Múzeum v Kežmarku – XX. - Minister Dorpmüller na návšteve Kežmarku
1 2 3 4 5

XX. - Minister Dorpmüller na návšteve Kežmarku

Na konci roka 1940 zavítal na územie Slovenska minister dopravy susednej Tretej ríše Dr. Julius Dorpmüller. Popri ceste v okolí Vysokých Tatier i stredného Slovenska si našiel čas na návštevu Kežmarku, aby viac spoznal oblasti, kde žilo početné nemecké obyvateľstvo. Hoci vládlo pravé podtatranské zimné počasie, všade ho vítalo veľké množstvo ľudí.

Kežmarok navštívili počas II. svetovej vojny až traja ministri nacistického Nemecka. Prvým z nich bol práve Julius Dorpmüller.

Stručný životopis Dr. Dorpmüllera

Julius Heinrich Dorpmüller (foto: wikipedia)

Dr. Ing. Julius Heinrich Dorpmüller zastával niekoľko významných pozícií. V rokoch 1926 – 1945 bol generálny riaditeľ Spoločnosti nemeckých ríšskych dráh, a zároveň v období 1937 – 1945 zastával funkciu ríšskeho ministra dopravy. Na sklonku existencie Tretej ríše ho v máji 1945 na krátko (2.-23. máj) menovali ministrom pošty.

Julius sa narodil 24. júla 1869 v pruskom meste Elberfeld. Jeho otec Heinrich pracoval ako železničný inžinier a kvôli práci jeho rodina často menila miesto bydliska. Z tohto dôvodu Julius zložil maturitné skúšky v Aachene. V rovnakom meste vyštudoval i Technickú vysokú školu (1893). Prvá pracovná zastávka ho zaviedla do Kolína, neskôr slúžil v armáde, zložil druhú štátnu skúšku a v roku 1907 odišiel do ďalekej Číny. Tam okrem iného pôsobil ako nemecký šéfinžinier stavby cisárskych čínskych štátnych železníc Tientsin - Pukow. V Ázii ostal aj po vypuknutí I. svetovej vojny, kde vydržal do roku 1917, kedy Čína vyhlásila Nemecku vojnu. V preoblečení za holandského misionára sa vrátil do Európy, ale v Nemecku dlho nepobudol. Ďalšie jeho kroky smerovali do Rumunska a Gruzínska. Po skončení misie pracoval už iba na území Nemecka, kde to v roku 1926 dotiahol na spomínaného generálneho riaditeľa. Vo februári 1937 sa vo veku 67 rokov stal najstarším členom vlády A. Hitlera, keď nahradil Paula F. von Eltz-Rübenacha. Spočiatku pôsobil ako nestraník, členom NSDAP sa stal až v roku 1941. Nebolo to celkom dobrovoľne, Vodca mu udelil záslužný vojnový kríž I. triedy, ako aj zlatý stranícky odznak, preto si musel podať prihlášku do jej štruktúr.

Hlavnou misiou ministra dopravy bolo pripraviť ríšske železnice na vojnu a počas nej ich vysoko efektívne riadiť. Za jeho správcovstva zaznamenali železnice najväčšiu intenzitu prepravy. Najdôležitejšou úlohou bolo zásobovanie vojakov na všetkých frontoch, ďalej preprava civilných osôb v rámci Ríše a žiaľ, aj do jednotlivých táborov smrti. Napriek službe nacistickému systému bol po skončení vojny u amerických i britských spojencov vnímaný pozitívne. Brali ho ako nepolitického odborníka, osobne nezviazaného so zločinmi režimu. Americký generál Carl R. Gray jr., bývalý manažér železníc, ho poznal z predvojnových čias, a tak ho odporučil dosadiť do starého úradu. Tiež mu odovzdal poverenie na opätovné vybudovanie železničnej správy v americkej zóne vo Frankfurte nad Mohanom. Žiaľ, to bolo všetko. Zdravotný stav J. Dorpmüllera sa postupujúcou rakovinou a následným zlyhávaním tráviaceho traktu rapídne zhoršoval. Zomrel 5. júla 1945 vo veku nedožitých 76 rokov v meste Malente-Gremsmühlen, patriacom pod britskú okupačnú zónu.

