1 2 3 4 5

Fotografia nemeckej materskej školy

Kežmarská nemecká materská škola založená na základe myšlienok Friedricha Frӧbela začala písať existenciu 1. júla 1872. Išlo o prvý takýto vzdelávací ústav v niekdajšom slobodnom kráľovskom meste. Pričinili sa o ňu viaceré osobnosti, ktoré v marci 1869 vytvorili Kesmarker Fröbel-Frauenverein - Kežmarský ženský spolok Fröbel. Radíme k nim Paulinu Stenczel, Helenu Blasy, Karla Kollera či Ernsta Witényiho. Muži v tejto organizácii zastávali funkciu sekretára či pokladníka. Na vtedajšie pomery netradičná idea prilákala množstvo nadšencov a do spomínaného spolku vstúpilo 216 osôb.

Na zriadenie prvej kežmarskej materskej školy (hovorovo škôlky) prispeli nielen členovia a podporovatelia, ale aj uhorská kráľovná Alžbeta, uhorský poslanec Ede Zsedényi či Kežmarská sporiteľňa na čele s Juliusom Demiánym. Prvý príbytok poskytlo škôlke mesto, išlo o tri miestnosti so záhradou v dnes nejestvujúcom okresnom súde na Ľubickej ulici. V začiatkoch využívalo služby škôlky 20 detí vo veku 3-6 rokov bez ohľadu na vierovyznanie a národnosť. Opatrovateľkou sa stala 18-ročná Hedwig Wahliss z Nemecka. Úvodné roky neboli najľahšie, pretože mamičky neprejavovali dôveru novému ústavu: „...maličkí dostanú do ručičiek ihly, nechajú ich utekať, skákať, dokonca robiť cviky. Nepovažujem za vhodné takéto nebezpečné a namáhavé veci, čo nežným deťom môžu len uškodiť,“ vravela istá mama. Iná argumentovala finančnou otázkou: „40 grajciarov mesačne je veľa. Nie, nie, dieťa patrí matke.“ Situácia sa časom zmenila, takže bolo treba zabezpečiť väčší, vlastný objekt.

Záhradka v kežmarskej nemeckej škôlke (foto: Múzeum v Kežmarku)
Záhradka v kežmarskej nemeckej škôlke (foto: Múzeum v Kežmarku)
 

Vďaka finančnej stabilite ženského spolku sa jeho vedenie v máji 1880 rozhodlo kúpiť dom Adolfa Fränkela na Hradnej ulici č. 11. Mesto ho pre potreby škôlky pomohlo upraviť a zariadiť. V nedeľu 16. októbra 1881 prebehla posviacka priestorov obsahujúcich predizbu, sály na hranie sa a ručné práce, bývanie pre opatrovateľku, kuchyňu, komoru, pôjd a dreváreň. K dispozícii bol zároveň dvor s ihriskom a záhradkou. Slávnostného otvorenia sa zúčastnilo vedenie Ženského spolku škôlka, mešťanosta Daniel Herczogh, podporovatelia i deti. Otvárací príhovor predniesla predsedníčka Johanna Nendtvich, po nej detský zbor zaspieval pieseň. Nasledovala recitácia Johanny Koromzay, prvej zapísanej chovankyne ústavu. Po nej rečnil Stefan Palcso, keď vysvetlil dôležitosť detského vzdelávania, výhody Fröbelových zásad a vymenoval zásluhy ľudí pôsobiacich v záujme škôlky. Prejav ukončil prianím, aby škôlka naďalej pokračovala v stanovenom cieli. Zmena lokality sa odrazila v návštevnosti, zapísaných bolo 49 detí. Pravidelná dochádzka sa pohybovala na úrovní 36-40 chovancov. Škôlka dosiahla maximum v roku 1908, keď v nej bolo 80 detí.

