1 2 3 4

2. časť

Nová éra kežmarského baptistického zboru nastala v roku 1925 príchodom Fritza Zemkeho, rodáka z nemeckého Durlachu. Absolvent teológie na seminári v Hamburgu sa prejavil ako horlivý kazateľ a rozprúdil v zbore činorodú činnosť. V čase jeho príchodu bolo v Kežmarku len 25 baptistov, no počas jeho desaťročného pôsobenia vzrástol počet členov na dvojnásobok. Vďaka výraznej finančnej pomoci kežmarských emigrantov v Spojených štátoch sa konečne podarilo realizovať aj ich dávny sen – výstavbu vlastnej modlitebne.

Baptistický zbor v roku 1935

Na vypracovanie projektu oslovili prešovského architekta a staviteľa Viliama (Vilmosa, Wilhelma) Glasza (1882 Segedín – 1957 Košice). Jeho otec - murársky majster pochádzal z Temešváru, matka sa narodila v Čechách. Vzdelanie získal Viliam Glasz na Vyššej stavebnej priemyslovke v Budapešti, ktorú navštevoval v rokoch 1895 – 1901. Rozhľad nadobudol aj štúdijnými cestami po Rakúsku, Česku, Nemecku a Taliansku. V roku 1909 úspešne zložil skúšku pred stavebnou skúšobnou komisiou v Budapešti a získal titul diplomovaného staviteľa. Spočiatku sa usídlil v Košiciach. Nasledujúci rok vyhral súťaž na projekt korčuliarskeho pavilónu v Prešove. Ďalšie zakázky v tomto meste ho zrejme viedli presťahovaniu sa do metropoly Šariša. V Prešove vyrástli podľa jeho projektov napríklad budovy vodárenskej veže, kina, krytej plavárne a rôznych nájomných i rodinných domov. Najvýznamnejšou bola Bosáková banka (teraz Knižnica P. O. Hviezdoslava na Levočskej ulici), ktorú postavili v rokoch 1923 – 1924.

Hoci bol v Prešove veľmi známym, nie je doposiaľ jasné, prečo oslovili kežmarskí baptisti na vypracovanie projektu modlitebne aj s bytom pre kazateľa práve jeho. Tak či onak jeho návrh zožal v miestnych novinách pozitívnu reakciu keď napísali, že je nadmieru štýlovo primeraný, prispôsobený aj okoliu a jeho realizácia sa stane novou okrasou mesta. Glasz okrem samotnej budovy navrhol aj oplotenie vrátane brány i bránky ako aj dnes už nezachovaný altánok, ktorý sa nachádzal na severnom nároží pozemku. Výtvarný výraz modlitebne sa nesie duchu miešania rôznorodých motívov – od rímskeho členenia zábradlia v interiéri, cez byzantský prvok trojitého okna na vstupnej fasáde až po art decovo tvarované ozdobné omietkové plochy okolo okien na bočných fasádach. Všetky tieto nesúrodé prvky sú stmelené secesnou transformáciou lechnerovského razenia.

Baptistická modlitebňa zo severnej strany Baptistická modlitebňa z východnej strany

Miesto pre novostavbu zvolili príhodne pri rieke Poprad, ako poukaz na prvotné krsty. S výstavbou sa začalo v roku 1928. Naplnenie dlhoročných prianí sa zavŕšilo v nedeľu 7. júla 1929. V tento výnimočný deň sa veriaci zišli do svojej vlastnej modlitebne. Oslavy sa začali slávnostnými bohoslužbami pri ktorých mal kázeň kazateľ až z Viedne. Hostia pochádzali z Mengusoviec, Liptovského Mikuláša, Bratislavy a iných blízkych i vzdialených miest a obcí.

Interiér modlitebne so stojacim Viliamom Glasom Archív Petra Bednářa Baptistická modlitebňa
   
Detail interiérového zábradlia Vstupná časť s emporou počas rekonštrukčných prác

Na konci 2. svetovej vojny bola modlitebňa vážne poškodená tlakovými vlnami, ktoré spôsobili výbuchy v okolí prevedené ustupujúcimi nemeckými vojakmi. Preto sa v roku 1946 muselo pristúpiť k jej oprave. Ďalšiu skazu budove priniesla veľká povodeň v roku 1958, kedy bola zaplavená do výšky jeden meter. Taktiež došlo k podmytiu základov nosných múrov. Ďalšia oprava sa vykonala v roku 1972, kedy kvôli statike pristavali zo severozápadnej strany oporné piliere. Takto sa podarilo zachrániť cirkevnú budovu, ktorá patrí medzi pozoruhodné pamiatky architektúry nielen v Kežmarku ale aj na Slovensku.

Autor: historik Múzea v Kežmarku - Mgr. Maroš Semančík

Múzeum v Kežmarku
Hradné námestie 42
060 01 Kežmarok
IČO: 37781227 DIČ: 2021452323

PARTNERI:
- Webmaster: Drakomir
- exTEATRO