1 2 3 4 5

Stredovek vo Švábovciach – výsledky archeologického výskumu II.

Marta Kučerová – Mária Hudáková

Archeologickým výskumom vo Švábovciach sa v polohe Sad podarilo preskúmať viacero stredovekých objektov. Hneď v úvode veľký hliník (objekt č. 1) – ťažobnú jamu na dne dolinky, prakticky už na opačnom brehu pôvodného riečiska dnes už zregulovaného vodného toku.

Na opačnej strane riečiska, sa v blízkosti niekdajšieho potôčika našli pozostatky, resp. časť kováčskej dielne. Indíciou bolo veľké množstvo kováčskej trosky.

Vyššie vo svahu sa nachádzala, pravdepodobne, zásobnica – jama v tvare obráteného lievika, ktorá slúžila niečo ako pivnica. V jej blízkosti sa výrazne črtala zahĺbená pec.

Nasledovalo viacero jám neurčiteľnej funkcie. Na najvyššom mieste plochy, kde sa koncentrovali nálezy bol odhalený negatív konštrukcie, pravdepodobne zrubovej stavby s ohniskom v interiéri. Na západnej a severnej strane ju jasne vymedzovali základové žľaby, v ktorých mohla byť zapustená guľatina, z ktorej boli zhotovené steny.

Priestor v kováčskej vyhni, kde sa hromadil odpad – kováčska troska (vpredu) - z kováčskej dielne. Foto: M. Hudáková Do svahu zahĺbená pec s do červena prepálenými stenami. Foto: M. Kučerová
 
Objekt so základovými žľabmi – stopami po konštrukcii drevenej stavby. V strede uhlíkmi do tmava sfarbená plocha ohniska, v objekte aj na jeho okrajoch sú jamy po koloch – opornej konštrukcii. Foto: M. Hudáková

Východným smerom sa nachádzali ďalšie ťažobné a odpadové jamy. Zaujímavý bol veľký objekt, v ktorého výplni sa našli pozostatky rozobratej pece na vápno. Ako zdroj vápenca pritom slúžil travertín. Uprostred plochy s koncentráciou objektov sa nachádzala murovaná studňa (v čase nálezu zasypaná) s hĺbkou viac ako 5 m (skúmaná bola len po hladinu vody v uvedenej hĺbke).

Studňa na začiatku výskumu a počas výskumu. Foto: M. Hudáková 
 
Rez studňou s kamennou výmurovkou stien. Foto: M. Hudáková 

 

Okrajovo bola zachytená aj nadzemná stavba s dlažbou z okruhliakov, medzi ktorými sa našiel zlomok striebornej mince predbežne datovanej do 13. storočia.

Kamenná podmurovka z nadzemnej stavby s ohniskom (tmavá plocha) v rohu a dlažba z okruhliakov, medzi ktorými sa našla minca z 13. storočia. Foto: M. Hudáková

 

Vo všetkých objektoch, okrem kováčskej vyhne, sa nachádzal nálezový materiál z 13. a 14. storočia. Samotná vyhňa je mladšia– z konca 14. až prvej polovice 15. storočia. Hnuteľné nálezy sa ešte spracúvajú – po očistení je ich potrebné konzervovať, opísať, nafotiť, resp. nakresliť, vytvoriť katalóg.

Avšak už teraz je možné vysloviť predbežné závery. Najskôr je ale potrebný krátky exkurz do dejín Šváboviec. Vynecháme praveké osídlenie chotára, ktoré so skúmanou lokalitou bezprostredne nesúvisí. Archeologických dokladov o stredovekom osídlení je žalostne málo. V roku 1991 došlo k narušeniu kostrových hrobov pravdepodobne z 13. – 15. storočia pri základnej škole. Hroby preskúmal M. Soják ako študent archeológie na FF UK V Bratislave na pokyn B. Novotného (Soják 2018, 32; Nál. spr. Podtatranského múzea v Poprade 1/92 (Soják, Marián)). Východne od náleziska, v polohe Stredné hony I našiel na oráčine ojedinelé stredoveké črepy.

