meštianskeho domu. Túto zbierku doplňujú prvé formy na medovníky starej kežmarskej firmy Hayde a rázovitá keramika. Ľudové umenie spišské je tu zastúpené i vyrezávanými palicami, fajkami, truhlicami, stoličkami. Z každého kusa zrkadlí sa prirodzené umelecké nadanie nášho ľudu.

Expozícia cechov a remesiel (foto: Múzeum v Kežmarku)

Medzi najstaršie pamiatky múzea patria nádoby a črepy z doby bronzovej, ktoré vykopal v okolí Kežmarku prof. Lipták. Niekoľko kusov je celkom zachovalých a vidno na nich jemne vypracované ornamenty. Medzi pamiatkami múzea našla si miesto i najstaršia mestská pečiatka kežmarská, ktorá nám veľmi pripomína terajšiu tlač. Z dôb uhorského Košutovho povstania sú tu vlastné hodinky grófa Görgeya. Cechy majú osobitný kútik, v ktorom je murárska zástava a cechová palica, ktorej dotykom prijímali nových členov cechu.

Stredovek bol veľmi poverčivý. Pamiatkou naň je zvápenelá mačka, ktorú naši predkovia zamurovali do múrov domu, aby odháňala zlých duchov. Z listov a písem najzaujímavejší je list Jiskru z Brandýsa kežmarskej mestskej rade. Z obrazov nezabudnite si pozrieť písaný obraz následníka trónu Rudolfa a jeho manželky od Ilony Hegyesi, ktorého kresba je nahradená písmom. Obraz je nakreslený - vlastne napísaný - životopisom následníkovým. Zo zaujímavejších obrazov sú tu dve diela neznámeho umelca Mária Terézia pred korunováciou a ako panovníčka.

Drevenou chodbou na hradbách prejdeme do poslednej, ale najkrajšej miestnosti múzea. Cestou všimneme si hradného dvora a hradnej kaplnky, ktorú práve renovujú. Medzi streleckými terčmi a prvou zástavou kežmarského streleckého spolku (z roku 1510) je veľká, celú jednu stenu zaberajúca panoráma Tatier, ktorú namaľoval prof. Scholtz za pomoci prof. Dr. Liptáka.

Prehliadka múzea týmto by sa skončila, ale neskončila sa ešte návšteva ostatných kežmarských pamiatok. Drevený artikulárny ev. kostol, kat. kostol s gotickým oltárom, stará renesančná zvonica, staré ev. lýceum, radnica; všetko to svojou krásou a minulosťou volá návštevníkov Kežmarku. Nezabudnite na Kežmarok, príďte sa pozrieť na slovenský Norimberg pod Tatrami!"

Písaný obraz následníka trónu Rudolfa s manželkou (foto: Múzeum v Kežmarku)

Od roku 1941 sa Kežmarské múzeum značne zmenilo. Je väčšie a ponúka oveľa viac expozícií so zameraním na históriu regiónu. Žiaľ, niektoré z hore uvedených predmetov už v zbierkových fondov Múzea v Kežmarku nenájdeme. Na konci vojny sa stratili v hektickom období rokov 1944/45 pri evakuácii nemeckého obyvateľstva. Kde skončili, nevedno. Zrejme niekde v Rakúsku a Nemecku. Našťastie, viaceré zo spomenutých exponátov sú dodnes umiestnené v depozitoch múzea, alebo sú k dispozícii turistom pri prehliadke hradu.

  • Autor: historik Múzea v Kežmarku - Mgr. Vladimír Julián Ševc
AKTUÁLNE OTVÁRACIE HODINY

Kežmarský hrad a expozícia historických vozidiel na hrade
pondelokpiatok
od 9:00 do 16:00
(posledný vstup o 15:00)

Expozícia meštianskej bytovej kultúry
pondelok až piatok
od 8:00 do 16:00 
(posledný vstup o 15:00)

Výstavná sieň
pondelok až piatok
od 8:00 do 16:00 
(posledný vstup o 15:00)

Víkendy a štátne sviatky zatvorené.


Odkaz na podrobné informácie v kalendári podujatí


Odkaz na podrobné informácie v kalendári podujatí

Odkaz na podrobné informácie v kalendári podujatí