1 2 3 4 5

Má zdravá výživa korene v roku 1915?

Za počiatkom zdravej výživy zrejme stojí paradoxne I. svetová vojna, ktorá prebiehala pred 100 rokmi. Vďaka dobovej tlači vieme, čo sa v spoločnosti dialo, ako ľudia žili, aké opatrenia vydávali vládnuce špičky. Počas roku 1915 upadli do zabudnutia predstavy o rýchlom ukončení vojny. Front sa takmer nehýbal, obetí i ranených pribúdalo, do vojny sa povolávali stále nové sily. V poľnohospodárstve chýbali muži, medzinárodný obchod bol ochromený, dovoz tovaru obmedzený. Nároky niekoľkostotisícovej armády sa zvyšovali.

Poľná vojenská kuchyňa

Spočiatku mala každá krajina potrebné zásoby. Nikto však nevedel predpovedať dĺžku trvania vojny, ani vývoj počasia, od ktorého úroda závisí. Preto boli ľudia vyzývaní, aby šetrili a efektívne využívali každú potravinu. Samozrejme, dialo sa to v duchu všeobecného dobra, blaha krajiny a podpory vojakov na bojiskách.

Pohľad na zásoby mäsa pre vojakov

Predstavme si teda desatoro efektivity, ktorého motto znelo: „Nezmyslené plytvanie je ťažkým zločinom voči najsvätejším záujmom našej vlasti!" Odporúčanie Ako žiť vo vojnových časoch, prebraté z novín Vasárnapi Könyv, si v miestnej tlači prečítali aj Kežmarčania. Čo sa z jednotlivých bodov dozvedeli?

Vojaci pomáhajúci pri poľných prácach

1. Obmedz obedy, množstvo jedla! Odporúča sa pripraviť toľko jedla, koľko ľudia akurát potrebujú. Prípadné zvyšky sa použijú k ďalšiemu obedu, nikdy sa nesmú vyhodiť na smetisko. Človek, ktorý nečiní ťažkú fyzickú prácu, nemá nárok na desiatu ani olovrant, keďže sa jedná o zbytočnosť a zlý návyk. Hostiny sú zavrhnuté ako mrhanie potravinami v ťažkých časoch.

2. Jedz menej mäsa! Veľa mäsa škodí zdraviu, hlavne deťom. Konzumovať ho stačí max. 5-krát týždenne, výhradne na obed. Tým doprajeme žalúdku potrebný pokoj. Varením končatín a odrezkov mäsa získame dobrú polievku. Loj, oddelený od mäsa je možné použiť na výrobu mydla. Tiež je nutné používať mäso dospelých zvierat, keďže jalovice, jahniatka či prasiatka sú málo výživné. Ako náhrada postačia králiky, ktoré majú vysokú reprodukčnú schopnosť, sú nenáročné na chov a môžu si ich dovoliť chovať v každom dvore.

3. Šetri masťou aj maslom! Je potrebné obmedziť konzumáciu mastných jedál. Namiesto nich je vhodné jesť rastlinné tuky a oleje, ktoré sú ľahšie stráviteľné. Umelé maslo (margarín) je dostatočne zdravý tuk.

4. Užívaj viac cukru! Cukor s vysokou výživovou hodnotou dokáže z polovice nahradiť tuky. Namiesto masla sa má jesť oveľa viac med a domáca marmeláda.

5. Piť namiesto plnotučného mlieka odstredené! Zo smotany je možné urobiť maslo či použiť ju na prípravu jedál. Cmar obsahuje výživné látky, z kyslého mlieka sa pripraví tvaroh. Odstredené mlieko je vhodné na prípravu syrov s nižším obsahom tuku, hodí sa aj ku káve. Navyše, ranná káva nie je životne dôležitá. Je možné nahradiť ju zapraženou polievkou, čajom.

6. Vzdaj sa bieleho chleba! Fakt, že žalúdok zdravého človeka nedokáže stráviť chlieb vyrobený zo pšeničnej múky zmiešanej s ražnou, jačmennou či kukuričnou múkou, je prekonaný. Zmiešaním so zemiakmi ho dokonca urobí chutnejším a dlhšie čerstvým. Zvyšky chleba sa dajú použiť do polievky, vysušený ako strúhanka na prípravu múčnikov i mäsitých jedál.

7. Používaj viac rastlinnej potravy! Zemiaky, zelenina a ovocie sú výživné, obohacujú jedálny lístok. Zemiaky je najlepšie variť v šupke, aby sa šúpaním predišlo veľkému odpadu. Ďalej sú na prípravu jedla vhodné šošovica, fazuľa, hrach, hlúboviny, pečené i varené gaštany, biela a žltá repa. Z divo rastúcich bylín sú ideálne kyslička, skorocel, stavikrv, púpava i mladá žihľava.

8. Pestuj zeleninu a zeliny! Každý, kto má vo svojej záhradke a na dvore kúsok nevyužitej pôdy (úhor), nech ju využije na sadenie zeleniny alebo skorých zemiakov. Ovocie sa dá dlhodobo uskladniť sušením alebo vo forme kompótov a lekvárov.

9. Vyvaruj sa alkoholických nápojov! Zníženie spotreby piva umožní využiť jačmeň na iné účely obživy. Liehoviny spotrebujú veľa obilia, zemiakov a zhoršujú život národa. Prirodzené nápoje pre človeka sú voda a mlieko.

10. Využi zvyšky z kuchyne! Zostatky jedla, šupky zeleniny, zemiakov i ovocia môžu byť potravou pre hydinu i ošípané. Kto ich nechová, nech tieto zvyšky posunie napr. susedovi...

Toľko z múdrych odporúčaní. Po ich predstavení musíme uznať, že zdravá výživa má v niektorých bodoch ozaj základ už v časoch I. svetovej vojny. Mnohé odporúčania predbehli svoju dobu a sú v súčasnosti populárne. Základy už v roku 1915? To musíte posúdiť Vy...

 

Múzeum v Kežmarku
Hradné námestie 42
060 01 Kežmarok
IČO: 37781227 DIČ: 2021452323

Údaje o webovom sídle:
- Prevádzkovateľ: Múzeum v Kežmarku
- Správca webu: Drahomír Thomay
- Dizajn r. 2017, funkčnosť PHP 7.2 r. 2019
- Redakčný systém CMSimple
- Vyhlásenie o prístupnosti