Návšteva Kežmarku a okolia

Ríšsky minister dopravy navštívil Kežmarok v utorok 17. decembra 1940. Na územie Spiša pricestoval ako zástupca nemeckej vlády, jedným z hlavných cieľov bola obhliadka tohto veľkého nemeckého jazykového ostrova. Návšteva miest Kežmarok a Levoča bola teda akousi samozrejmosťou. Neobyčajne vzácneho hosťa si nemecké obyvateľstvo uctilo bohatou vlajkovou výzdobou, pretože "s radostnými srdcami očakávali stretnutie so zástupcom ríšskej vlády." Do mesta prišiel z Tatranských Matliarov cez Spišskú Belú. Po boku mal početný sprievod, v ktorom sa nachádzali slovenský minister dopravy a verejných prác Július Stano, župný kapitán Slušný, poslanec Siegmund Keil; nemeckú stranu zastupovali ministerský riaditeľ Meilicke, člen ministerskej rady Sommer, člen rady ríšskych železníc Kaune, či člen vládnej rady Krämer. V Kežmarku zastali spomínaní hostia pred radnicou, kde ich čakala nastúpená čestná rota tunajšieho delostreleckého pluku. Keďže vonku bolo chladno, uvítanie prebiehalo v zasadacej radničnej miestnosti približne o 16:30. Cestu od vchodu až do hornej sály lemoval dvojrad, zložený pravdepodobne z príslušníkov Nemeckej strany alebo vojska.

Publikácia Deutsche Kunst in der Zips (foto: ebay) Kežmarok v období Slovenského štátu (foto: Múzeum v Kežmarku)

V radničnej sále privítal prichádzajúcich hostí vládny komisár Martin Longa, po ňom sa prihovoril školský inšpektor a člen štátnej rady Matthias Nitsch. V mene Nemcov odovzdal ministrovi publikáciu Oskara Schürera a Ericha Wieseho Deutsche Kunst in der Zips (Nemecké umenie na Spiši). Samozrejme, vďaku vyjadril i Julius Dorpmüller a okrem iného dodal: "Je želaním Ríše, aby oba národy spoločne tu žijúce, našli cestu, ktorá bude v tomto priestore vyhovovať ich spolunažívaniu a spoločnému osudu, ktorý ich spojí skrz túto vlasť. Táto práve nastúpená cesta bude viesť k víťazstvu oboch národov. 800 rokov si tu nemeckí ľudia udržali svoju národnosť, hoci sa oddelili od svojej rodnej zeme a často boli zabudnutí. To nesmieme opomenúť. Teší ma byť v situácii, kedy môžem nechať časť kamarátov navštíviť svoju starú vlasť. Preto sto jej najschopnejších spolupracovníkov pozývam na cestu do Ríše, kde budú mojimi hosťami. Máte tu krásne hory a šíre údolia, tam môžu spoznať nemecké more!" Po príhovore sa zapísal do pamätnej knihy mesta a potom mu predstavili jednotlivých zástupcov úradov a zborov.

Nevedno, ako dlho sa Ríšsky minister dopravy v našom meste zdržal, pretože v ten istý deň ho čakal ešte ďalší program. Z Kežmarku odišiel cez Vrbov do Levoče, odtiaľ sa po krátkom občerstvení vrátil trasou Poprad - Matejovce - Veľká Lomnica do Tatranskej Lomnice. Hoci bola zima a skoro sa stmievalo, obyvatelia jednotlivých mestečiek i obcí vrelo vítali tohto vzácneho hosťa. Dobové správy dokonca opisujú vytvorenú atmosféru: "Všetky miesta mali pripravenú bohatú vlajkovú výzdobu a v obciach, cez ktoré prechádzal za tmy, stáli rady ľudí s fakľami a domy mali osvetlené okná."

Po odchode zo Spiša sa cestou do Tretej ríše zastavil na strednom Slovensku, kde prebiehala veľká udalosť. V stredu 19. decembra 1940 bola slávnostne otvorená železničná trať Zvolen - Dolná Štubňa, ktorej sa zúčastnili najvyšší predstavitelia vojnovej Slovenskej republiky, napr. prezident Tiso, či ministri Mach, Medrický. Pri takejto významnej dopravnej stavbe nemohol chýbať ani minister dopravy susedného štátu Julius Dorpmüller. Či to bol jeho primárny cieľ návštevy Slovenska, nevieme. Isté je, že o Kežmarku sa vedelo a hovorilo aj v najužšom kruhu spolupracovníkov samotného Vodcu Tretej ríše Adolfa Hitlera...

Múzeum v Kežmarku
Hradné námestie 42
060 01 Kežmarok
IČO: 37781227 DIČ: 2021452323

PARTNERI:
- Webmaster: Drakomir
- exTEATRO