Prístavba tzv. Hradnej školy II.
Architekt Károly Nagy si po zadaní úlohy na vypracovanie projektu prístavby Kežmarskej štátnej meštianskej chlapčenskej a vyššej obchodnej školy nevybral riešenie, ktoré by nadväzovalo na výtvarný výraz pôvodnej budovy, ako sa to stalo v prípade budov dnešného gymnázia a hotelovej akadémie. Rozhodol sa pre novotvar zodpovedajúci aktuálnym architektonickým trendom. Projekt pozitívne zhodnotili vo výročnej správe školy, pričom nešetrili chválou, keď napísali, že ho Nagy "...vypracoval s obdivuhodným umeleckým citom".
|
|
Po jeho schválení ministerstvo kult a verejnej výučby vypísalo súťaž na stavebné práce vo výške takmer 160 000 korún. Ponuky sa mali predložiť do 13. hodiny 25. júla 1913. Projekt a podmienky účasti v súťaži boli na nahliadnutie v Kežmarku na riaditeľstve školy a v Budapešti u architekta Károlya Nagya. Nasledujúci deň po uzávierke malo oddelenie technického referátu ministerstva zaslané ponuky vyhodnotiť. Cenové rozpočty predložilo 36 firiem z Prešova, zo Žiliny, z Budapešti a z Kežmarku.
Najnižšiu ponuku dal žilinský stavebný podnikateľ, diplomovaný inžinier Kornél Bittsánszky (1868 – 1930). Na subdodávkach sa podieľali ďalšie firmy, prevažne z Budapešti, ako aj z Kežmarku a z Levoče.
Ministerstvo kult a verejnej výučby vzápätí po doriešení otázky dodávateľov nariadilo 9. septembra 1913 urgentne začať stavbu. Architekt Nagy preto urýchlene povolal na 14. septembra podnikateľa Bittsánszkého do Kežmarku na odovzdanie staveniska a rozhodol o okamžitom začatí zemných prác, preto sa práce na stavbe začali už nasledujúci deň. Podľa stanoveného harmonogramu mali byť do soboty 27. septembra dokončené výkopy pre pivnice a základy a nasledujúci deň mal odcestovať Nagy do Kežmarku na kontrolu zeminy pod základy, aby sa potom následne mohli začať práce na zakladaní a murárske práce. Práce pokračovali až do nástupu zimného počasia 10. decembra, kedy museli zastať. Nagy priebežne vypracovával podrobné realizačné plány i rozpočty, a viedol komunikáciu medzi jednotlivými účastníkmi – dodávateľmi, Uhorským kráľovským štátnym stavebným úradom v Levoči a riaditeľstvom školy. Plánované ukončenie bolo stanovené na začiatok augusta 1914. V priebehu výstavby však došlo k oneskoreniu prác, na čo musel Nagy niekoľkokrát upozorňovať štátny stavebný úrad v Levoči a niektorým podnikateľom rozposielal urgujúce listy, aby zvýšili svoj výkon. Záležitosť zašla až tak ďaleko, že 15. júna 1914 rozposlal ďalší upozorňujúci list všetkým zainteresovaným podnikateľom a inštitúciám, v ktorom napísal:
"Stavba napriek včas vydaným objednávkam a aj medzičasom slovným a písomným urgenciám je mimoriadne oneskorená vzhľadom na to, že už o jeden a pol mesiaca tohto roku 1. augusta mala byť celkom hotová na odovzdanie. Vyzývam Vás vo vlastnom záujme, aby ste zapojili viac pracovných síl, pretože po 1. auguste tohto roku sa môžu vykonávať len zariaďovacie práce. A veľmi je chybný ten názor, ktorý vyhlasujú niektorí podnikatelia, že veď život v škole začína aj tak až v septembri. Je to veľmi chybný názor preto, pretože ministerstvo kultu rozhodlo o termíne uzávierky 1. augusta a podnikatelia sa aj zmluvne zaviazali k tomuto termínu a nemôžu sa ospravedlňovať ani odvolávajúc sa na riaditeľstvo, ani na iné osoby alebo rôzne reči im nemôžu byť ospravedlnením, pretože podľa uzatvorených zmlúv jedine tie nariadenia a pokyny, ktoré vydáva vedenie stavby sú rozhodujúce. Ešte ako upozornenie vo vlastnom záujme si považujem za potrebné povedať, že minister obchodu, ktorý vykonáva vyúčtovanie aj konečnú kontrolu v ostatných časoch pri podobných štátnych stavbách pri vyúčtovaní, keď z akéhokoľvek dôvodu sa vyskytlo oneskorenie tak to penále, ktoré je zakotvené v zmluve v každom prípade a od každého podnikateľa vybral, pretože tí sú všetci zodpovední za ukončenie budovy. Zo strany niekoľkých podnikateľov som viackrát mal tú skúsenosť, že sa stavali laxne k tomu, keď mali sem-tam väčšie menšie prekážky. O tom ma vôbec alebo veľmi neskoro informovali a takto vlastne som mohol až oneskorene vydať nejaké urgencie. V takýchto prípadoch tie dôvody, prečo sa vyhovárajú, že sú oneskorení ich nemôžu ospravedlniť o to viac, že vo väčšine týchto prípadov vyšlo najavo, že prekážka alebo nejestvovala, alebo bola taká zanedbateľná, že za to väčšiu časť prác bolo možné vykonávať alebo začať."
To však netušil, že jeho intervencie budú zbytočné, vzhľadom na tragické udalosti, ktoré mali o mesiac nastať.
- Autor: historik Múzea v Kežmarku - Mgr. Maroš Semančík