VII. - Keď sa u nás začalo jazdiť vpravo...
Jazdenie po pravej strane vozovky dnes považujeme už za úplnú samozrejmosť. Teda, pokiaľ sa nenachádzame napríklad v Anglicku. Kedysi sa však jazdilo vľavo aj na území Slovenska. Kežmarok nebol výnimkou, čo dokladajú i dobové fotografie. Kedy sa to zmenilo a čo všetko to so sebou prinieslo, si prezradíme v nasledujúcich riadkoch.
|
|
Podľa zaužívaného názoru sa za hlavného iniciátora zmeny jazdy z ľavej strany na pravú považuje príchod nacistov na naše územie (Tretia ríša v tom čase už dávno používala tú pravú). Nie je to však pravda. Nemci to urýchlili, no iba o pár týždňov. Československo ešte ako samostatný štát prijalo zavedenie jazdy vpravo opatrením Stáleho výboru Národného zhromaždenia č. 270 Zbierky zákona a nariadení zo dňa 10. novembra 1938. Bola to reakcia na všeobecný trend vo väčšine európskych krajín. Zákon mal pôvodne vstúpiť do platnosti až v pondelok 1. mája 1939, avšak okolnosti súvisiace so vznikom Slovenského štátu a Protektorátu Čechy - Morava posunuli toto rozhodnutie na 18. marec. Nové nariadenie vydalo Ministerstvo vnútra Slovenského štátu.
Najdôležitejšie úpravy bolo potrebné vykonať čo najskôr. Zo všetkých ciest sa museli okamžite odstrániť cedule a nápisy určujúce dovtedajšie jazdenie vľavo. Ostatné dopravné značky sa premiestnili na opačnú stranu cesty a tie neplatné sa odstránili úplne. Najväčšie zmeny čakali na autodopravcov, ktorých vozidlá si vyžiadali úpravy vstupov a výstupov v novozavedenom smere. Majitelia súkromných áut dostali na prevedenie úprav riadenia a bŕzd 30 dní.
Ťažká úloha čakala aj samotné mestá a obce. Na hlavných a menej prehľadných komunikáciách sa hrubými bielymi vápennými čiarami vyznačil stred vozovky. Okrem toho sa v každej dráhe nakreslili šípky označujúce správny smer jazdy. Finančné náklady spojené s týmito úpravami hradilo samotné mesto. Rovnaké zmeny podstúpili i štátne cesty. V tomto prípade realizáciu a náklady znášala Správa štátnych ciest.
Keďže sa ľudia mali čo najskôr prispôsobiť zmenám, v obciach sa po dobu desiatich dní bubnoval nasledovný oznam: "Chodí a jazdí sa vpravo; predbieha sa doľava." Aby sa to obyvateľstvu poriadne vrylo do pamäti, nový dopravný poriadok sa vyhlasoval dokonca v kostoloch po bohoslužbách.
V tejto výnimočnej situácii zaisťovalo bezpečnosť na cestách hneď niekoľko zložiek. Samozrejme, najväčšia ťarcha ležala na policajtoch (četníkoch), ktorým vypomáhali členovia Hlinkovej gardy, Freiwillige Schutzstaffel, miestne spolky motoristov i požiarnici. Počas prechodnej doby, trvajúcej 1-2 týždne od zavedenia jazdy vpravo, mali policajné hliadky postupovať v prípade priestupkov mierne - trestalo sa napomínaním a výstrahou. Avšak pri závažných, či opakujúcich sa prehreškoch bolo dovolené siahnuť k peňažnej pokute.
Kvalita ani šírka vozovky v minulosti nedosahovala úroveň tých dnešných. Existovalo mnoho úzkych cestičiek, na ktorých sa dalo bezpečne jazdiť iba stredom (o pravom a ľavom pruhu nemohlo byť ani reči). Vtedy sa síce nové nariadenie dodržiavať nedalo, vyžadovalo sa aspoň vyhýbanie sa vpravo. Prípadné predchádzanie sa malo realizovať zľava.
Otázkou ostáva, či spomínaná vyhláška bola skutočne dodržiavaná už od prvého dňa, alebo platila iba na papieri a do praxe sa zaviedla až o pár týždňov. Veľké zmeny zrejme neprebehli v tak krátkom čase.
Ktovie, ktorú stranu využívali vojaci nemeckého Wehrmachtu, keď prechádzali Kežmarkom v auguste 1939...
- Autor: historik Múzea v Kežmarku - Mgr. Vladimír Julián Ševc