|
|
|
|
Najstaršie dejiny Kežmarku ešte nevydali všetky svoje tajomstvá. Archívnym výskumom najstarších listín sa podarilo odkryť nové poznatky, ako je napríklad meno prvého známeho richtára mesta, ale aj ďalších obyvateľov Kežmarku či meno správcu kostola.
V doterajších dejinách mesta bol dlho opomínaný patent Bela IV., ktorý sa síce nezachoval v origináli, ale jeho znenie poznáme z potvrdenia Štefana V. vydaného 24. júna 1270. Znenie tohto Štefanovho potvrdenia sa zachovalo v hodnovernom odpise Ostrihomskej kapituly z 15. novembra 1341. I keď Belov patent nie je datovaný, vieme určiť aspoň približné obdobie vydania, a to podľa osôb vystupujúcich v znení listiny. Vzniknúť teda mohol najskôr po nástupe Mutimíra na prepoštský stolec (cca 1262/1263) a pred smrťou kráľa Bela IV. (3. máj 1270).
 |
| Potvrdenie Štefana V. z 24. júna 1270, hungaricana.hu |
Z obsahu listiny vyplýva, že kráľ Belo IV. riešil spor medzi prepoštom Mutimírom a obyvateľmi Kežmarku. Dôvodom sporu bol mlyn a usadlosť / kúria na území osady sv. Michala v susedstve Kežmarku. Dozvedáme sa, že pred kráľa v tejto veci predstúpili prepošt Mutimír na jednej strane a obyvatelia Kežmarku (populi de villa Kasmark) na strane druhej.
Ďalej nasledujú konkrétne mená, v prvom rade je to Helveng, richtár (villicus). Tento doteraz nebol v monografiách a štúdiách k najstarším dejinám Kežmarku spomínaný. Ďalšie zaujímavé meno je Kese, označený ako clericus. Predpokladáme, že to bol správca kežmarského kostola, čiže Kostola sv. Alžbety. Z patentu Bela IV. sa tak dozvedáme nielen meno najdôležitejšieho muža vtedajšieho Kežmarku, ale aj meno kňaza, ktorý v tom čase spravoval farský kostol. Okrem týchto dvoch sú v listine spomenutí aj ďalší obyvatelia mesta, a to Rycardus, Hermanus, Feldruh a Wygant. Pred kráľa predstúpili aj ďalší, ale tých už po mene nepoznáme.
Ako vlastne dopadol spor o kúriu a mlyn? Kráľ sa postavil na stranu prepošta. Preto Kežmarčania mali uznať, že usadlosť i mlyn patria Kostolu sv. Michala, a že tamojší obyvatelia podliehajú právomoci prepošta. O tom, že prepoštstvo malo Kostol sv. Michala a aj viaceré majetky v tejto osade v správe, svedčia aj ďalšie listiny. V prvom rade je to testament prepošta Mutimíra a neskôr listina z roku 1280, v ktorej vyššie spomínanú usadlosť daruje Mutimír svojmu familiárovi Štefanovi. V tejto listine sa znova stretávame s klerikom Kesem, ktorý bol spomínaný ako predchádzajúci vlastník usadlosti, o ktorú sa Mutimír sporil s Kežmarčanmi. Tá mu však bola odobratá pre viaceré prehrešky voči prepoštovi a cirkvi.
Autorka: Mgr. Anna Safanovičová
Múzeum v Kežmarku
Údaje o webovom sídle:
|
