MÚZEUM V KEŽMARKU
HRADNÉ NÁMESTIE 42
060 01 KEŽMAROK

KEŽMARSKÝ HRAD BYTOVÁ KULTÚRA VÝSTAVNÁ SIEŇ

<< August >>
Po Ut St Št Pi So Ne
  1 23.06. až 31.08.2017 Výstavná sieň múzea 500 rokov reformácie na Slovensku 01. až 11.08.2017 Kežmarský hrad - nádvorie Letné kino na hradnom nádvorí 27.07. až 31.08.2017 Nádvorie Kežmarského hradu 10:30, 13:30 a 15:30 Sokoliari majstra Vagana 2 23.06. až 31.08.2017 Výstavná sieň múzea 500 rokov reformácie na Slovensku 01. až 11.08.2017 Kežmarský hrad - nádvorie Letné kino na hradnom nádvorí 27.07. až 31.08.2017 Nádvorie Kežmarského hradu 10:30, 13:30 a 15:30 Sokoliari majstra Vagana 3 23.06. až 31.08.2017 Výstavná sieň múzea 500 rokov reformácie na Slovensku 01. až 11.08.2017 Kežmarský hrad - nádvorie Letné kino na hradnom nádvorí 27.07. až 31.08.2017 Nádvorie Kežmarského hradu 10:30, 13:30 a 15:30 Sokoliari majstra Vagana 4 23.06. až 31.08.2017 Výstavná sieň múzea 500 rokov reformácie na Slovensku 01. až 11.08.2017 Kežmarský hrad - nádvorie Letné kino na hradnom nádvorí 27.07. až 31.08.2017 Nádvorie Kežmarského hradu 10:30, 13:30 a 15:30 Sokoliari majstra Vagana 5 23.06. až 31.08.2017 Výstavná sieň múzea 500 rokov reformácie na Slovensku 01. až 11.08.2017 Kežmarský hrad - nádvorie Letné kino na hradnom nádvorí 27.07. až 31.08.2017 Nádvorie Kežmarského hradu 10:30, 13:30 a 15:30 Sokoliari majstra Vagana 6 23.06. až 31.08.2017 Výstavná sieň múzea 500 rokov reformácie na Slovensku 01. až 11.08.2017 Kežmarský hrad - nádvorie Letné kino na hradnom nádvorí 27.07. až 31.08.2017 Nádvorie Kežmarského hradu 10:30, 13:30 a 15:30 Sokoliari majstra Vagana
7 23.06. až 31.08.2017 Výstavná sieň múzea 500 rokov reformácie na Slovensku 01. až 11.08.2017 Kežmarský hrad - nádvorie Letné kino na hradnom nádvorí 27.07. až 31.08.2017 Nádvorie Kežmarského hradu 10:30, 13:30 a 15:30 Sokoliari majstra Vagana 8 23.06. až 31.08.2017 Výstavná sieň múzea 500 rokov reformácie na Slovensku 01. až 11.08.2017 Kežmarský hrad - nádvorie Letné kino na hradnom nádvorí 27.07. až 31.08.2017 Nádvorie Kežmarského hradu 10:30, 13:30 a 15:30 Sokoliari majstra Vagana 9 23.06. až 31.08.2017 Výstavná sieň múzea 500 rokov reformácie na Slovensku 01. až 11.08.2017 Kežmarský hrad - nádvorie Letné kino na hradnom nádvorí 27.07. až 31.08.2017 Nádvorie Kežmarského hradu 10:30, 13:30 a 15:30 Sokoliari majstra Vagana 10 23.06. až 31.08.2017 Výstavná sieň múzea 500 rokov reformácie na Slovensku 01. až 11.08.2017 Kežmarský hrad - nádvorie Letné kino na hradnom nádvorí 27.07. až 31.08.2017 Nádvorie Kežmarského hradu 10:30, 13:30 a 15:30 Sokoliari majstra Vagana 11 18:30 Kaplnka Kežmarského hradu Zlatý vek gitary 23.06. až 31.08.2017 Výstavná sieň múzea 500 rokov reformácie na Slovensku 01. až 11.08.2017 Kežmarský hrad - nádvorie