Archeológia počas epidémie COVID - 19
Rovnako ako stavbári, aj archeológovia patria k tej skupine ľudí, ktorá sa napriek pandémii neprestali venovať svojej klasickej náplni práce – archeologickému výskumu. Týka sa to predovšetkým výskumov viažucich sa k stavebným dielam s dlhšou dobou realizácie, resp. stavbám väčšieho rozsahu. V tomto prípade vedia, že prídu na organizované stavenisko, kde sa z pohľadu bezpečnosti práce musia dodržiavať základné pokyny smerujúce k ochrane zdravia a k dispozícii sú aspoň mobilné hygienické zaradenia. Horšie je to už s individuálnou výstavbou rodinných domov, najmä, ak ide o svojpomocne realizovanú stavbu. Je zrejmé, že archeológ sa nehrnie do výskumu na holom pozemku bez akýchkoľvek dostupných sociálnych zariadení s čistou tečúcou vodou, naviac, ak sa tam stretne s domácimi, o ktorých netuší, aká je ich anamnéza, a ktorí väčšinou s pocitom domáceho bezpečia nemajú prílišnú snahu dodržiavať ochranné opatrenia, nehovoriac o tom, že si často najímajú pomocných robotníkov, u ktorých už vôbec netušíte, ako trávia svoj voľný čas.
Múzeum v Kežmarku v mesiaci apríl pokračovalo v archeologickom výskume realizovanom od roku 2018 počas prebiehajúcej rekonštrukcie Spišského hradu. Spolupracuje na ňom so SNM – Spišským múzeom v Levoči, ktoré zastupuje archeológ Martin Stejskal – vynikajúci znalec Spišského hradu, najmä jeho archeológie. Vzhľadom na to, že v minulom roku bol v Podtatranských novinách uverejnený článok o predbežných výsledkoch výskumu, nebudem sa im tu podrobnejšie venovať. Snáď len zopár postrehov, ktoré hovoria v prospech potreby venovať neustávajúcu vedeckú pozornosť pamiatkam takéhoto významu, predovšetkým ak ide o výskum architektúry, archeologický, či archívny výskum.
V 70. rokoch, pri rozsiahlej obnove hradu, boli naši významní predchodcovia A. Fiala a A. Vallašek zodpovední za práce enormného rozsahu, ktoré viedli k odstráneniu veľkého objemu trosiek a násypov, s ktorých priam vylúpli súčasnú podobu hradnej ruiny. Vykopávky priniesli mnohé poznatky, nielen o vývoji hradu, ale aj o pravekom osídlení lokality. Výskum však ostal nespracovaný, nebol v úplnosti publikovaný. Mnohé detaily sa zachovali len v rukopise výskumnej dokumentácie, mnohé neboli zistené. Charakter nášho výskumu umožnil detailnejší pohľad pod povrch hradného kopca a poskytol nám mnohé nové cenné informácie, ktoré sa v 70. rokoch nepodarilo zachytiť, resp. zdokumentovať. V dosiaľ neskúmaných polohách sa podarilo odkryť, overiť a podrobne zdokumentovať situácie, ktoré poznáme len zo slovných opisov vo výskumnej dokumentácii. Odkryli sme stopy po úprave hradného kopca už v súvislosti s pravekým (keltským) osídlením. Reprezentujú ich do skalného podložia vysekané jamy na opornú konštrukciu drevenej stavby, či podobný objekt, datovaný keltskou striebornou mincou, zahĺbený do mäkšieho podložia, na dne ktorého boli už v praveku "zašlapané" úlomky kamenných sekeriek z posledného úseku doby kamennej – z eneolitu.
Potvrdili sme poznatok, že výstavba a nasledujúce prestavby hradu od stredoveku po novovek boli sprevádzané presunmi značných objemov zeminy, obsahujúcich množstvo artefaktov z rôznych časových období. Preto klasická stratigrafia, t.j. postupné ukladanie vrstiev v priebehu času, ktoré možno datovať podľa nálezov z nich pochádzajúcich, je na Spišskom hrade často obrátená naruby. Vrstvy s najmladšími nálezmi presunuté z inej polohy sa nachádzali na spodných úrovniach, kým praveké nálezy sa vyskytli aj v horných vrstvách, keďže boli vyťažené a presunuté ako posledné. Z výskumu pochádzajú tisícky hnuteľných nálezov, čo určite predĺži spracovanie jeho výsledkov. Spomeniem viac ako 50 mincí z rôznych časových období, spomedzi stoviek menej výrazných fragmentov niekoľko desiatok zlomkov reliéfne zdobených kachlíc aj s figurálnymi motívmi a polychrómnou glazúrou, či nález kachľovej pece vybudovanej z nádobkovitých kachlíc so štvorcovým ústím , ktorú rozobrali a jednoducho vyhodili na dvor do zásypu, ktorým vyrovnávali nerovný povrch. Viac ako 15 zlomkov, ale aj celých keramických fajok, z ktorých žiadne dve nie sú rovnaké. Rôzne drobné a väčšie kovové kovania a pod.
