O smelej žene
(Ako smelá žena doplatila na odvahu)
V roku Pána 1565 vykonala Beata Laska, kežmarská hradná pani, prvý známy výlet do Vysokých Tatier. Tatry učarovali pani Laskej od prvého dňa, čo nasledovala svojho manžela a vstúpila do Kežmarku.
Obyvatelia mesta sa ani veľmi nepozastavili nad tým, že si ich hradný pán Albert doviedol manželku o 20 rokov staršiu. V tých časoch sa ľudia nebrali z lásky, ale pre majetok. A mladý pán tak veľmi potreboval peniaze! Chcel cestovať, hostiť, poľovať a anglickí alchymisti, ktorí mu sľubovali vyrobiť zlato a kameň múdrosti, ušli aj s tým zvyškom peňazí, ktoré im mladý pán zveril.
Albert sa pri svojich cestách dopočul o bohatej poľskej vdove Beate. Porozmýšľal, šiel za ňou, zložil jej poklonu. Spoznali sa na bále vo Varšave. Lasky bol veľmi smutný, zveril sa Beate, že je sirota, nepoznal ani lásku matky, ani lásku ženy. Aj ona mala podobný osud. Jej otcom bol sám poľský kráľ Žigmund. Ale nemohol sa k dcére verejne priznať, lebo jej matka bola len obyčajná dvorná dáma... Dal však dcére bohatstvo, vyrástla na jeho dvore. Ale tiež bez lásky.
Možno preto, keď Beatu nečakane Albert požiadal o ruku, privolila. Beata mohla mať síce vo svojom veku rozum, ale pravdepodobne sa do šarmantného ani nie tridsaťročného mladíka (už predtým raz ženatého – o čom nevedela) zaľúbila. Ba čo viac – vydala sa za neho.
Keď prichádzali do Kežmarku, uvidela Tatry. Očarili ju na prvý pohľad. Rozhodla som sa tam ísť. Ale Albert nikdy nemal čas, stále sa venoval alchýmii, nuž šla do hôr s kežmarskými mešťanmi. Tí Tatry dobre poznali, lebo jedna ich časť patrila od roku 1269 do chotára Kežmarku. Vybrali sa pravdepodobne k Zelenému plesu.
Kde bol v tom čase Beatin manžel? Vedel o pripravovanom výlete? Asi nie. Mladý pán bol totiž v poslednom čase dosť mrzutý. Mal peniaze, ale aj staršiu ženu. Čo z nej? Stačilo by mu iba to prvé. A zase mať voľnosť…
Výlet manželky mu vlastne prišiel vhod. Keď sa hradná pani po troch dňoch vrátila, naoko nahnevaný muž ju čakal pri vstupnej hradnej bráne. A spolu s ním jeho vojaci. Schytili prekvapenú Beatu a vliekli ju do hladomorne. Keďže šla na výlet bez svojho zákonitého manžela, previnila sa proti prísnym zásadám vtedajšej mravnosti a tak musela doživotne pykať…
Nie, muž ju neodsúdil na smrť hladom. Chlieb a vodu dostávala cez malé okienko a druhým oknom zo svojej izby mohla pozerať na Tatry – príčinu svojho nešťastia. V hladomorni strávila Beata Laska najmenej šesť rokov – našiel ju tam až ďalší majiteľ hradu a úbohú pološialenú ženu odviezol do Košíc, kde onedlho zomrela.