Unikátna fotografia kežmarskej meteorologickej stanice

Ak dnes chceme vedieť, aké bude počasie, stačí sa pozrieť na internet. Údaje, ktoré tam nájdeme, pochádzajú z meteorologických staníc po celom Slovensku. Podľa dostupných informácií je na našom území 20 profesionálnych meteorologických staníc. Okrem nich sa tu nachádza ešte približne sto automatických staníc.

Meteorologická stanica pred budovou obchodnej školy (Foto: Múzeum v Kežmarku)

Vďaka skúmaniu dobovej tlače a fotografií v zbierkovom fonde Múzea v Kežmarku sa zistilo, že naše mesto malo kedysi privilégium, kde stála stanica na zaznamenávanie počasia. Údajne bola jednou z najstarších. O čosi modernejšiu máme zachytenú na dobovej snímke.

Prvá meteorologická stanica

Prvú stanicu v meste evidujeme niekedy okolo roku 1884. Hodnoty z nej pravidelne zaznamenávali profesor lýcea Paul Klein, ktorý bol istý čas vedúcim; a učiteľ evanjelickej ľudovej školy Mathias Loysch. Posledný menovaný túto činnosť vykonával vyše 25 rokov. Presné stanovište stanice nepoznáme, vieme len, že bola osadená niekde medzi domami. Na výzvu redakcie tunajších novín týždenník Karpathen-Post od 16. februára 1888 pravidelne uverejňovali správy o počasí, zvyčajne za uplynulých sedem dní. Obsahovali údaje o tlaku vzduchu, teplote v troch úsekoch daného dňa, oblačnosti a množstve zrážok. Občas tieto hodnoty dopĺňala zvláštna poznámka. Vďaka tomu vieme, že v piatok 3. februára 1888 dosiahla ranná teplota -24,8 stupňa Celzia. Celkovo bola prvá polovica februára poriadne chladná, ani raz sa nedostala nad bod mrazu. Najteplejšie bolo 10. februára, keď bolo -3,3. Za prvých šesť dní daného obdobia napadlo 15,5 cm snehu a neustále fúkal vietor. Pod väčšinou meraní bol podpísaný M. Loysch, ktorý na evanjelickej škole učil 40 rokov!

Moderná meteorologická stanica

O umiestnení novej stanice v Kežmarku rozhodol Krajinský inštitút pre meteorológiu a zemský magnetizmus v priebehu roka 1912. Na jeseň už nové zariadenie našlo stály domov. Tentoraz na otvorenom priestore v parku pred vtedajšou obchodnou školou, kde dnes sídli tzv. hradná škola. Napravo – pri pohľade od školy – stál zrážkomer, naľavo domček pre rôzne teplomery a vlhkomery. Barometer umiestnili v zborovni. Pozorovania boli zverené dvojici pedagógov: Ottovi Brucknerovi, vtedy zrejme ešte z obchodnej školy a Jurajovi Hroncovi, profesorovi nemeckého lýcea, kde vyučoval matematiku a fyziku.

Začiatkom 20. storočia sa týmto zariadením nemohlo pochváliť veľa miest. V Popradskej kotline to boli napr. Poprad a Starý Smokovec. Kežmarok sa stal jednou z 12 staníc v krajine, z ktorých boli telegrafickými správami robené prognózy. Škoda, že tieto výsledky viac neboli zverejňované širšej verejnosti.

Lokalita mesta bola zvolená zámerne, lebo ležalo na úpätí vysokého pohoria a často tu viali severné vetry. Ďalším plusovým bodom bolo, že sa tu dlhodobo merali meteorologické hodnoty. Popri novozriadenej stanici naďalej fungovala i stará. Jej preloženie na iné miesto nepripadalo do úvahy, lebo presunom do iných podmienok by stratili hodnotu dovtedy zbierané údaje.

Ak sa zahľadíme na výrez z fotky, pravdepodobne z roku 1920, za stojacimi žiakmi sa po ich ľavej ruke nachádza spomínaná stanica. Na opačnej strane, v ľavej časti prvého bloku plota, stojí zrážkomer.

Detail na meteorologickú stanicu pred budovou obchodnej školy – detail

Autor: Vladimír Julián Ševc