1 2 3 4 5 6

Obnova Kežmarského hradu po požiari v roku 1901.

Časť 1.

Ničivý požiar hradu prinútil zodpovedných rýchlo konať a zhromaždiť prostriedky na jeho nutnú obnovu. Čoskoro sa preto pristúpilo k oprave a "reštaurovaniu" hradu, prednostným problémom bolo samozrejme financovanie obnovy. Naň využili už existujúce a rozvinuté uhorské inštitucionalizované mechanizmy pamiatkových obnov. Miestne noviny o tom priniesli nasledujúcu správu: "Ohľadom tejto záležitosti cestovali (...) mešťanosta Dr. Karl Schwarz a právny poradca mesta Paul Kéler do Budapešti, kde sa stretli s kompetentnými ľuďmi. V tejto záležitosti navštívili okrem iného Ministerstvo vnútra, Ministerstvo kultu a výučby, a taktiež orgán Krajinskej pamiatkovej komisie. Vďaka grófovi Albinovi Csákymu, resp. jeho sprostredkovaním s vyslanou deputáciou, ku ktorej sa pripojil i poslanec ríšskeho snemu Emerich Veßter, sa podarilo dosiahnuť to, že štátny sekretár Ministerstva vnútra J. Széll súhlasil z rezervného fondu pre mestské poistenie sirôt poskytnúť pôžičku vo výške 20 000 korún, ktorú neskôr bude bezúročne splácať Krajinská pamiatková komisia v splátkach vždy po 2 000 korún."

Mašťanosta Dr. Karl Schwarz Architekt Oto Sztehlo

Ministerstvo kultu a verejnej výučby, žiadajúc urgentný zásah preposlalo Krajinskej pamiatkovej komisii správu mešťanostu Karla Schwarza o poškodení hradu pri požiari. Komisia vzápätí vyslala na miesto svojho pracovníka Ota Sztehla, architekta a autora mnohých obnov, ktorý pricestoval do Kežmarku zo Spišského Štvrtku, kde od 9. apríla 1901 pokračoval na reštaurovaní kaplnky Zápoľských. Na mieste preskúmal škody spôsobené požiarom. K obnove striech mu už boli predložené projekty, ktorých kópie požiadal zaslať komisii na posúdenie aj vo veci definitívneho rozhodnutia o tvare navrhovaných nových striech. S ohľadom na urgentnosť vyhotovenia jednotlivých striech Sztehlo dúfal, že budú dodatočne schválené komisiou. Požiadal o bezodkladné zhotovenia striech kaplnky a severovýchodného krídla hradu v ich pôvodnom tvare. Práce na vyhotovení nových krovových konštrukcií mali začať už 15. apríla. Mesto urýchlene vypísalo 10. apríla výberové konanie na zastrešenie hradu. Podmienky boli spolu so stavebnými plánmi a predbežným výpočtom nákladov k nahliadnutiu verejnosti od 12. do 20. apríla na mestskom úrade. Ponuky bolo možné podávať do 20. apríla.

Oto Sztehlo - Návrh zastrešenia kaplnky - Magyar Építészeti Múzeum és Műemlékvédelmi Dokumentációs Központ

Práce na zastrešení hradu pokračovali v rýchlom tempe: 5. mája mešťanosta hlásil Komisii, že sa začala obnova zhorených striech kaplnky a severovýchodného krídla "pri dodržaní prísnych usmernení". Táto etapa opravy mala byť ukončená do 16. mája. "Osemhranná veža stojaca nad oltárnou časťou kaplnky, ako aj okrúhla nárožná veža v južnej časti hradu budú mať hotové strechy až koncom júna tohto roku, nakoľko keramické škridle podľa starého vzoru v počte 35 - 40 000 sa skôr nestihnú vypáliť." Napriek nutnej rýchlej obnove sa práce nezjednodušovali ako to dokazuje fakt, že pri novom zastrešení kládli historický vzor škridiel v súlade so snahou o dotvorenie neskorostredovekej podoby hradu.

Ako krytina sa použila pálená škridľa (bobrovka) tzv. gotická so špicatým ukončením, kladená tak, že vytvára plástovú šesťuholníkovú štruktúru. Znamenalo to návrat ku červenej neglazovanej keramickej krytine, ktorá bola použitá až do skoršieho požiaru v roku 1865.

Strechy nad kaplnkou Osemhranná veža kaplnky
Škridľa z roku 1901


Autor: historik Múzea v Kežmarku - Mgr. Maroš Semančík

Múzeum v Kežmarku
Hradné námestie 42
060 01 Kežmarok
IČO: 37781227 DIČ: 2021452323

PARTNERI:
- Webmaster: Drakomir
- exTEATRO