Pamätný obraz z prvej svetovej vojny
Do muzeálneho zbierkového fondu každoročne pribudnú stovky exponátov. Nie všetky sú vhodné na prezentovanie – či už hľadiska stavu alebo zamerania expozícií. Umiestnenie teda nájdu v depozitároch, kde sú uložené dovtedy, kým sa nezmení charakter expozície alebo neputujú na nejakú dočasnú výstavu. V roku 2022 obohatil fond Múzea v Kežmarku pamätný obraz z čias prvej svetovej vojny.
Nestáva sa často, aby novoprijatý predmet takmer okamžite putoval do expozície. Keďže prednedávnom bola ukončená reinštalácia miestnosti zameranej na dejiny Kežmarku v 19. a 20. storočí, ktorá prezentuje aj politické dejiny tohto obdobia, spomienkový obraz sa do nej náramne hodil, lebo dotvára zrkadlo prvej svetovej vojny. Práve k tomuto historickému medzníku, rovnako ako k druhej svetovej vojne, existuje málo exponátov. Obraz síce nie je v stopercentnom stave, napriek tomu má dostatočnú dobovú výpovednú hodnotu.
Keďže územie dnešného Slovenska patrilo začiatkom 20. storočia do Uhorska, kde bola štátnym jazykom maďarčina, v rovnakej reči je ladený i obraz. V hornej časti je červenou niťou obšitý nápis Emlékkép – pamätný obraz; zelenou roky 1914 a 1916. Uprostred nich sa nachádza obrázok s náboženskou tematikou: Panna Mária s Ježiškom. Pod nimi sú farebné zobrazenia štyroch predstaviteľov tzv. Centrálnych mocností: zľava osmanský sultán Mehmed V., cisár nemeckej ríše Wilhelm II., rakúsko-uhorský kráľ a cisár František Jozef I. a bulharský cár Ferdinand I. Pri panovníkoch je štátna vlajka ich krajiny. Oproti súčasnosti sú netradičné nemecké farby: čierno-bielo-červené. Všetky obrázky sú obšité ozdobnou niťou.
 |
| Pamätný obraz z I. svetovej vojny s prázdnym oválom pre vloženie fotky vlastného rodinného príslušníka (Foto Múzeum v Kežmarku) |
| |
Spodný ovál bol pôvodne prázdny. Slúžil ako priestor pre spomienku na člena rodiny, ktorý musel opustiť svojich blízkych, vydať sa ďaleko do vzdialených, cudzích krajov, a ktorý sa s najväčšou pravdepodobnosťou domov už živý nevrátil. Našťastie, existovali viaceré výnimky. Patrí k nim Ján Marci (1880 – 1958), rodák a baník z Banskej Štiavnice, bojujúci na frontoch prvej svetovej vojny. Obraz a jeho fotografie sa do kežmarského múzea dostali prostredníctvom jeho vnučky Petronely, ktorá už desaťročia žije tu pod Tatrami. Hoci obraz ani fotka nepatria Kežmarčanovi, výborne dopĺňajú dobu prvej svetovej vojny. Navyše, takéto predmety boli kedysi súčasťou asi každej domácnosti zasiahnutej veľkou vojnou.
 |
 |
| Vojak Ján Marci (Foto Petronela Dudasová) |
| |
|
Pre úplnosť dodajme, že dolnú časť pamätného listu tvoria dva maďarské nápisy. Prvý z nich Jsten óvja meg szeretett hazánkat! – Nech Boh chráni našu milovanú krajinu!, je vytlačený a obšitý modrou nitkou. Nápis Világháborúról – Svetová vojna, je vyšitý celý.
Autor: Vladimír Julián Ševc
