1 2 3 4 5

1. časť

Pri moste cez rieku Poprad v Kežmarku, na hlavnom cestnom ťahu v blízkosti autobusovej a železničnej stanice, stojí pozoruhodná cirkevná budova. Každý ju videl letmo len zvonka, ale málokto aj bližšie zvnútra. Rovnako málo známa je aj cirkev, ktorá ju nechala pred 90 rokmi postaviť - kežmarský zbor baptistov.

Baptisti sú veriaci, ktorí na základe Biblie uverili v Ježiša Krista ako svojho osobného spasiteľa. Na znak toho boli pokrstení ponorením do vody. Na rozdiel od väčšiny kresťanských cirkví to vykonávajú až v dospelosti. Baptisti žijú v spoločenstve samosprávnych zborov, ktoré sú autonómne a svojprávne v duchovných aj svetských záležitostiach. Rozhodujúcim zdrojom je Biblia a nie cirkevná tradícia.

Henrich MeyerBaptisti odvodzujú svoj pôvod od anabaptistov (habánov) a českej Jednoty bratskej, ale najmä od prvého baptistického zboru založeného v Amsterdame v roku 1609 skupinou anglických puritánskych utečencov. Odtiaľ sa hnutie rozšírilo do Spojeného kráľovstva a Spojených štátov. Baptisti na Slovensku sa najskôr objavili na Spiši. Prvým bol kováč Johann Tatter z Ľubice, pokrstený v Budapešti v rieke Dunaj roku 1875. Do nasledujúceho roku pokrstil Henrich Meyer v Budapešti niekoľko obyvateľov z okolia Kežmarku, ktorí tam pracovali. Tí ho pozvali do svojho rodného kraja, aby hlásal novú vieru. Za túto činnosť však boli spočiatku perzekvovaní – pri nedeľnej bohoslužbe vtrhla polícia do domu a poslala účastníkov do väzenia. Tí na "protest" pochodovali cez kežmarské námestie spievajúc duchovné piesne. Prenasledovanie baptistov skončilo v roku 1895, kedy bol prijatý nový zákon, ktorým sa baptistická konfesia v Uhorsku dostala pod ochranu štátu.

August MeereisSídlom spišských baptistov sa stal Kežmarok. V lete 1888 vznikol spoločný zbor spišsko-liptovský so sídlom v Kežmarku. Za kazateľa bol zvolený August Meereis. Už začiatkom nasledujúceho roku prišli vavrišovčania do Kežmarku a za pomoci Meereisa objednali vyhotovenie projektu modlitebne u miestneho spišského staviteľa. Jeho meno sa nespomína, ale mohli by sme ho pripísať Victorovi Lazarymu z Kežmarku. Pri tvorbe sa zrejme inšpiroval fasádou paulínskeho kostola v Kežmarku. Podobnosť je zjavná najmä na tvare volútoveho štítu. A tak v centre liptovských baptistov - Vavrišove postavili miestni murári pracujúci v Budapešti za šesť mesiacov v roku 1890 modlitebňu, prvú na území Slovenska.

V roku 1898 sa spojený zbor rozdelil, a tak vznikol okrem vavrišovského aj samostatný kežmarský zbor, ktorý mal len 23 členov. Pokles bol spôsobený vysťahovalectvom Kežmarčanov za lepšou prácou. Nasledujúci rok získali budovu, v ktorej si chceli zriadiť modlitebňu. Tá sa nachádzala v areáli Wildburgovho skladu pri synagóge. Plán na prestavbu vypracoval opäť staviteľ Victor Lazary. Projekt bol predložený na schválenie mestskej stavebnej komisii, ale sa nerealizoval. Preto si baptisti zriadil modlitebňu adaptáciou prenajatej väčšej miestnosti. Od roku 1900 do 1902 fungoval ako spojený kežmarsko-mikulášsky zbor.

Baptistická modlitebňa vo Vavrišove Paulínsky kostol v Kežmarku
   
Victor Lazary Návrh vstupnej fasády baptistickej modlitebne v Kežmarku Štátny archív v Prešove, pracovisko Archív Poprad

 

Autor: historik Múzea v Kežmarku - Mgr. Maroš Semančík

Múzeum v Kežmarku
Hradné námestie 42
060 01 Kežmarok
IČO: 37781227 DIČ: 2021452323

Údaje o webovom sídle:
- Prevádzkovateľ: Múzeum v Kežmarku
- Správca webu: Drahomír Thomay
- Dizajn r. 2017, funkčnosť PHP 7.2 r. 2019
- Redakčný systém CMSimple
- Vyhlásenie o prístupnosti