1 2 3 4 5

Krvavé dejiny - DOMOV

Obsah:

Dokumentárna inscenácia o vysídlení nemcov z Československa v rokoch 1945-1946.

Príbehy z obdobia vysťahovania karpatských Nemcov na základe skutočných udalostí, podľa spomienok pamätníkov a archívnych materiálov.

Plagát k podujatiu - Krvavé dejiny - DOMOV

Múzeum v Kežmarku v spolupráci s divadlom exTEATRO z Ľubice pripravilo ďalšie predstavenie v cykle KRVAVÉ DEJINY. Príbeh hlavných postáv hry DOMOV! nás zavedie do rokov 1945 – 46, keď boli po vojne z Československa nedobrovoľne vysťahované státisíce nemeckých obyvateľov. Boli medzi nimi mnohí aj z Kežmarku a okolia.

Predstavenie DOMOV! ponúka mimoriadne sugestívny zážitok, nakoľko sa bude hrať priamo v expozícii Múzea v Kežmarku. V niektorých scénach vás rozdelia na dve skupiny a každá bude sledovať dej z iného pohľadu. Toto rozdelenie nechápte ako obmedzenie, ide o autorský zámer.

Téma predstavenia DOMOV! si vyžaduje aj využitie prvkov násilia a expresívnych výrazov. V scénografii používame aj nacistickú symboliku, avšak výlučne len ako súčasť zobrazenia doby. Preto upozorňujeme, že predstavenie je neprístupné pre divákov mladších ako 15 rokov a to ani v sprievode rodičov.

KEDY:

KDE: v interiéri Kežmarského hradu

AKO:

VSTUPNÉ:

Predstavenie nie je vhodné pre deti do 15 rokov a citlivé povahy.


Československo po vojne: Len pre Slovanov!

Koncom januára 1945 už východnú časť našej krajiny obsadila Červená armáda, začali tam vznikať nové orgány verejnej správy – národné výbory. Ostatné územie naďalej okupovali ozbrojené zložky hitlerovského Nemecka. Front, ktorý rozčesol Slovensko, napredoval v hornatom teréne síce pomaly, Nemci kládli tvrdý odpor, ale málokto už pochyboval o blížiacom sa konci vojny. Čo komu prinesie? Tak znela otázka. A odpoveď: Zachráň sa, kto môžeš!

Košice a Prešov oslobodili sovietske jednotky v jeden deň – 19. januára, Spišskú Novú Ves o týždeň neskôr a Poprad dva dni nato. Spišskí Nemci sa medzitým presunuli na západné Slovensko a ďalej do sudetských krajov. O ich totálnej evakuácii rozhodol ešte koncom októbra 1944 sám ríšsky vodca SS Heinrich Himmler. Podľa jeho príkazu, o ktorom slovenská vláda nebola ani informovaná, len priamo vodca Deutsche Partei Franz Karmasin, mali svoje domovy opustiť všetci Nemci z horného i dolného Spiša, okolo 30-tisíc ľudí. Ako však uvádza historička Soňa Gabzdilová zo Spoločenskovedného ústavu SAV, tisíce z nich sa tomu vzpierali, preto posledný transport odišiel zo Spiša až 23. januára 1945, keď bol už front za humnami.

V tom čase sa už končila aj evakuácia Nemcov žijúcich na hornej Nitre a začala sa v Bratislave a jej okolí. Esesáci zodpovední za túto akciu všetkým odchádzajúcim tvrdili, že je to len dočasné opatrenie a že sa čoskoro vrátia. Slovenská vláda sa vraj postará o to, aby ich príbytky neobsadili cudzí ľudia. Každému však muselo byť jasné, že v prípade zjavného víťazstva vojsk protihitlerovskej koalície pre nemeckú menšinu už nebude v obnovenom Československu miesto. Poslucháčov vysielania londýnskeho rozhlasu v tom utvrdzovali aj pravidelné príhovory exilových politikov Jana Masaryka a Vladimíra Clementisa: "Strašné skúsenosti, ktorých sme sa dožili s nemeckou menšinou, nás nútia ďalej s ňou už nepočítať v spoločnom štáte Čechov a Slovákov.“

Čo sa týka československých Nemcov a Maďarov, s myšlienkou ich povojnového vysídlenia Beneš prvýkrát verejne vystúpil v decembri 1943. Košický vládny program na začiatku apríla 1945 prijal zásadu budovania štátu bez neslovanských menšín. Nemcom a Maďarom sa malo odňať štátne občianstvo a konfiškovať majetok. Vydaním Benešových dekrétov v lete toho istého roku nadobudli zásady silu zákona. Na porade zástupcov národných výborov a veliteľov národnej bezpečnosti v Poprade vysvetľoval vtedajší povereník vnútra Gustáv Husák, ako na to: "Treba vysťahovať všetkých Nemcov a Maďarov s výnimkou tých, ktorí sa dokázateľne zúčastnili protifašistickej činnosti.“

Získať výnimku znamenalo osvedčiť spoľahlivosť. Postup pri vydávaní takéhoto osvedčenia však neupravoval žiaden právny predpis.

