XVIII. - Nemecká knižnica v Kežmarku
Nemecké obyvateľstvo bolo vždy známe vysokou vzdelanostnou úrovňou. Inak tomu nebolo ani v Kežmarku, čoho dôkazom boli nespočetné spolky, ochotnícke divadelné predstavenia, či rôzne slávnosti, sprievody a zábavy. Najlepším prostriedkom na šírenie vzdelanosti boli, a stále sú, knihy. Ani v minulosti si ich nemohli dovoliť všetci, preto sa postupne zakladali knižnice, dostupné každému obyvateľovi mesta. História tunajšej nemeckej knižnice spadá do obdobia vzniku samostatného československého štátu. Nevieme, či nejaká existovala už za čias Rakúsko-Uhorska a neskoršie bola iba obnovená, no v dnešnej časti si priblížime práve tú, ktorá pretrvala až do vzniku vojnovej Slovenskej republiky.
Vyhláška zákona z roku 1919 nariaďovala každej obci, v ktorej žila nejaká početná národnostná menšina s aspoň 400 obyvateľmi (v našej oblasti poväčšine Nemci), povinnosť založiť do konca roka 1920 ich vlastnú verejnú knižnicu. V prípade, že príslušná minorita v danej lokalite nemala vlastnú školu, v jednotnej miestnej knižnici sa vyčlenilo oddelenie pre menšinu s vlastným správcom a najmenej 50 knihami vo vlastnom jazyku. Nakoľko u nás žilo po zániku monarchie približne 3 000 Nemcov, obec musela na nemeckú knižnicu vyčleniť vlastnú miestnosť. Doba jej zriadenia sa naťahovala, lebo až v auguste 1921 bolo rozhodnuté o vzniku nemeckej ľudovej knižnice. Navyše, pravdepodobne na vlastné útraty samotných kežmarských Nemcov.
Úvodné roky knižnice
Prvá zmienka o fungovaní nemeckej knižnice pochádza z februára 1922, kedy "bola daná k dispozícii všetkým národným druhom nielen na čítanie, ale i k výpožičke." Sídlila na Starom trhu v dome Spolku obchodníkov a živnostníkov (dnes Mestské kultúrne stredisko). Služby poskytovala každú nedeľu v čase medzi jednou a druhou hodinou popoludní. Čoskoro ju ale čakala zmena adresy. Začiatkom roka 1923 ju presťahovali do Evanjelickej ľudovej a meštianskej školy (dnes Hotelová akadémia O. Brucknera). Počas premiestňovania vyzvala čitateľov, ktorí nevrátili zapožičané knihy, aby ich doručili do prvej ľudovej triedy v nedeľu 8. a 15. apríla. Tento krok bol potrebný pre spísanie evidovaných publikácií. Knižnica pôvodne plánovala pristúpiť k opätovným výpožičkám až po kompletnom návrate kníh. Ako býva zvykom, vyhlásenú prosbu poniektorí nerešpektovali, takže publikácie sa začali vydávať 29. apríla. Oneskorenci ich naďalej mohli prinášať do spomínanej školskej triedy.
Kežmarčania si od tohto dátumu vyberali zaujímavé diela každú nedeľu hodinu predpoludním. Fond sa obohatil o 200 nových kníh s umeleckým a zábavným obsahom. Za člena knižnice sa smel prihlásiť každý tunajší obyvateľ po dovŕšení 14. roku života a po zaplatení jednorazového príspevku 3 Kč. Tiež musel rešpektovať vnútorné nariadenia a pravidlá. Pre prípadných uchádzačov sa vypracovali zoznamy s ponúkanými knižkami, aby záujemcovia zistili, či sa im vôbec oplatí vstúpiť medzi týchto členov. Po letných prázdninách sa výpožičný deň stanovil na štvrtok v čase 18:00 – 19:00.
V roku 1924 sa zápisný poplatok zvýšil na 5 Kč; knižnica obsahovala vedecké, umelecké, zábavné aj poučné diela od najstaršej po najnovšiu literatúru, rovnako časopisy.
Knižničná rada a rozrastanie inštitúcie
Podľa novinovej správy z roku 1927 zastával funkciu predsedu knižničnej rady riaditeľ dievčenskej meštianskej školy Otto Bruckner, pokladníkom bol Otto Knott. Ako správca - knihovník pôsobil učiteľ Julius Buchalla, ktorý "sa s láskou a zanietenosťou venuje nemeckej knižnici a ktorému vďačíme, že kežmarská ľudová knižnica môže slúžiť ako príklad pre všetky knižnice Spiša..." Knižnica zaznamenala oproti roku 1926 prírastok 373 kníh, celkovo vlastnila 1216 zväzkov. Našli sa dokonca podporovatelia, napr. H. Münster jej venoval päť titulov, Fr. Hanek jeden a Géza Szontagh päť časopisov; člen výboru prof. Oskar Prepeliczay bezplatne opravil poškodené väzby. Nemecký okresný vzdelávací výbor daroval deväť skríň, neznámy darca s prianím zostať v anonymite, poskytol väčší finančný obnos. V dôsledku nárastu počtu publikácií sa zvýšila čítanosť - 284 osôb si vypožičalo 4034 kusov kníh. Ročný poplatok bol stanovený na 10 Kč, platiť sa dalo i mesačne po korune. Vojaci a deti hradili polovicu, chudobní a nezamestnaní využívali tieto služby zdarma.
