MÚZEUM V KEŽMARKU
HRADNÉ NÁMESTIE 42
060 01 KEŽMAROK

KEŽMARSKÝ HRAD BYTOVÁ KULTÚRA VÝSTAVNÁ SIEŇ

<< November >>
Po Ut St Št Pi So Ne
  1 Sviatok všetkých svätých 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo 2 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo 3 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo 4 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo 5 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo
6 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo 7 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo 8 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo 9 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo 10 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo 11 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo 12 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo
13 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo 14 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo 15 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo 16 18:00 Boutique Hotel Hviezdoslav Zabudnutá krása modrotlače - charitatívna módna prehliadka 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo 17 Deň boja za demokraciu a slobodu 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo 18 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo 19 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo
20 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo 21 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo 22 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo 23 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo 24 17:00 Začiatok 24.11. až 21.12.2017 Kežmarský hrad - prízemie SV traktu hradu pri pokladni. Svet dávnej lekárne na poľsko-slovenskom pohraničí 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo 25 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo 24.11. až 21.12.2017 Kežmarský hrad - prízemie SV traktu hradu pri pokladni. Svet dávnej lekárne na poľsko-slovenskom pohraničí 26 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo 24.11. až 21.12.2017 Kežmarský hrad - prízemie SV traktu hradu pri pokladni. Svet dávnej lekárne na poľsko-slovenskom pohraničí
27 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo 24.11. až 21.12.2017 Kežmarský hrad - prízemie SV traktu hradu pri pokladni. Svet dávnej lekárne na poľsko-slovenskom pohraničí 28 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo 24.11. až 21.12.2017 Kežmarský hrad - prízemie SV traktu hradu pri pokladni. Svet dávnej lekárne na poľsko-slovenskom pohraničí 29 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo 24.11. až 21.12.2017 Kežmarský hrad - prízemie SV traktu hradu pri pokladni. Svet dávnej lekárne na poľsko-slovenskom pohraničí 30 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo 24.11. až 21.12.2017 Kežmarský hrad - prízemie SV traktu hradu pri pokladni. Svet dávnej lekárne na poľsko-slovenskom pohraničí  

Virtuálna prehliadka


Svet dávnej lekárne na poľsko - slovenskom pohraničí

Súsošie Satyr a bakchantka

Múzeum v Kežmarku uchováva mnoho vzácnych zbierkových predmetov. Medzi ne bezosporu patrí aj bronzové súsošie Satyr a bakchantka. Múzeum ho získalo v roku 1974 administratívnym prevodom od finančného odboru Okresného národného výboru v Poprade. Bol súčasťou rozsiahleho súboru vecí, ktoré pripadli štátu ako odúmrť po Hedvige Márii Szirmayovej (1895 – 1973). Ako posledný potomok šľachtického rodu ochraňovala vo svojom dome na Hlavnom námestí 46 v Kežmarku bohaté umeleckohistorické zbierky, ktoré Szirmayovci a Badányiovci za stáročia nazhromaždili. Medzi umelecky najhodnotnejšie patrí rokokové súsošie majúce svoj pôvod vo Francúzsku. Autorom je slávny sochár Claude Michel (1738 Nancy - 1814 Paríž), známy ako Clodion. V roku 1755 prišiel do Paríža, kde pracoval spočiatku štyri roky v dielni sochára Lamberta Sigisberta Adama. Po jeho smrti sa stal žiakom J. B. Pigallea. V roku 1759 získal veľkú cenu na tamojšej Kráľovskej akadémii. Neskôr získal striebornú medailu a následne odišiel do Ríma, kde pôsobil aj v rokoch 1767 a 1771. Cárovná Katarína II. sa ho usilovala presvedčiť, aby ostal v Petrohrade, ale on sa vrátil do Paríža, kde jeho práce boli často vystavované na prestížnom Salóne. Nepokoje spôsobené veľkou francúzskou revolúciou ho viedli k rozhodnutiu presídliť do Nancy. Jeho práce sú zastúpené vo významných svetových zbierkach. Na Slovensku sa jeho dielo okrem kežmarského múzea nachádza len vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach.

Súsošie Satyr a Bakchantka celkový pohľad

Kežmarské súsošie vytvorené pred rokom 1760 zachytáva výjav z antickej mytológie. Eroticky ladené dielo prestavuje sediaceho satyra žiadostivo hľadiaceho hore, kde z podstavca ako hermovka hľadí naňho poloobnažená bakchantka, ktorá má protichodný výraz - na jednej strane má cudne prekrížené ruky, akoby sa bála nastávajúceho aktu, ale zároveň jej výraz tváre zo zmyselne pootvorenými ústami vyjadruje túžobné očakávanie. Pri nohách satyra je položený hudobný nástroj - syrinx.

Súsošie Satyr a Bakchantka - detail tváre satyra.Súsošie Satyr a Bakchantka - detail bakchantka.

Satyr je v gréckej mytológii synom boha Herma alebo Silena. Satyrovia sú zaraďovaní medzi polobohov, skôr však medzi horských a lesných démonov. Boli sprievodcovia boha vína Dionýza, tiež bývali v družinách boha Pana. Zobrazovaní sú väčšinou ako napoly človek a napoly cap, s kučeravými vlasmi, špicatými ušami, tupým nosom, s rožkami, hrivou a kozími nohami. Satyrovia sa pohybovali v skupinách, milovali víno aj všelijaké iné pôžitky, boli samopašní, prenasledovali nymfy, tancovali a hrali hudbu. Sú väčšinou stotožňovaní s mužskou sexuálnou silou. K ľuďom neboli práve ústretoví, prepadávali pastierov a strašili pútnikov.

Bakchantky boli v gréckej mytológii sprievodkyne boha vína Dionýza či Bakcha. Usporadúvali divé orgie, upadali do stavu blížiacemu sa šialenstvu, v ktorom boli schopné všetkého, spoločníkmi im byli satyrovia.

Tieto mytologické bytosti boli zobrazované v mnohých historických obdobiach počnúc antikou. Mimoriadne obľúbené boli práve v rokoku, kedy ich zmyselnosť korešpondovala s koketériou a frivolnosťou tej doby, v čase vlády francúzskeho kráľa Ľudovíta XV. a jeho milenky Madame de Pompadour. Komorné súsošie tvorilo pôvodné súčasť rokokového budoáru. Teraz je vystavené v budove múzea na Hlavnom námestí 55 v Kežmarku v stálej expozícii Meštianska bytová kultúra na Spiši.

  • Autor: historik Múzea v Kežmarku - Mgr. Maroš Semančík
AKTUÁLNE OTVÁRACIE HODINY

Kežmarský hrad a expozícia historických vozidiel na hrade
pondelokpiatok
od 9:00 do 16:00
(posledný vstup o 15:00)

Expozícia meštianskej bytovej kultúry
pondelok až piatok
od 8:00 do 16:00 
(posledný vstup o 15:00)

Výstavná sieň
pondelok až piatok
od 8:00 do 16:00 
(posledný vstup o 15:00)

Víkendy a štátne sviatky zatvorené.


Odkaz na podrobné informácie v kalendári podujatí


Odkaz na podrobné informácie v kalendári podujatí

Odkaz na podrobné informácie v kalendári podujatí