Letné kino na hradnom nádvorí 27.07. až 31.08.2017 Nádvorie Kežmarského hradu 10:30, 13:30 a 15:30 Sokoliari majstra Vagana 12 23.06. až 31.08.2017 Výstavná sieň múzea 500 rokov reformácie na Slovensku 27.07. až 31.08.2017 Nádvorie Kežmarského hradu 10:30, 13:30 a 15:30 Sokoliari majstra Vagana 13 23.06. až 31.08.2017 Výstavná sieň múzea 500 rokov reformácie na Slovensku 27.07. až 31.08.2017 Nádvorie Kežmarského hradu 10:30, 13:30 a 15:30 Sokoliari majstra Vagana
14 23.06. až 31.08.2017 Výstavná sieň múzea 500 rokov reformácie na Slovensku 27.07. až 31.08.2017 Nádvorie Kežmarského hradu 10:30, 13:30 a 15:30 Sokoliari majstra Vagana 15 23.06. až 31.08.2017 Výstavná sieň múzea 500 rokov reformácie na Slovensku 27.07. až 31.08.2017 Nádvorie Kežmarského hradu 10:30, 13:30 a 15:30 Sokoliari majstra Vagana 16 23.06. až 31.08.2017 Výstavná sieň múzea 500 rokov reformácie na Slovensku 27.07. až 31.08.2017 Nádvorie Kežmarského hradu 10:30, 13:30 a 15:30 Sokoliari majstra Vagana 16.08. až 14.09.2017 Výstavná sieň múzea, ul. Dr. Alexandra č. 11, Kežmarok Výstava vybraných diel súťaže CE ZA AR 2016 17 23.06. až 31.08.2017 Výstavná sieň múzea 500 rokov reformácie na Slovensku 27.07. až 31.08.2017 Nádvorie Kežmarského hradu 10:30, 13:30 a 15:30 Sokoliari majstra Vagana 16.08. až 14.09.2017 Výstavná sieň múzea, ul. Dr. Alexandra č. 11, Kežmarok Výstava vybraných diel súťaže CE ZA AR 2016 18 23.06. až 31.08.2017 Výstavná sieň múzea 500 rokov reformácie na Slovensku 27.07. až 31.08.2017 Nádvorie Kežmarského hradu 10:30, 13:30 a 15:30 Sokoliari majstra Vagana 16.08. až 14.09.2017 Výstavná sieň múzea, ul. Dr. Alexandra č. 11, Kežmarok Výstava vybraných diel súťaže CE ZA AR 2016 19 23.06. až 31.08.2017 Výstavná sieň múzea 500 rokov reformácie na Slovensku 27.07. až 31.08.2017 Nádvorie Kežmarského hradu 10:30, 13:30 a 15:30 Sokoliari majstra Vagana 16.08. až 14.09.2017 Výstavná sieň múzea, ul. Dr. Alexandra č. 11, Kežmarok Výstava vybraných diel súťaže CE ZA AR 2016 20 23.06. až 31.08.2017 Výstavná sieň múzea 500 rokov reformácie na Slovensku 27.07. až 31.08.2017 Nádvorie Kežmarského hradu 10:30, 13:30 a 15:30 Sokoliari majstra Vagana 16.08. až 14.09.2017 Výstavná sieň múzea, ul. Dr. Alexandra č. 11, Kežmarok Výstava vybraných diel súťaže CE ZA AR 2016
21 23.06. až 31.08.2017 Výstavná sieň múzea 500 rokov reformácie na Slovensku 27.07. až 31.08.2017 Nádvorie Kežmarského hradu 10:30, 13:30 a 15:30 Sokoliari majstra Vagana 16.08. až 14.09.2017 Výstavná sieň múzea, ul. Dr. Alexandra č. 11, Kežmarok Výstava vybraných diel súťaže CE ZA AR 2016 22 23.06. až 31.08.2017 Výstavná sieň múzea 500 rokov reformácie na Slovensku 27.07. až 31.08.2017 Nádvorie Kežmarského hradu 10:30, 13:30 a 15:30 Sokoliari majstra Vagana 16.08. až 