1 2 3

Budova gymnázia P. O. Hviezdoslava

V roku 2017 si gymnázium P. O. Hviezdoslava v Kežmarku pripomenulo okrúhle 90. výročie vzniku. Sídli v účelovej historickej budove, ktorej počiatky siahajú 125 rokov dozadu. Tieto dve jubileá sa stali vhodnou príležitosťou na priblíženie si histórie vzniku budovy školy.

Gymnázium v medzivojnovom období Starý objekt evanjelického gymnázia - lýcea

Starý objekt evanjelického gymnázia (nazývaný aj lýceum) z rokov 1774 – 1776 už nepostačoval zvyšujúcim sa nárokom na priestory. Absentovala najmä kresliareň a telocvičňa. V lete 1888 Johann Steiner, Victor Lazary a Eduard Beck boli poverení vypracovaním stavebného programu pre novú budovu. 9. decembra rada školy oslovila troch miestnych staviteľov a jedného architekta zo Spišskej Soboty.

Medzi vyzvanými bol Victor Lazary (1837 – 1916). Napriek tomu, že mal len všeobecné stredoškolské vzdelanie (študoval len na meštianke), niektoré jeho návrhy majú veľmi kultivovaný kresebný prejav. Postavil mnohé verejné a súkromné budovy – nadstaval 2. poschodie na starej budove lýcea (1865), staval nový evanjelický kostol, evanjelickú ľudovú školu (podľa vlastného projektu), štátnu tkáčsku odbornú školu atď.

Ďalším bol kežmarský rodák Alexander Prepeliczay (1852 – 1930), ktorý taktiež nemal stavebné vzdelanie, vychodil len tri triedy gymnázia. Napriek tomu patril medzi vyhľadávaných staviteľov viacerých obytných domov a z väčších stavieb realizoval napríklad štátnu meštiansku chlapčenskú a vyššiu obchodnú školu (teraz Základná škola – Grundschule), remeselnícky dom na Kostolnom námestí či železničnú stanicu.

Najmladším bol György Kornél Schwarz (1864 – 1933), ktorý ako jediný z pomedzi miestnych mal na to aj patričné vzdelanie. Rodák z Kežmarku, po štúdiu na stavebnej priemyslovke navštevoval jeden školský rok Špeciálnu školu pre architektúru na Akadémii výtvarných umení vo Viedni v letnom semestri u Theophila Hansena a v zimnom u Carla Hasenauera. Úspešne zložil v Budapešti skúšku a získal titul diplomovaného staviteľa a usídlil sa v Kežmarku. Po vzniku Československej republiky presídlil do Košíc, kde bol činný do svojej smrti. Navrhol turistickú chatu pri Zelenom plese vo Vysokých Tatrách a rôzne priemyselné a obytné stavby v Kežmarku. Realizoval tiež projekty iných architektov, napr. evanjelický kostol v Tatranskej Lomnici, Thőkolyho mauzóleum alebo železničnú stanicu v Kežmarku.

Okrem nich zavolali aj skutočného architekta Gedeona Majunkeho (1854 – 1921) zo Spišskej Soboty, ktorý sa preslávil vo Vysokých Tatrách. Po štúdiách vo Viedni na Vysokej škole technickej a Akadémii výtvarných umení u Theofila Hansena a Friedricha Schmidta vďaka Kežmarskej banke, ktorá ho oslovila kvôli výstavbe Dolného Smokovca zakotvil vo svojom rodisku, kde pôsobil nielen ako architekt, ale aj ako stavebný podnikateľ (vlastnil aj parnú pílu). Okrem tatranskej oblasti projektoval budovy pre kúpele Kvetnica pri Poprade, Turzovské kúpele, Baldovce a ďalšie mestá na Spiši, Gemeri či Orave.

Do februára 1889 mali oslovení dodať svoje návrhy. Až potom zaslali uhorskému kráľovskému ministrovi kultu a verejnej výučby na posúdenie stavebný program a tak sa ukázalo, že sa nezhoduje s požiadavkami ministerstva. Minister poslal svojho zamestnanca architekta Károlya Meixnera (1853 – 1895), ktorý mal s projektovaním škôl bohaté skúsenosti. Je tiež autorom budovy Uhorského kráľovského gymnázia v Prešove, stredných škôl v Stoličnom Belehrade (Székesfehérvári), Rábe (Győri), Debrecíne a univerzity v Kluži (Cluj-Napoca). Okrem toho sa výrazne podieľal na prestavbe mesta Segedín, ktoré bolo zničené počas veľkých záplav v roku 1879. Je autorom budov kasárne, súdu, poštového paláca a štátnej vyššej reálnej školy.

