1 2 3 4 5

Chlieb náš každodenný

Video - foto kuchárka ako upiecť Paschu

 

Pascha

Slovo Pascha je odvodené od starej židovskej slávnosti Péssach. Má niekoľko významov. Prvotne to je názov Veľkej noci, tiež si ho môžeme vyložiť ako obrad svätenia jedál a jeho ďalší z významov je názov obradného pečiva, bieleho chleba, či koláča.

Paska, či pascha, paschaľnyj chlib, mama pascha, sa piekla na Bielu sobotu. Tradícia pasky sa k nám rozšírila z východného kresťanského obradu. Zvykol sa piecť prevažne v oblasti severovýchodného Slovenska. Niekde bol na povrchu vyzdobený pečenými vrkočmi a guľôčkami z cesta, čo malo pripomínať tŕňovú korunu Ježiša Krista. Pasky sa zvykli piecť aj v rôznych veľkostiach. Veľká bola určená na svätenie, menšia sa pripravila pre návštevy a drobné pasky sa piekli pre deti. Upečená paska sa ráno na Veľkonočnú nedeľu vložila do košíka k ostatným jedlám ako vajíčka, šunka, klobásy, tvaroh a pod. a nechala sa počas rannej svätej omše posvätiť.

Foto Alena Madejová: Pascha – severovýchod Slovenska
 

Jej príprava, pečenie a konzumácia mala obradný charakter. Jej veľkosť či chuť po upečení predpovedali budúcu úrodu. Pred rozkrájaním ho gazda zo spodnej strany prežehnal znakom kríža. Paska sa pri slávnostnom stolovaní rozdelila medzi všetkých členov rodiny a jedla sa ďalšími posvätenými pochutinami. Pravidlom bolo, že ani jedna omrvinka nesmela vyjsť nazmar. Od škrupiniek z uvarených vajec až po omrvinky z obradnej pasky. Niekde dal gazda z posvätených jedál dobytku aby boli celý rok zdravé, plodné a silné. Ľudia takýmto obradným jedlám pripisovali silnú magickú a liečebnú moc.

Samozrejme sa v rôznych oblastiach a regiónoch Slovenska piekli rôzne obradné pečivá. Niekde to bola pascha, inde pečka, veľkonočná baba, veľkonočný koláč alebo vianočka. Každý región má svoje obradné pečivo, ktorému boli pripisované magické účinky. Zvyky a tradície sa menili aj v dôsledku vierovyznania. Iné tradície dodržiavali evanjelici, iné katolíci, iné grekokatolíci. Dnes sa vierovyznanie obyvateľstva v niektorých oblastiach poznateľne zmenilo. Ale tradície z dávnej minulosti sa zachovali.

Autorka: Alena Madejová - lektorka Múzea v Kežmarku

Múzeum v Kežmarku
Hradné námestie 42
060 01 Kežmarok
IČO: 37781227 DIČ: 2021452323

Údaje o webovom sídle:
- Prevádzkovateľ: Múzeum v Kežmarku
- Správca webu: Drahomír Thomay
- Dizajn r. 2017, funkčnosť PHP 7.2 r. 2019
- Redakčný systém CMSimple
- Vyhlásenie o prístupnosti