14.09.2017 Výstavná sieň múzea, ul. Dr. Alexandra č. 11, Kežmarok Výstava vybraných diel súťaže CE ZA AR 2016 23 23.06. až 31.08.2017 Výstavná sieň múzea 500 rokov reformácie na Slovensku 27.07. až 31.08.2017 Nádvorie Kežmarského hradu 10:30, 13:30 a 15:30 Sokoliari majstra Vagana 16.08. až 14.09.2017 Výstavná sieň múzea, ul. Dr. Alexandra č. 11, Kežmarok Výstava vybraných diel súťaže CE ZA AR 2016 24 23.06. až 31.08.2017 Výstavná sieň múzea 500 rokov reformácie na Slovensku 27.07. až 31.08.2017 Nádvorie Kežmarského hradu 10:30, 13:30 a 15:30 Sokoliari majstra Vagana 16.08. až 14.09.2017 Výstavná sieň múzea, ul. Dr. Alexandra č. 11, Kežmarok Výstava vybraných diel súťaže CE ZA AR 2016 25 23.06. až 31.08.2017 Výstavná sieň múzea 500 rokov reformácie na Slovensku 27.07. až 31.08.2017 Nádvorie Kežmarského hradu 10:30, 13:30 a 15:30 Sokoliari majstra Vagana 16.08. až 14.09.2017 Výstavná sieň múzea, ul. Dr. Alexandra č. 11, Kežmarok Výstava vybraných diel súťaže CE ZA AR 2016 26 23.06. až 31.08.2017 Výstavná sieň múzea 500 rokov reformácie na Slovensku 27.07. až 31.08.2017 Nádvorie Kežmarského hradu 10:30, 13:30 a 15:30 Sokoliari majstra Vagana 16.08. až 14.09.2017 Výstavná sieň múzea, ul. Dr. Alexandra č. 11, Kežmarok Výstava vybraných diel súťaže CE ZA AR 2016 27 23.06. až 31.08.2017 Výstavná sieň múzea 500 rokov reformácie na Slovensku 27.07. až 31.08.2017 Nádvorie Kežmarského hradu 10:30, 13:30 a 15:30 Sokoliari majstra Vagana 16.08. až 14.09.2017 Výstavná sieň múzea, ul. Dr. Alexandra č. 11, Kežmarok Výstava vybraných diel súťaže CE ZA AR 2016
28 23.06. až 31.08.2017 Výstavná sieň múzea 500 rokov reformácie na Slovensku 27.07. až 31.08.2017 Nádvorie Kežmarského hradu 10:30, 13:30 a 15:30 Sokoliari majstra Vagana 16.08. až 14.09.2017 Výstavná sieň múzea, ul. Dr. Alexandra č. 11, Kežmarok Výstava vybraných diel súťaže CE ZA AR 2016 29 Výročie SNP 23.06. až 31.08.2017 Výstavná sieň múzea 500 rokov reformácie na Slovensku 27.07. až 31.08.2017 Nádvorie Kežmarského hradu 10:30, 13:30 a 15:30 Sokoliari majstra Vagana 16.08. až 14.09.2017 Výstavná sieň múzea, ul. Dr. Alexandra č. 11, Kežmarok Výstava vybraných diel súťaže CE ZA AR 2016 30 23.06. až 31.08.2017 Výstavná sieň múzea 500 rokov reformácie na Slovensku 27.07. až 31.08.2017 Nádvorie Kežmarského hradu 10:30, 13:30 a 15:30 Sokoliari majstra Vagana 16.08. až 14.09.2017 Výstavná sieň múzea, ul. Dr. Alexandra č. 11, Kežmarok Výstava vybraných diel súťaže CE ZA AR 2016 31 23.06. až 31.08.2017 Výstavná sieň múzea 500 rokov reformácie na Slovensku 27.07. až 31.08.2017 Nádvorie Kežmarského hradu 10:30, 13:30 a 15:30 Sokoliari majstra Vagana 16.08. až 14.09.2017 Výstavná sieň múzea, ul. Dr. Alexandra č. 11, Kežmarok Výstava vybraných diel súťaže CE ZA AR 2016  

