Boli kedysi zimy viac snehové? Kežmarské počasie v decembri 1905

„Kedysi boli zimy tuhšie i dlhšie. Bolo oveľa viac snehu.“ Tieto slová neraz počúvame z úst rodičov či starých rodičov. Niektorí si na to spomínajú osobne. Je tomu skutočne tak? Boli kedysi zimy chladnejšie, než poznáme dnes? Nemalo počasie svoje vrtochy?

Zimná scenéria na historickom cintoríne (zdroj: Múzeum v Kežmarku)

Na menšej sonde sa prenesieme až do decembra 1905. Pozrieme sa, v akom počasí prežívali starí Kežmarčania vianočné sviatky, v akom vítali príchod Nového roka. Sondu si môžeme spraviť na základe činnosti našich predkov, ktorí zásluhou v meste osadenej meteorologickej stanice každodenne zaznamenávali počasie. Teplota sa merala trikrát denne: ráno o siedmej, poobede o druhej a večer o deviatej. Evidovali sa tlak vzduchu, oblačnosť, zrážky a ich forma. Zapisovateľom bol učiteľ Mathias Loysch.

Počasie v decembri 1905

Než sa dostaneme k poslednému mesiacu roka 1905, nesmieme opomenúť november. Vyznačoval sa vlhkosťou, padlo až 61,4 mm zrážok, väčšinou vo forme dažďa. Sneh sa objavil v zanedbateľnej miere počas štyroch dní, neraz spolu s dažďom, čiže súvislú bielu pokrývku v uliciach mesta nevytvoril. Teploty boli znesiteľné, takmer vôbec napadli pod bod mrazu. Ak, zvyčajne iba ráno.


Sneh v okolí centrálneho kríža na historickom cintoríne (zdroj: Múzeum v Kežmarku)	Zimná scenéria na historickom cintoríne (zdroj: Múzeum v Kežmarku)

S príchodom decembra sa nastupovalo typicky zimné počasie. V prvý deň mesiaca sa teploty pohybovali od 0,9 po 0,6 stupňa Celzia. Druhého decembra sa ľudia zobudili do mrazivého rána mínus 4,9. Tento stav trval ďalšie tri dni. Počas mikulášskej noci z 5. na 6. decembra prišlo mierne oteplenie, teploty sa držali nad nulou. Prvé decembrové zrážky boli zaznamenané až 9. decembra vo forme dažďa, keď padlo 10 mm vody. Vplyvom zamračenej oblohy nemrzlo. Úvod mesiaca poznačilo veterné počasie.


Zasnežené Hradné námestie v okolí Kežmarského hradu (zdroj: Múzeum v Kežmarku)	Snehom pokrytý predel Hlavného a Hradného námestia (zdroj: Múzeum v Kežmarku)

Sneh sa objavil až 10. decembra, potom snežilo i 12., 14., 16. až 18. decembra, dokopy napadlo 22,2 mm snehu. Tesne pred Vianocami, od 17. do 22. decembra, vládli celodenné mrazy. Najchladnejšie bolo v noci z 19. na 20. decembra, keď teplota klesla z mínus 15,5 na necelých mínus 18 stupňov. Zdalo sa, že sviatky budú mrazivé, ale nebolo to celkom tak. Deň pred Vianocami sa oteplilo, padla hmla, teploty sa hýbali tesne nad nulou. Rovnako tomu bolo na Štedrý deň. Opätovné celodenné mrazy, sprevádzané vetrom, dorazili na prvý sviatok vianočný a udržali sa do 5. januára 1906. Spodné maximá dosiahli úroveň mínus jedenásť až štrnásť stupňov. Z toho vyplýva, že chladný bol tiež príchod Nového roka. Cez silvestrovskú noc sa mierne oteplilo, teplota stúpla z mínus štrnásť na mínus dvanásť. Na Nový rok 1906 nebolo teplejšie než mínus desať. Úhrnné zrážky za december 1905 boli 33,8 mm.

Aký bol rok 1904?

Aby bola predstavená sonda reprezentatívnejšia, nahliadnime do decembra 1904, keď padlo 31 mm zrážok. Výdatne tomu pomohol 8. december, dážď so snehom sa zaslúžil o 16,8 mm zrážok. Na podtatranskú oblasť vládlo väčšinu decembra relatívne teplé počasie. Od 1. do 24. decembra mrzlo počas dňa iba štyrikrát, najviac mínus dva stupne. Typicky zimne začalo mrznúť až cez štedrovečernú noc, keď bolo mínus 2,5 stupňa. Následne trvali mínusové teploty do konca roka. Najchladnejšie bolo 28. decembra s mínus 17,5 stupňami. Dňa 30. decembra sa oteplilo, celý deň boli teploty nad bodom mrazu a pršalo! O to radikálnejšie vyznela silvestrovská noc. Večer o deviatej bolo mínus 16,2 stupňa, na Nový rok 1905 celý deň mínus 20 stupňov! Mierne sa oteplilo 2. januára 1905: teplomer ukázal mínus 18,1.


Zima pred budovou rímskokatolíckej fary (zdroj: Múzeum v Kežmarku)	Zasnežená Tatranská ulica s panorámou Vysokých Tatier (zdroj: Múzeum v Kežmarku)

Stále máte pocit, že zimy boli kedysi zasneženejšie, neustále chladné a bez náhleho oteplenia?

Autor: Vladimír Julián Ševc