Deň a noc, čo poznajú svoju moc

Podobne ako aj v adventnom období bolo veľa vecí zakázaných. Na Nový rok sa nesmelo nič požičiavať, ale ani vracať. Domácnosť musela byť v tento deň dôkladne uprataná, všetko pekne na svojom mieste, aby ako na Nový rok tak po celý rok. Aj ľudia kládli dôraz na hygienu. V niektorých oblastiach sa večer prezliekli do čistého bieleho oblečenia. Nesmelo sa tiež šiť, prať a vešať bielizeň, lebo sa verilo, že ten kto ju povešal by mohol v nasledujúcom roku umrieť, či dokonca sa obesiť. Ráno 1. januára gazda založil nový oheň, všetci sa dôkladne poumývali čistou vodou a prezliekli do čistého oblečenia. V niektorých oblastiach chodili mladé dievčatá k bystrinkám a tam si umyli tvár hneď po východe slnka na Nový rok, lebo verili, že im to prinesie krásu na celý rok. Ak dievka doma zamietla izbu, nesmela smeti vyhodiť von, lebo by mohla vyniesť bohatstvo, alebo by niekto zomrel. Gazda sa mal postarať o dobytok a gazdiná o hydinu.

K silvestrovskému obdobiu neodmysliteľne patrili aj zakáľačky, ktoré boli sviatkom pre celé rodiny. Tiež sa začali plánovať svadby a vo veľkom sa očakávali fašiangy. Najmä muži vykonávali mágiu zabezpečujúcu dobrý chov hydiny a takto vinšovali:

"Kurka s vajici, aj ja s vajici, nak je takto celý rok."

Nie nadarmo sa hovorí, že silvestrovská noc má svoju moc a to nie len kvôli predsavzatiam, vrúcnym prianiam a Novoročným bozkom. Tak ako po mnohé stridžie dni a na Silvestra a Nový rok boli typické veštby a odhaľovanie budúcnosti. Verilo sa, že to čo v túto noc prisnije, to sa aj splní. Veštilo sa aj z počasia. Napríklad, červené ranné zore na Nový rok veštilo víchrice, búrky, neúrodu a biedu. Jemný hustý dážď zasa symbolizoval plné obilné klasy. Tradovali sa aj pranostiky:

"Na Nový rok blato, na Veľkú noc sneh.";

"Jasná a tichá novoročná noc, zvestuje nám dobrý rok.";

"Ak pripadne Nový rok na pondelok, veští to ostrú zimu. Ak pripadne Nový rok na stredu, bude to priaznivý rok, mnoho vína, ale žiadny med. Ak pripadne Nový rok na nedeľu, bude mierna zima".

Plieskaním bičmi sa nielen oznamoval príchod Nového roka, ale odháňali sa aj zlé sily od ľudí. Všetky rituály počas Silvestrovského a Novoročného dňa a noci mali priniesť ľuďom šťastie, blahobyt a zdravie po celý rok.

Starý a Nový rok oslavovali nie len na dedine, ale aj v mestách. V mestách sa usporadúvali novoročné jarmoky, kde sa dalo kúpiť všetko od výmyslu sveta. Krásne látky, stuhy, sladké dobroty, či topánky. V Kežmarku sa usporadúvali tradičné elegantné Silvestrovské oslavy v miestnej Redute, kde sa vychystali mladé dievky aj švárni mládenci na tancovačku. Dievčatá si obliekali tie najkrajšie plesové róby aké mali, podľa najnovšej uhorskej módy.




Archív Múzea v Kežmarku: Dámy v plesových róbach; pudrenka na bál

Prinieslo sa kvalitné víno, ženy priniesli občerstvenie a koláče. Mešťania na území Rakúsko -Uhorska sa zvykli stretávať, hodovali a oslavovali, pili kvalitné víno a usporadúvali komorné koncerty, spievali koledy. Aj v mestách sa Nový rok začínal rannou svätou omšou, slávnostným obedom a následným stretávaním sa s blízkymi. Nechýbali ani prechádzky a novoročné poľovačky. Aj rodina Thököly patrila medzi vychýrených poľovníkov. Podľa historických prameňov vieme, že aj samotná Mária Terézia poľovačky milovala, bola náruživou lovkyňou a každej Novoročnej poľovačky sa zúčastnila.