Čakalo sa už iba na požehnanie víťazných mocností, ktoré sa na prelome júla a augusta 1945 stretli v Postupime. Na konferencii však prešiel iba odsun Nemcov, jednostranné vysídlenie Maďarov nenašlo medzinárodnú podporu a nedostalo sa ani na program rokovania. (z článku v denníku PRAVDA, 20. januára 2015).

Po dvoch rokoch pandemickej prestávky prichádza divadlo exTEATRO z Ľubice a Múzeum v Kežmarku s pokračovaním projektu Krvavé dejiny. Divadelné predstavenia, ktoré sa hrajú priamo v expozícii hradu sú inšpirované príbehmi z dejín hradu, mesta Kežmarok a okolia. Po niekoľkých exkurzoch do dávnejších storočí, keď hrad vlastnili významní šľachtici či panovníci, sa tento rok vrátime do nedávnej minulosti.

V roku 1946 bolo z Československa odsunutých 2 232 544 Nemcov. Mnohí z jich žili aj v Kežmarku a okolitých mestách a obciach. Karpatskí, či spišskí Nemci odchádzali vlakmi alebo konskými povozmi. Z niektorých podtatranských dedín odišli takmer všetci obyvatelia. Nemcov pred deportáciami sústreďovali v táboroch. Prvé vznikli v roku 1945 v Bratislave, Grinave, Kremnici, Želiezovciach, Košiciach, Trebišove, Kežmarku, Handlovej, Huncovciach, Gbeloch, Gelnici, Krompachoch, Krupine, Matejovciach, Moldave nad Bodvou, Nižnom Medzeve, Smolníku, Starej Ľubovni, Švedlári a inde. Postupne ich vzniklo 107. Na tieto účely sa využívali bývalé kasárne, kaštiele, nemecké školy, rôzne baraky stavebných firiem a pod.

Jeden zo sústreďovacích táborov bol aj na kežmarskom – vtedy Thökölyho hrade. Tu sa začína príbeh hlavných postáv predstavenia DOMOV! Napriek tomu, že divadelné postavy nepredstavujú konkrétnych ľudí, ich príbehy sú zostavené z autentických spomienok spišských, karpatských a sudetských Nemcov, ktorí museli v rokoch 1945 – 46 opustiť Československo.

Predstavenie DOMOV! je dokumentárnym divadlom, ktoré pracuje s faktami. Kežmarská rodina Sauterová, ktorá v meste vlastnila tlačiareň, rozdeľovanie do transportov, masaker na Švédskych valoch pri Přerove, či neskôr pracovné tábory v Rusku na Donbase – to sú všetko fakty, ktoré v predstavení navyše dopĺňajú autentické prejavy štátnikov a pamätníkov z archívu Slovenského rozhlasu, či výpovede svedkov z televízneho dokumentu Bez šance. Texty postáv v predstavení sú zostavené z (často doslovných) citácií zo spomienok pamätníkov, ktoré poskytli Mikuláš Lipták, ViVit; RNDr. Ondrej Pöss, PhD., SNM, Múzeum kultúry Karpatských Nemcov v Bratislave; Michal Schvarc, PhD., Historický ústav SAV; Vojtech Wagner, Karpatskonemecký spolok Kežmarok a ďalší.

Divadelným predstavením DOMOV! chceme pripomenúť aj jedno z bielych miest v nedávnej slovenskej histórii, nakoľko o tejto téme sa v časoch socializmu nehovorilo. A chceme ho pripomenúť na mieste, ktoré si mnohé z týchto príbehov pamätá. Scenár divadeleného predstavenia DOMOV! získal ocenenie vo finále súťaže DRÁMA, ktorú organizuje Divadelný ústav v Bratislave.

Tešíme sa na Vašu návštevu!

Mgr. Erika Cintulová, riaditeľka Múzea v Kežmarku
Marcel Hanáček, autor scenára a režisér predstavenia

 

Fotogaléria z generálky predstavenia - autor fotografií Drahomír Thomay

 

Múzeum v Kežmarku
Hradné námestie 42
060 01 Kežmarok
IČO: 37781227 DIČ: 2021452323

Údaje o webovom sídle:
- Prevádzkovateľ: Múzeum v Kežmarku
- Správca webu: Drahomír Thomay
- Dizajn r. 2017, funkčnosť PHP 7.2 r. 2019
- Redakčný systém CMSimple
- Vyhlásenie o prístupnosti