V. - Otvorenie kežmarskej Ulice Adolfa Hitlera
Po masovom zhromaždení v predvečer Hitlerových 50. narodenín, ktoré prebehlo pred kežmarskou mestskou radnicou, pokračoval bohatý program aj 20. apríla 1939. Zapojili sa doň nemeckí študenti i dospelé obyvateľstvo. Najvýznamnejšou udalosťou druhého dňa osláv bolo otvorenie Ulice Adolfa Hitlera. Nešlo o jedinú poctu prejavenú kancelárovi Tretej ríše...
Sviatočný deň začal skoro ráno, kedy bol asi o 7:30 v parku nemeckého gymnázia zasadený dub, tzv. Führereiche (Vodcov dub), ktorý mal byť večnou spomienkou na dožitú Vodcovu polstoročnicu. O 8:00 nasledovali bohoslužby v evanjelickom i katolíckom kostole za povinnej účasti všetkých študentov. Nechýbali však ani zástupcovia úradov a rádoví veriaci. V drevenom kostole predniesol ohnivú kázeň tunajší senior Valentín Hajtsch, spevmi ho sprevádzal putovný zbor Matthiasa Danielißa z Mníška nad Hnilcom.
Od 8:30 sa v drevenom artikulárnom kostole konala gymnaziálna slávnosť spojená s prísahou Deutsche Jugend a Bund Deutscher Mädel (Nemecká mládež a Zväz nemeckých dievčat). Program pozostával zo starej Holandskej ďakovnej modlitby, Kolbenheyerovej básne Vodca, Haydnovho Larga v podaní školského orchestra a slávnostnej reči profesora Hobinku. Na záver zaznel hlasitý pozdrav určený Hitlerovi, ukončený nemeckou hymnou a piesňou Horsta Wessela. Potom sa všetci presunuli do blízkeho parku, kde prebiehalo defilé pred ráno vysadeným dubom.
Najvýznamnejším bodom dňa bolo otvorenie novej kežmarskej ulice, od 20. apríla 1939 oficiálne nesúcej názov Ulica Adolfa Hitlera - Adolf Hitler Strasse. Žiadosť o zmenu v pomenovaní kežmarských ulíc predostrela Deutsche Partei (DP) ešte začiatkom roka 1939. Po schválení navrhnutého názvu určili ako najvhodnejší termín otvorenia práve Vodcove okrúhle narodeniny. Ulica Adolfa Hitlera nahradila Lyceálnu ulicu a vyplnila tak priestor od Námestia Andreja Hlinku po Huncovskú cestu (od obchodu Alfréda Zwickera po Okresný úrad/Bezirksamt).
 |
 |
Posviacka novej ulice začala o 11:00 pred straníckym domom DP (dnes železiarstvo) za účasti žiakov všetkých kežmarských škôl, útvarov nemeckej strany i zástupcov miestnych úradov. Hlavným rečníkom bol riaditeľ nemeckého gymnázia Dr. Josef Adamus. Vo svojom príhovore vyjadril radosť zo skutočnosti, že mesto Kežmarok po dlhých 30 rokoch existencie Československej republiky znova nadobúda už takmer stratený nemecký charakter a spišskí Nemci sú najvýchodnejším pilierom veľkonemeckého národa. Pre nich všetkých platia Hitlerove slová, podľa ktorých nikde žiaden Nemec nemôže zostať zabudnutý. Potom Dr. Adamus upriamil pozornosť na Vodcovu historickú úlohu a lásku spájajúcu všetkých Nemcov na tejto slávnosti. Celému zhromaždeniu vysvetlil, prečo podľa Adolfa Hitlera pomenovali práve túto časť mesta. Niekdajšou Lyceálnou ulicou chodievali nemeckí obyvatelia na bohoslužby do oboch evanjelických kostolov; študenti zas po celé stáročia navštevovali lýceum, označené za chrám opatrovania nemeckej kultúry. To nestratilo kontakt s pôvodnou nemeckou vlasťou ani za čias reformácie a protireformácie. Riaditeľ gymnázia nezabudol poďakovať ani svojim kolegom, sudetonemeckým profesorom školy, za pomoc pri oživovaní spišského Nemectva. Študentom udelil pochvalu za ich správanie počas posledných mesiacov, kedy sa ukázali ako najcennejší nositelia nemeckého nacionalizmu. V závere riaditeľ Adamus vyslovil presvedčenie, že Ulica Adolfa Hitlera ostane navždy centrom nemeckého života v Kežmarku, pretože na nej sídlilo nemecké gymnázium, stranícky dom DP aj evanjelické kostoly. Svoj príhovor ukončil búrlivým zvolaním hesla Sieg Heil na počesť Vodcu.
Následne sa ujal slova okresný notár Bartolomej Krajňák. Vzal novú ulicu pod ochranu mesta a v slovenčine i nemčine opísal význam Hitlerovej osobnosti. Vysvetlil, že mesto Kežmarok je miestom, kde Slováci a Nemci žijú spolu už 800 rokov. Preto vyjadril túžbu, aby tunajšie obyvateľstvo žilo naveky v bratskej zhode. Pokiaľ budú žiť všetci v miery a vzájomnej svornosti, budú horlivo ochraňovať a brániť túto významnú ulicu.
Prejavy a posviacka ulice vyvrcholili zaspievaním národných hymien a piesňou Horsta Wessela. Po nich sa účastníci akcie vydali na pochod mestom. Večer sa konal ďalší sprievod, uzatvárajúci dvojdňovú narodeninovú slávnosť. Zúčastnilo sa ho asi 500 členov Freiwillige Schutzstaffel a Hlinkovej gardy, ktorí pochádzali z Kežmarku i blízkeho okolia. Za zvukov hudobnej kapely a s horiacimi fakľami v rukách prešli novootvorenou Ulicou Adolfa Hitlera, Hlinkovým námestím, Rázusovou ulicou a potom späť až k Okresnému úradu. Tam sa všetci pochodujúci rozišli.
Mesto Kežmarok sa teda ešte pred vypuknutím vojny pridalo k početnému zástupu miest a obcí, ktoré nazvalo jednu zo svojich ulíc podľa Vodcu Tretej ríše. Po vojne sa situácia uberala opačným smerom a pribúdali napr. Stalinova, či Marxova ulica, Námestie sovietskej armády alebo Leninov riadok. Ale to je už úplne iná história...
- Autor: historik Múzea v Kežmarku - Mgr. Vladimír Julián Ševc
