VI. - Osobnosti vojnového Kežmarku
Každé dejinné obdobie tvoria rozhodnutia a činy ľudí, ktoré sa do histórie nezapíšu vždy iba pozitívne. Zhodnotiť význam niektorých osobností je veľakrát o to ťažšie, nakoľko žili v negatívne vnímanom období, čím sa im akosi prirodzene prisudzuje záporná nálepka. Avšak nemusí to byť vždy pravda. V dnešnej časti seriálu si predstavíme mužov, ktorí stáli v období Slovenského štátu na čele politického života v Kežmarku.
Hlavou mesta bol v predvojnovom i vojnovom období vládny komisár. Túto funkciu zastával v Kežmarku roľník Martin Longa (od 19. mája 1935 do 21. marca 1939 poslanec Národného zhromaždenia Československej republiky). Za vládneho komisára bol menovaný Okresným úradom na prelome rokov 1938/39. Pri sebe mal tzv. poradné združenie, zložené zo zástupcov dvoch národností. Slovenskú stranu reprezentovali vrchný finančný komisár, vedúci správy daní Anton Vozárik; riaditeľ poľnohospodárskej vzájomnej pokladne Jozef Višňovský; vedúci pozemkovej knihy Karol Gurský a robotník píly Martin Hrušovský. Nemcov zastupovali Aladár Wein (riaditeľ fabriky); Johann Strobl (roľník); Wilhelm Ambrózy (obchodník) a Leopold Mayer (tokársky majster). Medzi prvé kroky nového vládneho komisára patrilo premenovanie dvoch ulíc: Hlavné námestie (v I. ČSR Masarykovo) sa zmenilo na Námestie Andreja Hlinku (Andreas Hlinka Platz) a Ulica Troch mostov (Trojmostová) niesla označenie podľa slovenského básnika Martina Rázusa (Martin Rázusgasse). Martin Longa sa zaslúžil o zveľadenie tunajšej nemocnice, skrášlenie centra mesta, či regulácie tokov. Nemecké obyvateľstvo mu časom začalo vyčítať pomoc a určitý laxný postoj voči židovskému obyvateľstvu, čím sa dostal do „nemilosti". Presný dátum jeho odvolania nepoznáme, no vďaka novinám Slovák a Gardista máme o tom aspoň aké-také zmienky. Naďalej však ostal vo vysokej politickej funkcii.
Začiatkom mája 1943, na oslavách sviatku práce, sa v pozícii vládneho komisára zhromaždeniu prihovoril už Matthias Nitsch. Tento spišský Nemec zastával niekoľko funkcií. V Kežmarku pôsobil ako školský inšpektor a zároveň bol vedúci miestnej skupiny Deutsche Partei (DP). Mimo mesta bol zástupcom krajského vedenia strany a pôsobil aj ako člen Štátnej rady Slovenského štátu (zástupca nemeckej menšiny na Slovensku od 6. augusta 1940). O rok neskôr, v apríli 1944, prebehlo menovanie Andreja Pitoňáka za nového komisára Kežmarku. Pracoval ako verejný notár, zároveň bol ústredným predsedom Klubu slovenských turistov a lyžiarov; istý čas pôsobil ako oblastný veliteľ Hlinkovej gardy. Jeho zástupcami boli Nitsch a Longa. Situácia sa zmenila opätovne v lete 1944. Dňa 10. júla bol do najvyššej funkcie znovu uvedený Nitsch. Jeho prvým zástupcom sa stal Pitoňák, druhým Longa.
Vedúcim kežmarského notárskeho úradu bol od septembra 1939 Bartolomej Krajňák. Podľa dobových správ plne vyhovoval slovenskému i nemeckému obyvateľstvu. V meste pôsobil s krátkou prestávkou 15 rokov, známy bol svojim ochotným a ústretovým správaním.
Okresný úrad v Kežmarku (sídlil v dnešnej nemocnici oproti gymnáziu) viedol od mája 1939 Alexander Lušček (v nemeckých materiáloch ho nájdeme v podobe Luštšek). Politické úrady ho sem preložili zo Stropkova.
Hlinkova garda (HG) mala zastúpenie v každej župe, okrese i meste. Kežmarok podľa vtedajšieho územného členenia patril do Tatranskej župy, kde bol župným veliteľom HG v rokoch 1939 – 1940 Kežmarčan Roman Fraštia. Okresnými veliteľmi HG so sídlom v Kežmarku boli Eugen Klementis (1938? – 1939); Jozef Pitoňák (1939 – 1941); Roman Fraštia (1941 – 1943) a Jozef Tatiersky (1943 – 1945?). HG mala dokonca menovaných vlastných duchovných. Pre oblasť Kežmarku bol k dispozícii prof. Július Šuňavec, pre okres Kežmarok Ján Nemec, farár z Lendaku.
Spomedzi týchto pánov si najviac pozornosti zaslúži Roman Fraštia. Námestovský rodák sa zúčastnil bojov I. svetovej vojny a následne vyštudoval za veterinára v Brne. Po ukončení školy sa usadil v Kežmarku, pracujúc vo vyučenom obore ako mestský zverolekár. V rokoch 1929 – 1934 bol poslancom Národného zhromaždenia Československej republiky, od novembra 1941 poslancom Snemu slovenskej krajiny. Pôsobil ako miestny predseda HSĽS, či podpredseda jazdeckého klubu. Napriek týmto funkciám pomáhal partizánom, či židovským rodinám. Po vojne bol prijatý do Zväzu protifašistických bojovníkov.
Na záver spomenieme ešte zopár mien, súvisiacich s mestom Kežmarok: Tibor Braiß (od augusta 1940 kronikár mesta); August Fickler (dirigent a koncertný majster); Hans Friedl (hlavný vedúci DP); MUDr. Adalbert Gabriel (úradný lekár Robotníckej sociálnej poisťovne v Kežmarku); Hermann Gärtner (vedúci Sociálneho úradu); MUDr. Kalivoda (okresný lekár); Siegmund Keil (krajinský inšpektor DP); Koloman Slušný (župan Tatranskej župy); MUDr. Paul Stenczel (riaditeľ kežmarskej nemocnice); Paul Wodilla (kežmarský profesor, vedúci nemeckého oddelenia na Ministerstve školstva).
Nakoľko Kežmarok patril medzi dôležité centrá spišských Nemcov, a tiež mestá s bohatou históriou, navštívilo ho niekoľko prominentných hostí svojej doby - slovenského i európskeho významu. O tom však niekedy nabudúce...
- Autor: historik Múzea v Kežmarku - Mgr. Vladimír Julián Ševc