Virtuálna prehliadka


Obraz Tatier a Podtatranskej oblasti zvečnený na pohľadniciach
Po stopách histórie miest poľsko-slovenského pohraničia Nowého Targu a Kežmarku

Tajné chodby - výskum

 




Výskum sa realizoval za účelom overenia existencie únikových chodieb z podzemných priestorov kaplnky. Pri výskume hradnej kaplnky, ktorý sa týkal tak interiéru (krypty), ako aj exteriéru (JV nárožie a priekopa), sa našli pozostatky starších murív, ktoré boli zakomponované do obvodového muriva kaplnky o ktoré sa čiastočne opierala klenba krypty. Murivo I sa našlo pri J stene kaplnky v jej exteriéri, v interiéri ho zničila výstavba krypty, murivo II, zapustené už v priekope sa našlo v interiéri aj v exteriéri kaplnky, pričom o toto murivo sa opierala klenba krypty.

Výskum priekopy bol obtiažny, pre neustále zatekania spodnej vody do výkopu, preto sú výsledky výskum aj kvôli prítomnosti viacerých elektrických vedení v sondách zatiaľ obmedzené na nasledovné konštatovanie: vzhľadom na prítomnosť viacerých neporušených murív  v podzemí kaplnky, ako aj nepriaznivé geomorfologické pomery v okolí, je vylúčené, aby v tomto priestore existovali únikové chodby pod úrovňou terénu parku na sever od Kežmarského hradu. Zaujímavá je však z hľadiska histórie hradu.

Interpretácia nálezovej situácie

Pri interpretácii nálezovej situácie si treba pripomenúť históriu mestského opevnenia, opevnenia hradu a samotnej kaplnky.

Múry mestského opevnenia sa prvý krát v písomných zmienkach spomínajú v roku 1368, no predpokladá sa, že vznikli už v 13. storočí. Po husitských nájazdoch v roku 1433 boli vážne poškodené, takže  ich mešťania začali svojvoľne rozoberať, no nariadenie cisára Žigmunda prikazovalo múry opäť opraviť. Toto všetko sa odohralo pred vznikom mestského hradu, ten sa ako stojaci spomína v roku 1465. A podľa doterajších poznatkov bol pristavaný k mestskému opevneniu z vnútornej strany. Gotické prvky nájdené na fasáde kaplnky potvrdzujú toto datovanie a potvrdzujú aj fakt, že kaplnka bola prestavaná zo staršej súčasti hradu (B. Polla: Kežmarok. 1971, s. 92).

Mestské múry pozostávali z hlavného mohutnejšieho hradobného múru a nižšieho a užšieho vonkajšieho parkánového múru. Ten bol zapustený do mestskej priekopy, ktorá uzatvárala hradobný systém z vonkajšej strany a ktorej šírka sa odhaduje na 15-20 m. Parkán tvoril vnútornú paspatru priekopy, ktorá mala pravdepodobne aj na opačnej vonkajšej strane aj vonkajšiu paspartu v podobe menšieho múru. Opis tohto dvojitého hradobného múru je  zachovaný vo vizitácii z roku 1603 (Suchý M.: Významné pramene k problematike stavebného vývinu východoslovenských miest zo začiatku 17. storočia. In: Nové Obzory 16, 1974, s. 55).

Samotné mestské opevnenie vznikalo počas niekoľkých desaťročí, možno i v priebehu celého storočia. Výstavbu spojenú s rozvojom mestského opevnenia spomína K. Genersich vo svojich Merkwürdigkeiten der königlichen Freistadt Kesmark z roku 1804 na viacerých miestach. Predovšetkým v rokoch 1515 až 1516 (Genersich 1804, s. 238) sa fortifikácia posilnila o nové múry i pevnostné prvky. O tom, že i priekopa bola dielom viacerých generácií svedčí i údaj z roku 1556 (Genersich 1804, s. 313), kedy bola pod Vyšnou bránou do skaly vysekaná priekopa a opevnená silným múrom, v tom istom čase bol aj spevnený celý múr opevnenia na všetkých troch stranách. V danom roku bol vymurovaný most na Nižnej bráne a pristavané dve nové krídla (rondel?). 

Pravda v priebehu času sa hradby nielen budovali, ale v nepokojných časoch aj ničili. Vo vizitácii z roku 1603 sa uvádza, že hradby sú narušené a potrebujú opravu. Spomína sa aj oprava časti z nich v blízkosti Nižnej brány. Z písomných správ z konca 17. storočia (1693) sa spomína, že parkán je už prakticky zbúraný.
O tom, že v zlom stave bol aj komplex nižnej brány svedčí aj fakt, že v roku 1579 bol most vedúci od rondelu k bráne znovu vystavaný. Od tohto roku do r. 1651 patril celý komplex k hradu – rodine Thökoliovcov.  
Hradby sa opravovali začiatkom 18. storočia v čase kuruckých nepokojov, v tej dobe už hrad patril mestu, je možné predpokladať, že sa opravy dotkli aj jeho hradieb.

