MÚZEUM V KEŽMARKU
HRADNÉ NÁMESTIE 42
060 01 KEŽMAROK

KEŽMARSKÝ HRAD BYTOVÁ KULTÚRA VÝSTAVNÁ SIEŇ

<< Október >>
Po Ut St Št Pi So Ne
  1Výročie elektrifikácie mesta Kežmarok
2 3 4 5 09:00-16:00 Kežmarský hrad, Múzeum bytovej kultúry - Hlavné námestie 55 Deň Prešovského samosprávneho kraja 6 7 8
9 10 11 12 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo 13 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo 14 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo 15 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo
16 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo 17 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo 18 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo 19 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo 20 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo 21 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo 22 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo
23 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo 24 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo 25 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo 26 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo 27 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo 28 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo 29 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo
30 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo 31 12.10. až 08.12.2017 Výstavná sieň múzea Modré dedičstvo  

Virtuálna prehliadka


Svet dávnej lekárne na poľsko - slovenskom pohraničí

Ján Rueber

Ján RueberJán Rueber (? – 1584) z Piscendorfu (Püchsendorf) a Grafenwerthu (ostrov na Rýne v Nemecku v Severnom Porýnsku)  bol vo vojenskej službe viacerých panovníkov – bojoval vo Francúzsku, Nemecku, na území Talianska, potom prešiel do Uhorska do boja proti Turkom a napokon r. 1568 prevzal hlavné vedenie armády. Na Spiši ho poznali ako vedúceho komisie, ktorá rozhodovala o častých sporoch na uhorsko – poľských hraniciach.

Ku kežmarskému hradu sa dostal pričinením Alberta Laskeho, ktorý si od neho r. 1571 požičal 10 000 zlatých a potom ešte 32 000 zlatých. V tej hodnote mu dal do zálohu aj hrad a mesto Kežmarok. Lasky dlh včas nevyplatil a dočasným majiteľom hradu i mesta sa stal Rueber. Kežmarčania, ktorí pravdepodobne o zálohovaní vôbec nič nevedeli, odmietli Ruebera pustiť do mesta, tak so svojimi vojakmi dobyl mestské brány, obsadil mestské múry a násilne vošiel do hradu.

Hrad počas jeho zemepanstva r. 1575 vyhorel a bolo ho treba opraviť. Rueber požiadal Laskeho, aby mu vrátil aspoň časť peňazí. Ten však nemal žiadnu hotovosť a tak Rueber musel r. 1577 zálohovať hrad a mesto za 12 000 zlatých Stanislavovi Thurzovi z Betľanoviec. Peniaze síce do termínu vyplatil, ale hneď potreboval ďalšie na verbovanie žoldnierov. A tak r. 1579 za 42 000 zlatých zálohoval mesto a hrad s ďalšími majetkami trnavskému kupcovi Šebastiánovi Thőkölymu, ktorý bol taký bohatý, že požičiaval peniaze aj samotnému cisárskemu dvoru.

Rueber urobil tak bez vedomia Laskeho, ktorý sa nahnevane vybral za Thökölym. Výsledok ich schôdzky bol taký, že aj Lasky si požičal od Šebastiána 18 000 zlatých s tým, že ak sa Thökölymu do troch rokov nevráti celá vypožičaná suma – t.j. 60 000 zlatých, Kežmarok prepadne v prospech Šebastiána. O tom zase nevedel Rueber a oboch napadol, nič však nedosiahol. 

Kto však doplatil na to, bolo mesto Kežmarok, ktoré muselo platiť dane všetkým trom zemepánom, ba dokonca každému jednému muselo zložiť prísahu vernosti. Keďže takéto prísahy boli už takmer na dennom poriadku, prestali ich Kežmarčania brať vážne.
Keďže napokon ani jeden dlžník peniaze nevrátil, navyše Ján Rueber r. 1584 zomrel, stal sa toho istého roku kežmarským zemepánom Šebastián Thököly.

Lasky sa pokúsil získať majetky späť vojenskou silou a napadol Thökölyho v hrade. Napodiv meštianstvo ho podporovalo. Šebastián túto situáciu komentoval takto: “Pán Lasky ma pred celým občianstvom obvinil najstrašnejšími obžalobami a napadol najurážlivejšími výrazmi, potom vyzval občanov, aby napadli hrad a tí to aj urobili, hrad útokom obkľúčili, do okien hradu strieľali a veľa nechýbalo, aby ma strely z pušiek nezabili.”

Hrad sa bránil a tajný posol utekal do Levoče s prosbou o pomoc –  keďže tam bola cisárska posádka, tá sa hneď pohla do Kežmarku a mesto obsadila. Všetci Kežmarčania boli odzbrojení, odovzdali cisárskym 21 menších a väčších kanónov, 225 halapartní, 1 200 šípov, 32 sudov pušného prachu, 150 kamenných delových gúľ a museli odprisahať vernosť svojmu novému pánovi Šebastiánovi Thökölymu. Lasky bol nútený odísť do Poľska a nikdy viac sa do svojho rodného mesta nevrátil. 

AKTUÁLNE OTVÁRACIE HODINY

Expozícia historických vozidiel na hrade
pondeloknedeľa
od 9:00 do 18:00 (posledný vstup je o 16:30)

Expozícia meštianskej bytovej kultúry
pondeloknedeľa
od 10:00 do 18:00

Výstavná sieň
utorok až sobota
od 10:00 do 18:00



Odkaz na podrobné informácie v kalendári podujatí