Stredoveká obec Švábovce sa prvýkrát spomína v roku 1268 ako „villa de Sweni“. Farár zo Šváboviec je tu uvedený ako jeden z členov Bratstva XXIV kráľovských farárov, v ktorom boli združení výlučne farári spišských (nemeckých) miest (Endrödy 2018, 47). Do roku 1294 boli Švábovce naozaj kráľovským majetkom s mestskými výsadami. Mestotvorný proces prebiehajúci vďaka výsadám nemeckého obyvateľstva na Spiši, v 13. storočí, bol prerušený potom, ako v roku 1294 uhorský kráľ Ondrej III. odňal zem a hrad Plaveč Arnoldovi, synovi Detrika z rodu pánov z Hrhova. Ako kompenzáciu mu udelil na výmenu svoj majetok – Švábovce. Vzhľadom na to, že išlo o výmenu v pozitívnom duchu, je zrejmé, že Švábovce museli v tom období patriť k významnejším majetkom, ak mali byť adekvátnou náhradou za odňatý hrad a k nemu prináležiacu osadu. (Endrödy 2018, 48)

Mapa 4. Švábovce (okr. Poprad), 2. vojenské mapovanie, ca 1820, šípka označuje panský dvor (zdroj: geoportal.gov.sk)

Ako istú rekompenzáciu obdaroval panovník Arnolda a jeho dedičov privilégiami – boli im súčasne s držbou Šváboviec udelené tie isté práva a slobody, aké mali páni z Veľkej Lomnice, patriaci medzi najvyššiu spišskú šľachtu (Endrödy 2018, 48-49). Potomkovia pánov z Hrhova, ktorí získali Švábovce, sa týmto zaradili medzi významné spišské rody. V listine z roku 1323 sa prvýkrát objavuje predikát pánov zo Šváboviec – de villa Sueui (Endrödy 2018, 51).

V roku 1517 sa Švábovce na krátky čas dostávajú do vlastníctva Krištofa Varkoča, kapitána Kežmarského hradu, ktorý okrem iného vlastnil aj Strážky s kaštieľom (Endrödy 2018, 58). Niekedy medzi rokmi 1556 – 1578 sa Švábovce dostávajú do rúk Horváth-Stančičovcov(Horvath-Stansics), ktorí rovnako vlastnili aj Strážky (Malovcová – Šlampová 2018, 61).

Okolo roku 1805, po náhlom úmrtí zemepána Mikuláša Radvánskeho, po ktorom obec vlastnila jeho manželka Barbara, rod. Horváth-Stančič de Gradec, predali Horváthovci a ich dedičia švábovský majetok židovskej rodine Winterovcov. Táto rodina však zle hospodárila, preto okolo roku 1870 odkúpila polovicu panstva banka a druhú polovicu 10 želiarskych rodín za 50000 zlatých (Malovcová-Šlampová 2018, 62). Všetci bývalí želiari, osminkári a bíreši sa kúpou majetku veľmi zadlžili a dlh splácali ešte v roku 1935 (Kollárová 2018, 164). V polovici 19. storočia sa ako zemepáni spomínajú Mariášiovci (Kollárová 2018, s. 163).

Podľa obecnej kroniky sa vo Švábovciach nachádzal (na hornom konci obce, známom aj pod názvom „Do dvora“, nad terajším rímskokatolíckym kostolom) murovaný kaštieľ s príslušenstvom (Obecná kronika, 9). Zmienka o panskom sídle vo Švábovciach sa objavuje už v roku 1414. Je zrejmé, že Švábyovci sa tu zabývali krátko po získaní majetku.

Pre dokumentovaný archeologický výskum je dôležitá súvislosť panskej kúrie a jej príslušenstva, konkrétne pozemku ležiaceho v polohe Sad. V čase, keď Švábyovský majetok pripadol židovskej rodine Winterovcov, bola poloha súčasťou kuriálneho majetku, ktorý ležal v intraviláne obce a predstavoval panský dvor a k nemu prislúchajúcu záhradu.