Opatrovateľka Hedwig Wahliss (foto: Múzeum v Kežmarku)
Opatrovateľka Hedwig Wahliss (foto: Múzeum v Kežmarku)
 

V zbierkovom fonde Múzea v Kežmarku sa nachádzajú iba tri fotografie spomenutej škôlky, ktoré sú pre poznanie dejín tunajšieho školstva zvlášť vzácne. Jedna z nich, datovaná na 10. jún 1937 (s rozmermi 13,7 x 8,6 cm) zachytáva exteriér s opatrovateľkou a skupinkou detí. Pred nimi je krásne upravený dvor. Záber evokuje príjemnú atmosféru, čo dokladá dobový opis z ružovej slávnosti (tzv. Rosenfest): „Po tom, ako škôlka získala vlastný objekt priamo v meste, spoznali Kežmarčania precíznu starostlivosť opatrovateľky. Už pri vstupe do domu a na dvor vládol najkrajší poriadok a čistota, v záhrade pôvabne a starostlivo pestované kvetinové záhony, stromy a vence z lístia poskytli osviežujúci pohľad.“

Ako v každej dobe aj kedysi vyučovací proces ovplyvnili negatívne javy, napr. vojny, choroby, epidémie. Správa z apríla 1885 vraví: „Predošlý rok bol v tunajšej škôlke veľmi tragický, lebo vládla zlá epidémia detských nemocí, šarlach a osýpky, ktorým, žiaľ, padli za obeť tiež návštevníci škôlky. Tak dopadli i ostatné rodiny, ktorých deti nenavštevovali škôlku, takže nie je možné predpokladať, že za rozšírenie chorôb možno viniť jej navštevovanie. Preto chceme rodičov upokojiť, aby naďalej ako predtým posielali deti do škôlky, kde sa pod najlepšou starostlivosťou a znamenitým vedením opatrovateľky mnoho hodín zaoberajú primeranými hrami a činnosťami, čím rozvíjajú a cvičia svoje telesné a duševné schopnosti bez nadmerného úsilia.“

Aký bol režim prvej kežmarskej škôlky? Najmladší Kežmarčania využívali jej služby celoročne. Výnimkou bol august, mesiac prázdnin. Výučba prebiehala v závislosti od ročného obdobia. V letnom polroku (15. máj – 15. september) trvala v čase od 8:30 do 11:30 a poobede od 14:00 do 17:00. Zimný interval (16. september – 14. máj) bol kratší, presnejšie od 9:00 do 11:30 a poobede od 13:30 do 16:00.

Po vzniku Československa nastali pre nemeckú škôlku ťažšie časy. Vďaka pomoci podporovateľov a darcov sa jej podarilo udržať do septembra 1939. Vtedy sa spojila s denným útulkom, ktorý Nemecká strana - Deutsche Partei otvorila začiatkom toho istého mesiaca. Po vypuknutí Slovenského národného povstania v lete 1944 nastal trvalý koniec, sprevádzaný evakuáciou a vysťahovaním nemeckého obyvateľstva mimo oslobodeného Československa.

Za vyše 70 rokov pôsobenia nemeckej škôlky v Kežmarku sa ako opatrovateľky vystriedali Hedwig Wahliss (učila v rokoch 1872 – 1883), Irma Szent-Istvány (1883 – 1887), Clementine Szent-Istvány (1887 – 1899) a Margit Schulz-Pálesch (1899 – 1944?).

Budova nemeckej škôlky v súčasnosti (foto: autor)
Budova nemeckej škôlky v súčasnosti (foto: autor)
 

Autor: Mgr. Vladimír Julián Ševc - historik múzea

 

Múzeum v Kežmarku
Hradné námestie 42
060 01 Kežmarok
IČO: 37781227 DIČ: 2021452323

Údaje o webovom sídle:
- Prevádzkovateľ: Múzeum v Kežmarku
- Správca webu: Drahomír Thomay
- Dizajn r. 2017, funkčnosť PHP 7.2 r. 2019
- Redakčný systém CMSimple
- Vyhlásenie o prístupnosti