Archív Múzea v Kežmarku: oslava (vľavo), tanečnica (vpravo)

Ohňostroj poznali už v starovekej Číne

Ohňostroje vznikli po vynáleze pušného prachu okolo 9. storočia. Práve v Číne v tomto období ľudia oslavovali Nový rok prvými podobami ohňostrojov, kde sa pušný prach dával do bambusových trubičiek a tie potom vhadzovali do ohňa, aby si zabezpečili šťastie. Aj dodnes je Čína najväčším priekopníkom vo výrobe ohňostrojov. Do Európy sa pušný prach do dostal až v 13. storočí vďaka talianskému cestovateľovi Marcovi Polovi. Ohňostroj sa po prvý raz v Európe predstavil v Taliansku. Taliani ho nakoniec povýšili na vysokú umeleckú úroveň a pridávali do neho rôzne kovy, čím získali mnohé odtiene, červené, zelené, modré a pod. Ohňostroj sa už vtedy stal príjemnou kratochvíľou šľachty. Využíval sa pri oslavách narodenín, ale aj úmrtia. V Rakúsko-Uhorsku boli tiež veľmi obľúbené aj počas korunovácie nového kráľa, v Prešporku sa spomínajú veľkolepé ohňostroje na Dunaji, na počesť nového kráľa. Silvestrovské ohňostroje v Prešporku na Dunaji sa spomínajú už v 17.stroročí.

Zdroj: slovakia.travel

Prvého januára sa tradične konali vinšovačky:

"Vinšujem Vám šťastlivý nový rok, že ním dal Boh starý prežiť a nového dožiť!"

"Vinšujem vám v tomto novém roce,
Aby ste mali plné ruce sena, slamy aj peňazí,
Za hodinu aj sto razy, kone, voly, bodaj boli,
Kury, husi, mastné kusy, aj moriaky;
Sem čítajte na dlaň turáky!"

Vinšovačka z oblasti Brezna.

Dbalo sa na to, aby boli všetci ku sebe milí, aby bol v domácnosti pokoj a láska, aby to tak ostalo aj po celý rok. Hovorilo sa: „Ako na Nový rok, tak po celý rok.“ Gazdiné chodili oblečené v bielom do kostola, aby zabezpečili dobrú úrodu pekného a vysokého ľanu. Slobodné dievky sa tiež ponáhľali do kostola, ktorá prišla prvá, mala sa do roka a do dňa vydať. Na Nový rok sa nesmela jesť hydina, aby neuletelo šťastie a v niektorých oblastiach ani ryby, aby peniaze neodplávali a inde zasa zajačina, aby šťastie neušlo. Na našom území sa pieklo prasiatko ako symbol šťastia. Podávala sa aj šošovica či mak, alebo cestoviny pre blahobyt. Niektoré staré matky narobili tučné šúľance, aby mali tučný dobytok a dlhé šúľance, aby sa na poliach rodili dlhé klasy. V niektorých oblastiach sa podávali aj halušky, aby malo obilie pekné klasy. Navyše, každý musel mať pri sebe na Nový rok nejaké peniaze, aby mu nechýbali po celý rok. Gazdovia veštili zo sviečok či orechových škrupiniek.

Silvestrovské a Novoročné tradície sa obmieňali nielen postupom času, ale aj rôznymi regiónmi. Jedno však zostáva isté, všetci si chceli zabezpečiť šťastie, zdravie a blahobyt po celý ďalší rok.

Žena s dievčaťom pri slávnostne prestretom sviatočnom stole. Okrem jedla na ňom nesmie chýbať ani chlieb, soľ a kríž. Zdroj: pluska.sk

Autorky: Alenka Madejová a Mgr. Zuzana Brišáková, lektorky múzea