Porovnanie erbových listín mesta Kežmarok

O erbovej listine Kežmarku sa už toho popísalo veľa. Veď právom patrí k unikátom. Kráľ Matej Korvín ju vydal 17. januára 1463 v Budíne. Už menej známe je, že existujú aj „kópie“ tejto listiny. Dôležitosť armálesu si totiž Kežmarčania plne uvedomovali a tak si ho nechali odpísať, aby sa im pri rôznych jednaniach a dokazovaniach originál nijako nepoškodil. Tranzumovaná listina bola vydaná 17. februára toho istého roka hodnoverným miestom Spišská kapitula.

Ako proces tranzumovania listín v stredoveku vyzeral? Ak dnes potrebujeme kópiu nejakého dokumentu, jednoducho použijeme kopírku a pravosť overí notár. V stredoveku však žiadne kopírky neboli, iba pisári, ktorí potrebné dokumenty ručne prepísali. Na území Uhorska v stredoveku nepôsobili ani notári overujúci pravosť listiny, ale boli tu zriadené špecifické inštitúcie – hodnoverné miesta (loca credibilia, loca sollemnia, loca testimonialia). Ich činnosť je zaznamenaná už na začiatku 13. storočia. Na území dnešného Slovenska pôsobilo spolu deväť hodnoverných miest, tie boli zriadené pri významných cirkevných inštitúciách, kapitulách a konventoch. Najvýznamnejšou cirkevnou inštitúciou na Spiši bola v stredoveku kolegiátna kapitula sv. Martina. Práve tam sa obrátili Kežmarčania viac-menej hneď po vydaní erbovej listiny kráľom.

Pre kanceláriu hodnoverného miesta bolo pomerne bežné vyhotovovanie overených odpisov listín – tranzumptov. Text odpísanej listiny mal byť, samozrejme, uvedený v plnom znení. Aby bola právna sila takejto listiny dostatočná, mala disponovať autentickou pečaťou. Často sa využívalo chirografovanie. Chirograf predstavuje určitý bezpečnostný znak, keď sa text prepisovanej listiny prepísal dvakrát (podľa potreby a veľkosti pergamenu to mohlo byť viackrát) pod sebou na veľký kus pergamenu. Medzi text sa napísali zväčša prvé písmená abecedy, cez ktoré sa pergamen rozrezal. Jedna časť ostávala uložená v archíve hodnoverného miesta, druhá bola vydaná žiadateľovi. Pravosť listiny sa overovala priložením oboch častí k sebe. Všetky tieto náležitosti tranzumpt erbovej listiny Kežmarku spĺňa. Tranzumovaná erbová listina Kežmarku sa dodnes zachovala v oboch vyhotoveniach – horný exemplár je uložený v Štátnom archíve v Prešove – pracovisko Archív Poprad, dolný exemplár sa nachádza v Diecéznom archíve v Spišskej Podhradí.

Tranzumovaná erbová listina Kežmarku, ŠA v Prešove – pracovisko Archív Poprad

O odpis požiadal richtár (Peter Pellifex) a prísažní mesta (Martinus Niklini a Anthonius, syn Jokwstha) len mesiac po vydaní privilégia kráľom Matejom, čo je v eschatokole listiny zdôraznené aj poznámkou, že bol nepoškodený (non abrasas non cancelatas). Keďže v origináli nebol uverejnený blazón, teda slovný popis erbu, tranzumpt bol vydaný s verným zobrazením kežmarského erbu uprostred na spôsob armálesu (vnacum designatione armorum).

Takto máme možnosť pozrieť sa na prácu iluminátorov pôsobiacich v 2. polovici 15. storočia na Spiši, resp. minimálne jedného. Rozdiely vo vyhotovení sú zrejmé už na prvý pohľad. Je známe, že počas panovania kráľa Mateja Korvína sa do heraldiky okrem základných heraldických farieb dostala široká škála farieb rôznych odtieňov. Táto farebnosť na erbe tranzumptu chýba, evidentné je obmedzené použitie zlatej farby.

V prevedení samotného štítu inak veľké rozdiely nie sú, až na ornamenty na brvnách, ktoré už v origináli nie sú veľmi viditeľné. Väčšie zmeny si môžeme všimnúť na postave anjela – štítonosiča. Anjel v erbe odpísaného armálesu nemá zelené stuhy prekrížené na prsiach, ani červený golier. Originál erbu je pozoruhodný aj precíznym vyobrazením spony spínajúcej anjelov brokátový plášť, ktorá je zdobená rubínom a perlami. Iluminátor v Spišskej kapitule namaľoval len jednoduchú sponu. V originálnom vyobrazení priestoru dominuje dvojitá arkáda po stranách so stĺpmi ukončenými bobuľovými hlavicami, ktoré v tranzumpte na stĺpoch arkády chýbajú.


Zobrazenie erbu v origináli erbovej listiny, ŠA v Prešove – pracovisko Archív Poprad	Zobrazenie erbu v tranzumpte erbovej listiny, Diecézny archív v Spišskom Podhradí, fond HMSK

V erbe tranzumptu nachádzame ešte jeden detail, ktorý v origináli veľmi viditeľný nie je. Spod nariaseného bieleho plášťa anjela pod štítom vykúka červený kúsok, čo môže byť časť brokátového plášťa alebo špička topánky. Ak sa lepšie pozrieme na originál, môžeme vidieť podobne vytŕčajúci kúsok bielej, pôvodne pravdepodobne zlatej farby.

Autorka: Mgr. Anna Safanovičová