Meixner mal v Kežmarku zhodnotiť návrhy a stavebný program plánovanej novostavby a poradiť čo ďalej. Podľa jeho rady sa mala vypísať nová súťaž. Nový návrh vypracoval Gedeon Majunke, ktorý ho riešil ako prístavbu k starej budove, čo bolo zamietnuté. Nakoniec Károly Meixner vypracoval v roku 1891 nový návrh, ktorý bol v nasledujúcich dvoch rokoch realizovaný kežmarskými podnikateľmi a remeselníkmi. Murárske práce vykonal staviteľ Alexander Prepeliczay, tesárske Johann Kazsimir, stolárske Michael Palencsár, zámočnícke Ferdinand Krsnyák, natieračské Karl Striska, sklenárske Andreas Thinsz a klampiarenské Trepper. Náklady na výstavbu predstavovali celkovú sumu 48 251,47 zlatých. Budova školy bola 3. septembra 1893 posvätená evanjelickým biskupom potisského dištriku Paulom Zelenkom a otvorená. Obsahovala osem tried, kresliareň s kabinetom, telocvičňu, kanceláriu riaditeľa a profesorov. Realizovaná stavba z výtvarného hľadiska predstavuje veľmi priemernú úroveň o to viac, ak ju porovnáme so staršími súťažnými návrhmi. Budova veľmi stroho používa výtvarný aparát klasickej talianskej renesancie, obohatenej o manieristické prvky.

Najkvalitnejší Majunkeho návrh využíva prvky vrcholnej talianskej renesancie. Lazaryho je založený na kombinácií renesančných a manieristických motívov. Prepelicsay používa staršie motívy oblúkového štýlu (Rundbogenstil) v kombinácii s neomietanými tehlovými plochami.

Lazaryho návrh Majunkeho návrh
   
Prepelicsayov návrh

Ďalšia potreba priestorov bola dôvodom na prístavbu gymnázia, ktorá bola riešená ako zrkadlový obraz pôvodnej budovy. Autorom projektu z roku 1901 je budapeštiansky architekt Sándor Baumgarten (1864 – 1928), ktorý bol tiež zamestnancom ministerstva kultu a verejnej výučby a pre Kežmarok projektoval taktiež budovu štátnej meštianskej chlapčenskej a vyššej obchodnej školy pochádzajúcej z rokov 1896 – 1898.

Návrh prístavby od Baumgartena z roku 1901

Stavebné práce na prístavbe gymnázia, ktoré vykonávali opäť z väčšej časti kežmarskí podnikatelia a remeselníci začali začiatkom apríla 1905 a už na jeseň sa stavba dostala pod strechu. Úplne bola dokončená v lete nasledujúceho roku a tak sa nový školský rok mohol začať 6. septembra 1906 už aj v novej budove. Celkové stavebné náklady činili 104 038,70 korún. Do tejto časti sa umiestnili dve triedy a fyzikálny kabinet, konferenčná miestnosť a učiteľská knižnica, zbierka fyzikálnych a prírodovedných pomôcok, prípravná miestnosť pre chémiu a byt pre riaditeľa. Zrejme kvôli tomu sa tu aj presunula kancelária riaditeľa. Pribudlo tak 29 miestností a dokopy ich mala škola 46, z toho 11 tried.

Pôvodný stav novej budovy gymnázia Stavebné práce na prístavbe v roku 1906

Od tej doby sa budova, ktorá patrí cirkevnému zboru Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku v Kežmarku z exteriéru nezmenila a dodnes úspešné slúži svojmu pedagogickému účelu. Jej historický význam potvrdzuje aj jej vyhlásenie za národnú kultúrnu pamiatku.

Autor: historik Múzea v Kežmarku - Mgr. Maroš Semančík

Múzeum v Kežmarku
Hradné námestie 42
060 01 Kežmarok
IČO: 37781227 DIČ: 2021452323

Údaje o webovom sídle:
- Prevádzkovateľ: Múzeum v Kežmarku
- Správca webu: Drahomír Thomay
- Dizajn r. 2017, funkčnosť PHP 7.2 r. 2019
- Redakčný systém CMSimple
- Vyhlásenie o prístupnosti