Pamätná narodeninová medaila

Spomienka na oslavy 85. narodenín prezidenta Masaryka

Tomáša G. Masaryka právom radíme medzi najvýznamnejšie osobnosti medzivojnovej Československej republiky. Jeden zo zakladateľov spoločného štátu a dlhoročný prezident je spätý s obdobím 1918 – 1938 rovnako, ako bol kráľ a cisár František Jozef I. spojený s rokmi 1848 – 1918. Paradoxne, ich smrť napokon priniesla zánik dovtedajších štátnych zriadení – v oboch prípadoch s dvojročným odstupom od ich úmrtia.

Pamätná medaila prezidenta Masaryka (Foto: Múzeum v Kežmarku)

Narodeniny prvého muža štátu sa oslavovali s rovnakým nadšením ako tie kráľovské. Výnimkou neboli ani tie v roku 1935, keď prvý československý prezident, narodený 7. marca 1850 v Hodoníne, slávil 85. narodeniny. Masaryk sa vtedy nachádzal vo štvrtom funkčnom období, do ktorého bol zvolený v rokoch 1918, 1920, 1927 i 1934. Pretrvávajúce zdravotné problémy aj vysoký vek ho priviedli k tomu, aby v decembri 1935 rezignoval a stiahol sa do úzadia. Zomrel 14. septembra 1937 v obci Lány ako 87-ročný.

Oslava 85. narodenín

Oslavy životného jubilea neobišli ani Kežmarok. Už v stredu 6. marca si prezidenta akadémiou uctilo aj nemecké gymnázium. Vo vyzdobenom auditóriu lýcea začalo podujatie Spišskou hymnou. Nasledoval príhovor riaditeľa Josefa Adamusa, ktorý poukázal na Masarykove zásluhy o štát, spoločnosť a rozvoj mládeže. Program pokračoval vystúpením školského orchestra pod vedením prof. Nitscha, ktorý uviedol Mozartovu Titovu overtúru. Tú doplnili prednesy básní. Slovenčinu zastupovala báseň Na nový rok Urama-Podtatranského. Ďalší prejav mal prof. Repp. Predstavil časť životopisu prezidenta, opísal ho ako zakladateľa a vodcu štátu, pričom vyzdvihol jeho myslenie ohľadom spolunažívania národov a výchovu novej mládeže. Ďalšie kolo programu vyplnili básne nemeckých i slovenských spisovateľov, ako Müller von Königswinter, Hoffmann von Fallersleben, Sládkovič, Goethe či Meyer. Záverečná časť patrila študentskému zboru, keď uviedol dva chóry z Händelovho Mesiáša. Na úplný koniec odznela štátna hymna, spievaná všetkými účastníkmi slávnosti.

Večer o šiestej prebiehal v uliciach mesta lampiónový sprievod za účasti všetkých žiakov a učiteľov kežmarských škôl. O ôsmej sa v priemyselnom kasíne konala verejná slávnosť, ale tam bola žiadaná iba účasť vybraných pedagógov.

Na druhý deň 7. marca 1935 prebiehali bohoslužby troch vierovyznaní; po nich sa učitelia stretli na Okresnom úrade za účelom slávnostnej prísahy. Nezaháľalo ani mesto. Na slávnostnej schôdzi zastupiteľstva podal Karol Zoubek návrh na premenovanie Hlavného námestia na Masarykovo námestie, ktorý bol bez námietok prijatý. Takisto do Prahy zaslali blahoprajný telegram, veď Kežmarčania mali stále v živej pamäti prezidentskú návštevu mesta v septembri 1930 aj jeho dar 25 000 korún na obnovu zhorenej radnice.

Masaryk na návšteve pred kežmarskou radnicou (Foto: Múzeum v Kežmarku)

Pamätná narodeninová medaila

Školy a zrejme i verejné inštitúcie si objednávali pamätné medaily, vyrazené práve pri tejto príležitosti. Jedna z nich, s priemerom 5 cm, sa nachádza v zbierkovom fonde Múzea v Kežmarku. Jej autorom je Otarak Španiel, o výrobu sa postarala Mincovňa Kremnica. Na prednej strane je umiestnený portrét prezidenta s jeho menom. Opačná strana začína dátumom narodenia 7. III. 1850, nasleduje lipová ratolesť a text „Na pamět 85. narozenin prvního presidenta republiky Československé.“ Pod ním je vavrínová vetvička a dátum 7. III. 1935.

Zadná strana pamätnej medaily (Foto: Múzeum v Kežmarku)

Autor: Vladimír Julián Ševc