Múzeum v Kežmarku samostatne realizuje aj výskum v súvislosti s rekonštrukciou staršieho kláštora minoritov v Levoči. Táto unikátna pamiatka s jedinou úplne zachovanou krížovou chodbou na Slovensku zo 14. storočia v súčasnosti prechádza rozsiahlou rekonštrukciou. Výskum prebieha rovnako od roku 2018 a v blízkej budúcnosti by mal byť po realizácii posledných výkopových prác ukončený. Čiastočné výsledky boli zapracované do scenára výstavy s názvom Leucha 1249 – Leutscha 1400 o vývoji stredovekej Levoče. Týkali sa hlavne poznatkov o možnom vývoji mestského opevnenia Levoče.
 |
 |
Tento výskum okrem iného priniesol dva zaujímavé objavy s takmer detektívnou zápletkou. V novembri 2019 sa v západnej časti ambitu odkryl hrob s kostrovými pozostatkami ľudského jedinca. Nebožtík musel byť uložený pod podlahu krížovej chodby najneskôr v 15. storočí. Napriek tomu nás pri odkrývaní kostry čakalo prekvapenie v podobe zistenia, že nebožtík mal chodidlá zaliate v betóne. Podarilo sa nám z nich zachrániť jednu kosť z päty, druhá vyčnievala z mohutného bloku betónu, v ktorom skončili aj ostatné kosti chodidiel. Pravdaže konšpiračné teórie o veku pozostatkov na seba nenechali dlho čakať – posledná rekonštrukcia sa tu totiž realizovala v pohnutých 90. tych rokoch 20. storočia. No vysvetlenie nie je také dramatické. V 40. rokoch 20. storočia boli spevňované základy oporných pilierov krížovej chodby a to mohutnými betónovými základmi, pri zakladaní ktorých jednoducho odkryli časť kostry – jej chodidlá, je pravdepodobné, že ich zdevastovali, no časť kostí bola zaliata betónom. Ďalší objav, ktorého výskum bude určite pripomínať detektívnu prácu nesúvisí priamo s archeológiou. Na stene kapitulnej siene sa pod modernou omietkou našli dobre zachované nástenné maľby s náboženskou tematikou datované po prvej obhliadke do záveru 16. storočia. Neskôr sa však objavili pochybnosti o datovaní nálezu, najmä po upozornení pamätníkov, podľa ktorých maľby boli objavené už v 90. rokoch, ale boli zhodnotené ako moderné – v kláštore v 60. rokoch natáčali historický film a maľby vraj boli vyhotovené ako dobová kulisa. V súčasnosti prebieha výskum, ktorý má definitívne potvrdiť vek nálezu. Ak naozaj maľby vznikli na popud filmovej produkcie - ich tvorca by sa nemusel za svoje dielo hanbiť, ani keby žil v 16. storočí.
Ako už bolo spomínané vyššie, práce prebiehajú za prísnych opatrení na ochranu zdravia všetkých, ktorí sa stále podieľajú na uvedených prácach. V prípade Spišského hradu sa snažíme využiť dni, kedy sa na hrade nepohybujú zamestnanci múzea a ani firiem, podieľajúcich sa na rekonštrukcii. Odmenou je tichý majestátny hrad, ktorý v danej chvíli strážia iba archeológovia a zamestnanec strážnej služby. Pre tých, ktorí nemajú romantický vzťah k našim pamiatkam, ale majú radi hory - ten pocit sa dá prirovnať iba k pocitu na vrchole Rysov vo Vysokých Tatrách zbavených zástupov turistov.
Menej príjemná je práca archeológa vykonávaná doma pri počítači. To, čo sa nájde a zdokumentuje v teréne, je potrebné spracovať do zákonom predpísanej formy výskumnej dokumentácie. Aj v prípade výskumov, ktoré trvajú len pár dní, ide o niekoľko týždňové hrbenia sa za počítačom. Je to jedna z činností, ktorá sa dá vykonávať aj z domu, rovnako ako práca so systémom muzeálnej katalogizácie ESEZ4g, ktorý je podkladom systému Slovakiana snažiaceho sa o prezentáciu zbierok múzeí na Slovensku inou formou ako je to v kamenných inštitúciách.
Autorka: Marta Kučerová - archeologička múzea v Kežmarku
