1 2 3 4 5

Výročie posvätenia hradnej kaplnky

V pondelok 27. septembra 2021, si pripomíname 155. výročie požehnania hradnej kaplnky.

V roku 1865 zachvátil Kežmarský hrad požiar a zničil všetky strechy. K najvzácnejším priestorom bývalého prepychového sídla, ktoré ešte neboli zdevastované predchádzajúcimi požiarmi a povestným zubom času, patrila kaplnka sv. Kríža. Tú nechal od základu vystavať vtedajší vlastník hradu gróf Štefan II. Thököly (1623 – 1670), presvedčený protestant, pre svoju katolícku manželku Máriu rod. Gyulaffy (1637 – 1659). Bohatú štukovú výzdobu klenby zrejme vytvoril taliansky štukatér Giovanni Battista Rosso. Tá bola doplnená nástennými maľbami neznámeho umelca, ktorý ich dokončil v roku 1657, keď sa narodil syn a pokračovateľ rodu Imrich Thököly (1657 – 1705).

Ladislav Mednyánszky - Kežmarský hrad - Akvarel - Múzeum v Kežmarku Viktor Miškovský - Kežmarský hrad - Akvarel - Múzeum v Kežmarku
Ladislav Mednyánszky - Kežmarský hrad - Akvarel - Múzeum v Kežmarku Viktor Miškovský - Kežmarský hrad - Akvarel - Múzeum v Kežmarku

Napriek vážnemu poškodeniu kaplnky sa požiar nedostal priamo do jej interiéru a tak, našťastie, nedošlo k zničeniu jej vzácneho autentického vybavenia. Okrem hlavného oltára a kazateľnice, ktorej sochárska výzdoba je dielom neznámeho, pravdepodobne z Poľska prizvaného sochára - majstra skupiny Premenenia (Majster Premenenia Pána) a jeho spolupracovníka, označovaného ako Sochár anjelských karyatíd z Kežmarku, sa v tom čase v kaplnke nachádzala aj unikátna renesančná modlitebná lavica, jednosedadlové stallum, vytvorené v roku 1544 kežmarskými stolárskymi majstrami Johannom a jeho synom Christophorusom Langovcami.

Po požiari sa pristúpilo k reštaurovaniu, keďže hrozil jej rozpad. Finančnú stránku zabezpečili viacerí miestni darcovia, napríklad Max Kray, Pál Hunfalvy, Hugo Stenczel a predovšetkým barón Moritz Wildburg. Obnovou prešli nástenné maľby i oltár, ktorý prekrýva takmer celé presbytérium.

  Hlavný motív ukrižovania Krista na oltári v kaplnke Kežmarského hradu

Akt požehnania vykonal na základe súhlasu miestneho diecézneho biskupa kežmarský farár Imrich Michálik vo štvrtok 27. septembra 1866. Pri tejto príležitosti predniesol príhovor ThDr. Ján Vajdovszky, profesor Spišského seminára a historik umenia. Akcie sa zúčastnilo veľké množstvo rímskokatolíckych veriacich aj protestantov. Týmto sa kaplnka otvorila pre verejnosť po tom, čo sa v nej dlhých 34 rokov nekonali bohoslužby. V súčasnosti je odsvätená a prebiehajú v nej napríklad civilné sobáše.

I vďaka tejto oprave, ktorá bola odrazom vtedajších vedomostí a prístupu k obnove, sa nám hradná kaplnka dodnes zachovala vo svojej autentickej podobe. V rámci Slovenska reprezentuje to najkvalitnejšie, čo u nás bolo v ranobarokovom umení vytvorené.

Autor: Mgr. Maroš Semančík - historik Múzea v Kežmarku

Múzeum v Kežmarku
Hradné námestie 42
060 01 Kežmarok
IČO: 37781227 DIČ: 2021452323

Údaje o webovom sídle:
- Prevádzkovateľ: Múzeum v Kežmarku
- Správca webu: Drahomír Thomay
- Dizajn r. 2017, funkčnosť PHP 7.2 r. 2019
- Redakčný systém CMSimple
- Vyhlásenie o prístupnosti