Mapa 1. Švábovce (okr. Poprad), výrez z katastrálnej mapy z roku 1869 s označenou parcelou dotknutou výskumom (zdroj: Archív Geodetického a kartografického ústavu Bratislava, zbierka: staré katastrálne mapy: mapový list č. 5 VS XIII-10-bf)

 

Až po dražbe Winterovského majetku dochádza postupne k deleniu pozemku, no našťastie, celá plocha bola až do doby archeologického výskumu využívaná len na poľnohospodárske účely. Z nálezovej situácie je zrejmé, že tomuto účelu (ako záhrada alebo sad) slúžila počas celého novoveku. V priebehu výskumu sa našla len jedna jama, do ktorej boli niekedy v 17. – 18. storočí zahrabané pravdepodobne zdochliny kravy a jej mláďaťa (datované podľa zlomkov keramiky, ktoré sa našli v jame).

Vďaka tomu sa podarilo to, čo málokde na zastavanom území, resp. v intraviláne obce či mesta - nájsť objekty z časovo ohraničeného úseku, ešte k tomu časovo ohraničeného úseku stredoveku, ktoré sú, okrem orby, nenarušené neskoršou ľudskou, hlavne stavebnou činnosťou. Tým je nálezisko vo Švábovciach naozaj výnimočné. Navyše, ak ide o časový úsek blízky vzniku samotného stredovekého sídliska.

Druhým významným faktom je, že objekty, ktoré sa tu našli, svedčia o ich hospodárskej a nie obytnej funkcii. Medzi nálezmi, okrem kováčskej trosky, sú pozostatky pece na vápno, zahĺbená pec, pravdepodobne chlebová. Z menších nálezov ide o praslen (na pradenie nití), kostené šidlá (používali ich najskôr na zošívanie koží), našli sa aj dva hlinené kahance na svietenie v interiéri, časť bronzovej ozdoby rukoväte noža, bronzové „špáradlo“, zlomky kamenných kadlubov na odlievanie bronzových predmetov (ktoré sú inak v rámci stredovekých nálezov veľmi vzácne), železná ostroha. To všetko svedčí o intenzívnej remeselníckej činnosti.

Hlinený praslen a kostené šidlo. Foto: M. Hudáková
Zlomok železnej ostrohy a hlinený kahanec. Foto: M. Hudáková
Bronzové kovanie z rukoväte noža, pieskovcové formy na odlievanie bronzových predmetov Foto: M. Hudáková
Bronzové „špáradlo“ a zlomok stredovekej striebornej mince. Foto: M. Hudáková
   

Pre 16. – 18. storočie sa uvádza, že obyvatelia Šváboviec sa živili predovšetkým roľníctvom, pastierstvom a plátenníctvom (Malý lexikón obcí, 65). V roku 1366 sa spomína mäsiar Štefan, poddaný magistra Jána, syna Jordana zo Šváboviec, ktorému dvaja Hozelčania zabili vo Švábovciach tri kone. Podľa súpisu majetku šľachticov, armalistov, kurialistov, nájomcov šľachtických kúrií a usadlostí, remeselníkov vlastniacich poddanské usadlosti, pivovary a liehovary z roku 1702 (ŠA PO , SA LE, fond Spišská župa, II. okres) žil vo Švábovciach okrem poľnohospodárov mäsiar, ktorý bol aj drobným šľachticom a mal prenajatú pôdu od Imricha Horvát-Stančiča (Horvath-Stansicsa), kováč a mlynár, ktorý mal mlyn v prenájme. Iné zamestnania sa nespomínajú. I preto je koncentrácia rôznych činností na jednom mieste v určitom časovom úseku zaujímavá. Predpokladáme, že sa na tomto mieste, ktoré v stredoveku predstavovalo západný okraj obce, neskôr vymedzený šľachtickou kúriou, mohlo nachádzať určité hospodárske zázemie súvisiace s rozvíjajúcou sa stredovekou obcou alebo hospodárske zázemie, prináležiace ku samotnému novovybudovanému panskému sídlu.

Výskum vo Švábovciach je preto hodnotným príspevkom k poznaniu vývoja stredovekého osídlenia na Spiši.

Zoznam použitej literatúry:

Archívne materiály:

 

Múzeum v Kežmarku
Hradné námestie 42
060 01 Kežmarok
IČO: 37781227 DIČ: 2021452323

Údaje o webovom sídle:
- Prevádzkovateľ: Múzeum v Kežmarku
- Správca webu: Drahomír Thomay
- Dizajn r. 2017, funkčnosť PHP 7.2 r. 2019
- Redakčný systém CMSimple
- Vyhlásenie o prístupnosti