O samotnom hrade a jeho opevnení a výstavbe je správ menej. Prvá hodnoverná správa o jeho existencii je z roku 1456 (B. Polla: Kežmarok 1971, s. 92). Jeho veľkolepá prestavba z gotickej pevnosti na honosné renesančné sídlo po roku 1579, kedy hrad prešiel do rúk rodiny Thököly. Stavebné úpravy pokračovali až do druhej polovice 17. storočia. No od 70. tych rokov 17. storočia hrad už len pustol  Polla 1971, s. 93-94).

Kaplnku vystavali na mieste staršieho hradného traktu v rokoch 1657-1658, pričom sa predpokladá, že do nej bola zahrnutá aj staršia polkruhovitá bašta pôvodne meststkého opevnenia, ktorej pozostatky sú dodnes viditeľné na severnej strane kaplnky.

Z opisov hradu od J. Bohuša  z prvej tretiny 18. storočia (vo vydaní J.Liptáka)  vyplýva, že hrad bol v tom čase opevnený dvojitými hradbami a vodnou priekopou, takže v tom období ešte hradný parkán existoval. Aj Matej Bel opakuje tento opis v roku 1779 (Compendium Hungariae geographicum IV). Kristian Genersich vo svojom diele z roku 1804 konštatuje, že hrad je silno opevnený, no Samuel Weber v Zipser Geschichts - und Zeitbilder z r. 1880 uzatvára, že okrem kaplnky chudobinca a pristavanej kasárne sú z hradu len ruiny.

O systéme opevnenia za hradom máme len málo správ, okrem tých týkajúcich sa Nižnej brány. Kristian Genersich vo vyššie spomínanom diele uvádza (Genersich 1804, s. 238), že v roku 1506 bola vystavaná priekopa za hradom.  Spomínali sme už že v roku 1556 bolo spevnené opevnenie Nižnej brány a že z tohto obdobia pochádza pravdepodobne aj jej rondel.

Na základe uvedeného a výsledkov výskumu je na mieste nasledujúca interpretácia nálezovej situácie.

Múr I - na južnej strane kaplnky predstavuje pravdepodobne ohradový múr kostola sv. Alžbety, ktorý nebol vhodný na výstavbu hradieb. Za ním bola do podložia vyhĺbená priekopa, pričom pieskovcový kameň z nej mohol slúžiť aj pri stavbe hradieb. O tom, že základy múru omývala voda môžu svedčiť aj jemné nánosy piesku nad podložím v SV rohu sondy I v interiéri krypty. Múr I sa v krypte nezachoval, keďže ho pri hĺbení krypty zničili. To, že sa v zásype tejto bývalej priekopy nachádzali len ojedinelo nálezy zo stredoveku a materiál pochádzal z obdobia včasného novoveku a neskoršieho, by korešpondovalo s rokom vzniku priekopy, ktorý uvádza Genersich, t.j. 1506.

Múr II - Zdá sa, že po čiastočnom zasypaní priekopy bol vystavaný nový parkánový múr (múr II pod múrom I). Ktorý však bol napojený možno na pevnostný prvok, predsunutú oktagonálnu baštu, ktorej základy sa zachovali v základoch kaplnky v jej uzávere(?). Neskôr na tomto mieste vybudovali kaplnku, pričom jej uzáver by úplne nelogicky predsunuli ďaleko pred líniu parkanu do priekopy, z čoho vyplýva, že je naozaj pravdepodobná existencia staršieho pevnostného prvku na tomto mieste. Do základov kaplnky zahrnuli aj priečne staršie murivá opevnenia a priestor medzi múrom I a II domurovali v úrovni základov takmer provizórne.

Pôdorys hradnej kaplnky s vyznačenými sondami a lokalizovanými múrmi.

