Obraz sv. Hieronyma

Múzeum v Kežmarku nechalo zreštaurovať ďalší obrazu

Reštaurovanie prináša so sebou nielen záchranu historických artefaktov, ale v rámci nevyhnutného technologického a umeleckohistorického výskumu sa nanovo overujú doterajšie informácie. Výsledok je často prekvapivý a prináša aj nové atribúcie. To sa stalo aj pri ostatnom obraze, ktorý nechalo zreštaurovať Múzeum v Kežmarku. Dielo sa tam dostalo už v medzivojnovom období a bolo zapísané pod evidenčným číslom M 118 (dnes MK 11). Významná bádateľka v oblasti dejín umenia baroka a 19. storočia Dr. Anna Petrová-Pleskotová ho zaradila vo svojej monografii vydanej v roku 1961 medzi autentické práce levočského maliara Jozefa Czauczika, ktorý patrí medzi kľúčových autorov obdobia biedermeieru na Slovensku. Maľbu datovala približne do roku 1835. Technologický výskum však teraz preukázal, že obraz bol vytvorený oveľa skôr ako sa pôvodne usudzovalo. Musel byť namaľovaný už v období vrcholného baroka. Autorstvo sa stráca medzi plejádou anonymných umelcov tvoriacich na našom území v priebehu 18. storočia.


Stav pred reštaurovaní	Obraz po zreštaurovaní

Obraz zobrazuje sv. Hieronyma ako svalnatého muža v staršom veku s prešedivenými vlasmi a bradou, zachyteného v dynamickej póze s očami smerujúcimi nahor k trúbe, čo predstavuje jednu scénu z jeho života, ako na púšti počúva polnice posledného súdu. Okolo obnaženej hrude má svätec vejúce červené rúcho čoby symbol kardinála, hoci v jeho časoch takáto cirkevná hodnosť ešte nejestvovala. V pravej ruke zviera kameň, ktorým si vytĺkal z pŕs žiadostivosť, keďže žil prísnym asketickým životom ako pustovník na púšti. V pravom rohu obrazu je na ľudskej lebke položená kniha, ktorá symbolizuje jeho hlavný význam v dejinách kresťanstva. Hieronym (okolo 347 – 419/20) preložil Starý zákon z hebrejských a aramejských rukopisov do latinčiny. Keďže sa pokladá za najväčšieho učiteľa vo vykladaní Svätého písma, stal sa patrónom žiakov, učiteľov a vedcov.


Diera v obraze	Trhlina na obraze


Stav počas polovičného čistenia	Drevený klinec

Maľba bola dlhé desaťročia uložená v depozite, pretože už v roku 1961 bolo zaznamenané, že farebná vrstva maľby je miestami popraskaná a mala aj viaceré väčšie trhliny. Rokmi došlo k zožltnutiu a stmavnutiu lakovej vrstvy a jej pokrytiu silným nánosom mastného prachu a špiny. Kriedový podklad maľby nebol dobre spojený s plátnovou podložkou. Reštaurovania sa zhostila skúsená reštaurátorka z Košíc Mgr. art. Ludmila Zozuláková. Technologický proces zahŕňal okrem iného čistenie, nažehlenie na nové plátno, tmelenie, scelenie retušou prispôsobenou maliarskemu rukopisu aj miere zachovaného charakteru, ktoré dielo získalo v priebehu času. Mieru úspešnosti budú môcť návštevníci obdivovať od začiatku letnej turistickej sezóny v stálej expozícii sakrálneho umenia na Kežmarskom hrade.

Projekt reštaurovania podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.
Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia

Autor: Mgr. Maroš Semančík