|
|
Zasadnutie knižničnej rady v máji 1931 rozhodlo o kúpe nových skríň v hodnote 800 Kč, keďže staré už neslúžili svojmu účelu. Ak opätovne nahliadneme do štatistiky, počas roka 1930 sa zakúpilo 75 nových kníh, darom získalo deväť. Počet čitateľov klesol na 131 (66 žien, 41 mužov, 24 detí), tí vykonali 2027 výpožičiek (presnejšie 1960 kusov krásnej literatúry, 34 náučných diel a 33 časopisov). Najväčší záujem o čítanie evidovali cez zimu, s jarnými mesiacmi sa znížil o 25%. Knižnica použila na nákup kníh a časopisov 3075 Kč; na knižné väzby a opravy 311 Kč, na zariadenie 1363 Kč. Okrem finančných záležitostí musela knižničná rada vyriešiť personálnu náhradu za náhle zomrelého Oskara Prepeliczaya, ktorého vymenil gymnaziálny profesor Kornel Gotthardt.
V roku 1937 po 17 rokoch obetavej a precíznej práce skončil na pozícii správcu Julius Buchalla. Venoval sa jej od skromných začiatkov a pozdvihol ju na úctyhodnú úroveň. Svojmu nástupcovi, Zoltánovi Schmidtovi, zanechal fond na úrovni 1975 zväzkov. V danom roku dosiahol príjem 2719,85 Kč, z toho 2000 Kč predstavovala podpora mesta, 649 Kč plynulo z poplatkov za výpožičky. Negatívom bola iba pretrvávajúca nízka angažovanosť nemeckého obyvateľstva, nakoľko len 5,4% Nemcov využívalo túto knižnú inštitúciu.
Predvojnové sťahovania
Nemecká knižnica opustila dievčenskú meštianku v januári 1938, presťahovala sa na prvé poschodie domu na vtedajšom Masarykovom námestí 86 (dnes Hlavné námestie, bývalé papiernictvo Kuffa). Stala sa susedom kancelárie Karpatského spolku, jej úradné hodiny boli každý štvrtok medzi 17:00 – 19:00. V rovnakom roku daroval Dr. Karl Schwarz knižnici desiatky časopisov, medzi nimi 50 kusov nemeckého periodika Die Gartenlaube. Pred letom 1938 poskytovala posledné vypožičiavanie 23. júna, prázdninová cena za šesť kníh bola 5 Kč. V septembri sa knižnica pochválila kúpou 46 kníh, celkový počet dosiahol číslo 2034 kusov. O rok neskôr knižnica svoju činnosť znova prerušila. Dôvodom bolo opätovné sťahovanie na miesto, kde sídlila úplne na začiatku - do domu obchodníkov a živnostníkov na Starom trhu, ktorý od marca 1939 niesol označenie Deutsche Haus.
Vďaka prenikajúcej nacistickej ideológii vyradili počas leta z dôvodu nevhodného obsahu alebo pôvodu takmer 600 kníh. Preto prerobili kartotéku a vytvorili aktualizovaný zoznam. Rapídny úbytok knižiek z časti nahradilo zakúpenie asi stovky publikácií. Nové priestory sa otvorili 16. októbra 1939, čitateľské služby sa poskytovali každý pondelok a piatok medzi 17:00 – 19:00 "bezplatne našim árijským spoluobčanom." Stanovený bol iba zápisný poplatok 3 Ks. Vykonané zmeny priniesli sklamanie. Počet členov sa znížil na menej ako polovicu, spomedzi sto stálych čitateľov tvorili samotní Kežmarčania minimum.
Aký bol ďalší osud tejto árijskej knižnice, nevedno. V novinách boli opakovane zverejnené výzvy na členstvo a pravidelné čítanie "čistej" literatúry. Posledná zmienka o nemeckej knižnici pochádza z mája 1940, oznamujúca otváracie hodiny. Potom sa ešte asi dožila roku 1944, aby následne skončila v prepadlisku kežmarských dejín...
- Autor: historik Múzea v Kežmarku - Mgr. Vladimír Julián Ševc