1 2 3 4 5

Požiar Kežmarského hradu

Kežmarský hrad zažil počas 555 ročnej histórie mnohé ničivé požiare. Ostatný (dúfajme, že posledný) sa udial na začiatku 20. storočia. Takto farbisto ho opísali miestne noviny:

"V nedeľu, 17. marca 1901 krátko po ôsmej hodine večer obyvateľov nášho mesta vyľakali a vytrhli z nedeľnej pohody poplašné signály. Očiam sa naskytol strašný pohľad. Domy pristavené k Thökölyovskému zámku nachádzajúce sa naľavo od vstupu horeli jasnými, vysoko šľahajúcimi plameňmi, ktoré oblizovali už aj chatrné pozostatky starého hradu a čochvíľa už menili na popol i celé zastrešenie veží, kasárne, kostol a úrad stoličného sudcu, ktoré sa tu nachádzali. Kežmarský mestský požiarny zbor bol, žiaľ, privolaný dosť neskoro, pričom sa ukázal byť tak či tak neprospešným, pretože len tak sa dá vysvetliť skutočnosť, že s výnimkou niekoľkých domčekov napravo od vchodu, materskej školy a nemocnice, kde zasiahli prizerajúci sa i požiarnici, napriek úplnému bezvetriu padli plameňom za obeť všetky domy okolo zámku, zámok aj celé jeho zastrešenie. O lokalizovanie požiaru sa zaslúžili predovšetkým požiarnici z okolia. Obeťami požiaru sa stali tiež dve kravy, jedno teľa a jedno prasa. Za možnú príčinu vzniku požiaru sa považuje jednak buď defektný komín, alebo -čo je pravdepodobnejšie- nepozornosť. Požiarom bola opätovne značne poškodená časť stredovekého dedičstva mesta Kežmarok, čím sa prispelo k jeho skoršiemu schátraniu. O tak veľmi diskutovanom a kritizovanom postupovaní mestskej požiarnej hliadky budeme písať inokedy. Chceme na tomto mieste len opätovne skonštatovať to, že na tom, čo sa stalo nesieme vinu všetci a že nás dobré a chápavé počasie znovu raz zachránilo pred katastrofou."

Hrad po požiari v roku 1901

Kritika kežmarských požiarnikov vyvolala aj ďalší sarkastický článok v novinách: "... nechýbala slávnosť slnovratu s nádherným osvetlením grátis, ktoré však žiaľ vyšlo veľmi draho. Šlo nielen o pekný, ale aj prívetivý oheň, ktorý spustošil Thökölyovský zámok a časť s ním susediacich budov. Pokojne sa šíril vďaka bezcieľnemu a neuváženému konaniu našich požiarnikov, ktorých námaha spôsobila akurát to, že plamene zachvacovali objekty jeden za druhým. Kassandrine veštby (keď niekto zo strachu vidí blížiacu sa katastrofu, ale nikto mu neverí) a krákanie havranov sú nepríjemné veci; človek by si najradšej zapchal uši a zavrel oči, aby nevnímal skutočnosti, ktoré v istých chvíľach mocne prenikajú na svetlo a doslova kričia po náprave. Iste, nie je nič príjemné pichať do osieho hniezda a snažiť sa priviesť starý vyheganý voz späť do správnych koľají. Obávame sa, že súčasná vzniknutá vec ohľadom nášho požiarneho zboru sa bude rozoberať všade (bude sa nadávať a hromžiť), no všetko ostane po starom, pretože ľudia sa radšej nechajú zahnať, než by mali robiť scény. Aby sme do nášho zastaralého požiarnictva vniesli nový poriadok, je potrebné, aby neutíchli vážne varovné hlasy, a to až dovtedy, kým sa naši zástupcovia nevzchopia a rozhodne i uvážene nepristúpia k úprave a reorganizácii nášho požiarneho zboru."

Kežmarskí požiarnici na nádvorí hradu

Okrem zlého postupu miestneho požiarneho zboru vyhorenie Kežmarského hradu bolo spôsobené šindľovou krytinou, ktorou boli všetky strechy a veže pokryté po požiari hradu v roku 1865, keď kvôli peniazom nedali škridľu, ktorá tam bola predtým.

O následnej obnove Kežmarského hradu si povieme niekedy nabudúce.

Autor: historik Múzea v Kežmarku - Mgr. Maroš Semančík

Múzeum v Kežmarku
Hradné námestie 42
060 01 Kežmarok
IČO: 37781227 DIČ: 2021452323

Údaje o webovom sídle:
- Prevádzkovateľ: Múzeum v Kežmarku
- Správca webu: Drahomír Thomay
- Dizajn r. 2017, funkčnosť PHP 7.2 r. 2019
- Redakčný systém CMSimple
- Vyhlásenie o prístupnosti