 

            Sonda na pravej strane  pohľad čelne                   Sonda na pravej strane pohľad z boku

Materiál vrstvy do ktorej je zapustené murivo II mladšieho parkánu  má novoveký charakter. Je však zrejmé, že existoval pred výstavbou kaplnky. T.j. pred rokom 1658 a najskôr aj pred rokom 1603. Jeho výstavbu podľa nás možno klásť do obdobia po r. 1579, kedy Thököliovci získali aj celý komplex Nižnej brány. Ak pripustíme, že sa Thökoliovci po tom, ako získali hrad pustili do jeho rekonštrukcie, môžeme predpokladať, že v čase, keď rekonštruovali most Nižnej brány, rozhodli sa rekonštruovať aj parkán. Pravda, podoprieť tento záver bude potrebné ďalším štúdiom archívnych doteraz neznámych materiálov (ak existujú).

Parkán – múr II – zanikol niekedy začiatkom 18. storočia, pričom maltová suťovitá vrstva na vonkajšej strane parkánu predstavuje najskôr jeho zánikový horizont a je ďalšou zásypovou vrstvou na západnom okraji priekopy, ktorá prekryla vrstvu, v ktorej je základ parkánu založený. Samotná priekopa v oklieštenej a čiastočne pozmenenej forme existovala ešte v roku 1814, ako je to zrejmé z mapy z uvedeného roku, o jej existencii ešte niekedy v prvej polovici 19. storočia svedčí napr. aj nález zlomku fajky z rašelinovej vrstvy. Na mape z polovice 19. storočia a z roku 1870 však už nie je zaznačená. Jej zánik kladieme pred polovicu 19. storočia.

Mapa z roku 1814, kde je možné vidieť vyznačenú priekopu.

Je ešte jedna možná interpretácia:

Múr I predstavuje starší mestský hradobný múr, ktorý bol zničený buď ešte v stredoveku pred výstavbou hradu, alebo počas jeho neskorších rekonštrukcií z Thököliovských čias. Nepoznáme závery stavebno historického výskumu  severovýchodnej fasády hradu.

V každom prípade je zrejmé, že parkánový múr II je až z obdobia, kedy už existovala vrstva s novovekými nálezmi, v ktorej je zapustený a je teda novovekou záležitosťou.

Ak teda mala existovať chodba vedúca z krypty, musela byť v čase výstavby kaplnky a krypty buď vystavaná, alebo do tejto stavby začlenená. V tom prípade, by sme museli naraziť na vstup do nej v krypte. Nádej, že stupňovito upravené dno by mohlo byť vstupom do únikovej chodby  sa rozplynula  na tom istom mieste, na ktorom skončil svoje bádanie aj náš predchodca v 19. storočí. Stupňovito zosekané podložie vedie len k mladšiemu parkanovému múru, aj to len k jeho nadzemnej časti, hlbšie sa v úzkej základovej štrbine nachádzajú základy tohto múru, ktoré však stoja v bývalej hradnej priekope, dodnes v tejto úrovni obsahujúcej vodu. Voda, ktorá v 2 m hĺbke priekopy v sonde III doslova z jej dna vyvierala by bola veľkou prekážkou pre výstavbu takého diela, ako je podzemná chodba.

B. Polla (1971, s. 94) uvádza, že pri výskume studne na nádvorí hradu, narazili na vodu v hĺbke 4,5 m, pričom studňa sa začala rýchlo plniť. Hradné nádvorie je položené o cca 4 m vyššie ako nami dosiahnutá hĺbka priekopy za hradom. Pre charakter podložia únikovú chodbu teda nemohli vyhĺbiť ako tunel, ale vybudovať ju predovšetkým ako povrchovú stavbu, neskôr prekrytú. Z technického hľadiska by to bolo tak náročné, že by to určite neuniklo pozornosti širokej verejnosti.

Existenciu únikových chodieb v tomto priestore preto vylučujeme.



Marta Kučerová - archeologička múzea v Kežmarku


AKTUÁLNE OTVÁRACIE HODINY

Expozícia historických vozidiel na hrade
pondeloknedeľa
od 9:00 do 18:00 (posledný vstup je o 16:30)

Expozícia meštianskej bytovej kultúry
pondeloknedeľa
od 10:00 do 18:00

Výstavná sieň
utorok až sobota
od 10:00 do 18:00


Odkaz na podrobné informácie v kalendári podujatí

 


VÝSTAVY

Odkaz na podrobné informácie v kalendári podujatí - Výstava CE ZA AR