Výročie posvätenia hradnej kaplnky
V pondelok 27. septembra 2021, si pripomíname 155. výročie požehnania hradnej kaplnky.
V roku 1865 zachvátil Kežmarský hrad požiar a zničil všetky strechy. K najvzácnejším priestorom bývalého prepychového sídla, ktoré ešte neboli zdevastované predchádzajúcimi požiarmi a povestným zubom času, patrila kaplnka sv. Kríža. Tú nechal od základu vystavať vtedajší vlastník hradu gróf Štefan II. Thököly (1623 – 1670), presvedčený protestant, pre svoju katolícku manželku Máriu rod. Gyulaffy (1637 – 1659). Bohatú štukovú výzdobu klenby zrejme vytvoril taliansky štukatér Giovanni Battista Rosso. Tá bola doplnená nástennými maľbami neznámeho umelca, ktorý ich dokončil v roku 1657, keď sa narodil syn a pokračovateľ rodu Imrich Thököly (1657 – 1705).
 |
 |
| Ladislav Mednyánszky - Kežmarský hrad - Akvarel - Múzeum v Kežmarku |
Viktor Miškovský - Kežmarský hrad - Akvarel - Múzeum v Kežmarku |
Napriek vážnemu poškodeniu kaplnky sa požiar nedostal priamo do jej interiéru a tak, našťastie, nedošlo k zničeniu jej vzácneho autentického vybavenia. Okrem hlavného oltára a kazateľnice, ktorej sochárska výzdoba je dielom neznámeho, pravdepodobne z Poľska prizvaného sochára - majstra skupiny Premenenia (Majster Premenenia Pána) a jeho spolupracovníka, označovaného ako Sochár anjelských karyatíd z Kežmarku, sa v tom čase v kaplnke nachádzala aj unikátna renesančná modlitebná lavica, jednosedadlové stallum, vytvorené v roku 1544 kežmarskými stolárskymi majstrami Johannom a jeho synom Christophorusom Langovcami.
Po požiari sa pristúpilo k reštaurovaniu, keďže hrozil jej rozpad. Finančnú stránku zabezpečili viacerí miestni darcovia, napríklad Max Kray, Pál Hunfalvy, Hugo Stenczel a predovšetkým barón Moritz Wildburg. Obnovou prešli nástenné maľby i oltár, ktorý prekrýva takmer celé presbytérium.
 |
 |
| |
Hlavný motív ukrižovania Krista na oltári v kaplnke Kežmarského hradu |
Akt požehnania vykonal na základe súhlasu miestneho diecézneho biskupa kežmarský farár Imrich Michálik vo štvrtok 27. septembra 1866. Pri tejto príležitosti predniesol príhovor ThDr. Ján Vajdovszky, profesor Spišského seminára a historik umenia. Akcie sa zúčastnilo veľké množstvo rímskokatolíckych veriacich aj protestantov. Týmto sa kaplnka otvorila pre verejnosť po tom, čo sa v nej dlhých 34 rokov nekonali bohoslužby. V súčasnosti je odsvätená a prebiehajú v nej napríklad civilné sobáše.
I vďaka tejto oprave, ktorá bola odrazom vtedajších vedomostí a prístupu k obnove, sa nám hradná kaplnka dodnes zachovala vo svojej autentickej podobe. V rámci Slovenska reprezentuje to najkvalitnejšie, čo u nás bolo v ranobarokovom umení vytvorené.
Autor: Mgr. Maroš Semančík - historik Múzea v Kežmarku
