1 2 3 4

Kežmarské motívy na poštových známkach

Poštové známky neslúžia len ako cenina, či viditeľný doklad o zaplatení poplatku - poštovného. Ich motívy pripomínajú rôzne dôležité politické, historické i športové udalosti, predstavujú významné domáce aj svetové osobnosti, živé i neživé krásy prírody alebo kultúrne a architektonické pamiatky. Tým plnia v istom ohľade osvetovú úlohu. Keďže sa tlačia v tisícových, ba i miliónových nákladoch, dostávajú sa k širokej mase ľudí. Žiaľ, v súčasnej dobe internetu a elektronickej pošty sa akosi vytrácajú z nášho každodenného života...

Zbierka poštových známok (foto: autor)

Začiatkom novembra bola do života slávnostne uvedená poštová známka k 500. výročiu reformácie, na ktorej je znázornený organ z dreveného artikulárneho kostola (mimochodom ide už o 646. známku vydanú Slovenskou poštou). Kežmarok však nie je na známke prezentovaný po prvýkrát. Z histórie poznáme päť motívov, ktoré sa rozišli po Československu, Slovensku a zrejme i ďaleko za ich hranice.

Kežmarok na poštových známkach

Prvá známka s motívom Kežmarku bola vydaná v roku 1926 pri príležitosti organizovania Nemeckej poľnohospodárskej a lesníckej výstavy, spojenej s obhliadkou remeselníckeho a priemyselného tovaru. Veľkolepá udalosť sa u nás konala v dňoch 10.-19. júla. Na známke je centrálnym motívom renesančná zvonica, na jej pozadí sa nachádza veža Baziliky sv. Kríža a zasnežené tatranské končiare. Vľavo je umiestnená bývalá budova rímskokatolíckej ľudovej školy. Okrem toho je na známke ešte jedna zvláštnosť - pri pohľade na portál, vedúci ku zvonici a kostolu, je iba obyčajný vchod bez ozdobných stĺpov. Tie, ktoré poznáme z dnešných dní, boli osadené až neskôr. Okolo centrálneho obrázku sú naľavo poukladané dubové vetvičky so žaluďmi, napravo konáriky ihličnatých stromov. Na nich je uložených päť erbov - uprostred centrálny, s anjelom držiacim kežmarský štít s prekríženými mečmi a korunou. Zvyšné štyri predstavujú priemysel, remeselníctvo, poľnohospodárstvo a lesníctvo. V tomto prípade nešlo o klasickú poštovú, ale skôr o pamätnú, propagačnú a reprezentatívnu známku. Zo súčasného pohľadu pripomína skôr kupón, ktorý vychádza spoločne so známkou napr. počas festivalu EĽRO.

Známka z poľnohospodárskej výstavy (foto: internet) Známka s kežmarským erbom (foto: autor)
Známka s motívom veže Kežmarského hradu (foto: autor)

Na ďalšiu poctu, správnejšie povedané premiéru, čakali Kežmarčania do roku 1969. Z pohľadu mesta išlo o významný rok, keďže vtedy oslavovalo 700 rokov udelenia mestských práv. Známka s nominálnou hodnotou 50 halierov vyšla v náklade 4 495 000 kusov. Bola súčasťou série Erby československých miest, kde sa tiež objavili mestá Bardejov, Hranice, Litoměřice, Krnov a Manětín. Autorom návrhov bol známy rytec Josef Herčík. Náš erb však na nej nie je zobrazený správne. V spodnej časti sú totiž tri červené a dva strieborné pruhy, po správnosti majú byť v rovnakom počte. A štít mal byť naspodku viac zaoblený.

Na sklonku existencie Československa, v roku 1991, pošta vydala sériu známok pod názvom Československé hrady a zámky. Miesto si na nich našli zámok Blatná, hrady Bouzov a Kežmarok, mali nominálne hodnoty 50 halierov, 1 korunu a 3 koruny. Z nášho hradu bola prezentovaná vstupná veža. I v tomto prípade nájdeme niekoľko nie celkom správnych vyobrazení. Najvážnejšie sa týka arkiera na ľavom boku veže, ktorý je až príliš nízko oproti reálu. Trošku zvláštne pôsobí i múr s otvorom napravo od vchodu do hradu. Účelom zaiste nebolo autentické vyobrazenie veže, skôr umelecké. Všetky tri známky navrhol Alfred Fuchs, rytcom bol Václav Fajt. Známka s motívom Kežmarského hradu vyšla nákladom 5 410 000 ks.

Kežmarok na známkach Slovenskej republiky

Samostatná známka s názvom Kežmarok a motívom tunajšej radnice uzrela svetlo sveta 6. mája 2002. Desaťkorunovú známku navrhol i vyryl František Horniak. Okrem radnice sú vyobrazené Vysoké Tatry a mestský erb, umiestnený v ľavom hornom rohu. Na obrázku je najzaujímavejšia najmä veža radnice. Jej vrchol zdobí osemcípa hviezda (slnko?), ktorá tam dnes chýba. Spadla počas pamätnej veternej smršte v novembri 2004 a doteraz ju nikto neosadil späť. Údajne sa stratila...

Známka s kežmarskou radnicou (foto: autor) Známka s renesančnou zvonicou (foto: autor)

O štyri roky neskôr (2006) vydala Slovenská pošta dve známky v edícii Krásy našej vlasti. Zamerala sa na dve spišské renesančné zvonice - v Podolínci a Kežmarku. Naša mala hodnotu 27 korún a vyšla v náklade pol milióna kusov. Na jej tvorbe sa podieľali Igor Benca a Arnold Feke. Čiernobiele prevedenie pamiatok s nevšednou červenou oblohou zobrazuje nielen dominantnú zvonicu pri Bazilike sv. Kríža, ale tiež časť najstaršej kežmarskej školy (vľavo) s jej neskoršou nástupkyňou (budova napravo s typickou drevenou vežičkou).

Na ďalšiu poštovú známku s kežmarským motívom sme museli čakať vyše desať rokov. Rozhodne sa to vyplatilo, nakoľko známka vyšla vo forme hárčeka. Vďaka krásnemu organu z dreveného artikulárneho kostola sa Kežmarok po prvý raz prezentuje na známke s euromenou. Dúfajme, že v dohľadnej dobe si na naše známky nájdu cestu aj iné významné kežmarské osobnosti a budovy. V rámci celého Slovenska sa máme určite čím pochváliť...

Najnovšia známka s kežmarským motívom (pofis.sk)

Múzeum v Kežmarku
Hradné námestie 42
060 01 Kežmarok
IČO: 37781227 DIČ: 2021452323

PARTNERI:
- Webmaster: Drakomir
- exTEATRO