Vysvedčenie Odbornej školy pre ženské povolania
Ženy dlho nemali prístup k vyššiemu vzdelaniu a obyčajne navštevovali len ľudové, v dnešnom ponímaní základné školy. Napokon, ich prvoradou úlohou bola výchova detí a starostlivosť o domácnosť. Postupne sa situácia zmenila, takže aj zástupkyne nežnejšieho pohlavia smeli získavať vyššie vzdelanie.
V Kežmarku v roku 1895 vznikla dievčenská meštianska škola pod správou tunajšej evanjelickej cirkevnej obce. Absolventky sa uplatnili ako učiteľky v materských, obchodných a ženských školách, poštách či telegrafných úradoch. Okrem toho tu prebiehali doplnkové kurzy, napr. obchodný alebo krajčírsky. Rozvíjateľmi ženského vzdelávania v Kežmarku boli Alexander Kertscher, Otto Bruckner a Bruno Bene. Po vzniku Československa, od septembra 1930, písala existenciu dvojročná Odborná škola pre ženské povolania. Jej hlavnou úlohou bolo „teoreticky i prakticky vychovávať dobré matky, vzdelané gazdiné, ktoré vedia variť, šiť, spravovať malú i veľkú domácnosť, majú pochopenie pre výchovu detí a manželovi dokážu vytvoriť útulný a verný domov.“ I preto sa ľudovo nazývala knedľová škola.
 |
 |
| Alexander Kertscher (foto: Múzeum v Kežmarku) |
Otto Bruckner (foto: Múzeum v Kežmarku) |
| |
|
Zbierkový fond Múzea v Kežmarku uchováva zopár vysvedčení tejto školy a vďaka nim vieme zistiť niekoľko zaujímavých informácií. Veľmi cennými získanými poznatkami sú predmety, ktoré sa v danej dobe a v konkrétnej škole vyučovali. O to viac, ak šlo o špecifický vzdelávací ústav, ako je to v tomto prípade. V prvom ročníku na študentky čakali teoretické aj praktické hodiny: nemčina – vyučovacia reč, dejiny kultúry, pedagogika, účtovníctvo a jeho vedenie, kreslenie, šitie bielizne, kreslenie strihov bielizne, vyšívanie a okrasné práce, náuka o látkach, náuka o domácnosti, varenie, telocvik, spev a slovenčina. V druhom ročníku sa medzi novými predmetmi objavili zdravoveda a starostlivosť o dieťa, šitie šiat a klobučnícke práce, kreslenie strihov šiat, hospodárske cvičenia, pranie a žehlenie a telesné vzdelávanie. Ako vidieť z tejto pestrej ponuky, škola skutočne podávala dievčatám z Kežmarku i okolia čo najširšie poznatky pre praktický, ženský život. To, čo dievčatá počas vyučovania vytvorili, prezentovali v závere školského roka na výstave určenej najmä ich rodinným príslušníkom.
 |
| Vysvedčenie z odbornej školy pre ženské povolania (foto: Múzeum v Kežmarku) |
| |
Ďalšie informácie na vysvedčení sú osobné údaje žiačky. V tomto prípade ide o Annu Číž, narodenú v roku 1921 v obci Priechod, dnes okres Banská Bystrica. Anna bola veľmi dobrá žiačka – v druhom ročníku mala, až na trojku z nemčiny, iba jednotky a dvojky. V školskom roku vymeškala 76 hodín, všetky boli ospravedlnené. V spodnej časti vysvedčenia z roku 1937/38 nájdeme podpisy vtedajšieho riaditeľa Bruna Beneho a triednej učiteľky Heleny Scharbert. Medzi menami oboch predstaviteľov školy sa nachádza fialová okrúhla pečiatka s nemecko-slovenským kolopisom: Öffentliche Fachschule für Frauenberufe Kesmark – Verejná odborná škola pre ženské povolanie Kežmarok.
 |
| Detail pečiatky odbornej školy pre ženské povolania (foto: Múzeum v Kežmarku) |
| |
Čo sa týka hodnotenia, posudzovalo sa správanie, prospech a celkový výsledok žiačok. Známkovanie bolo zhodné so súčasným, teda v rozmedzí 1 až 5. Tabuľka s popisom hodnotenia je na zadnej strane vysvedčenia.
 |
| Tabuľka s popisom hodnotenia žiačok (foto: Múzeum v Kežmarku) |
| |
Odborná škola pre ženské povolania myslela nielen na mladé dievčatá, ale i na tie, ktoré za mlada nezastihol vznik tejto školy. Pre dospelé záujemkyne pripravili trojmesačné kurzy varenia alebo šitia bielizne.
Po druhej svetovej vojne bola škola poštátnená a viackrát zmenila názov, čiastočne i zameranie. Napokon sa transformovala do súčasnej Hotelovej akadémie Otta Brucknera, ktorá oprávnene nesie meno významného kežmarského pedagóga a rozvíjateľa ženského vzdelávania.
Autor: Vladimír Julián Ševc
