XXII. - Prejavy na otvorení Inštitútu pre výskum vlasti
Dňa 22. marca 1941 sa v auditóriu kežmarského lýcea konalo slávnostné otvorenie Inštitútu pre výskum vlasti, ktoré vzniklo z iniciatívy tunajšieho profesora Johanna Liptáka. Tejto významnej udalosti sa zúčastnilo mnoho slovenských aj zahraničných hostí. Niektoré z nich sa obecenstvu prihovorili, preto si dnes predstavíme prejavy troch rečníkov...
Príhovor Ing. Friedla
Hlavný vedúci kultúrneho úradu Deutsche Partei Ing. Friedl povedal: "Pred pár dňami sa vo Viedni konalo zasadnutie, zaoberajúce sa stavom výskumu národa v juhovýchodnom priestore. Tam sme museli uznať, že systematický výskum národa v spôsobe, akým prebieha napr. v Maďarsku, Rumunsku a Juhoslávii, u nás ešte neexistuje. V ojedinelom úzkom kruhu sa ukázali aj u nás náznaky a úsilie o skúmanie národa, ako napr. práve tu v Kežmarku, alebo v Nitrianskom Pravne atď., systematické a zjednotené však neboli. Z toho dôvodu nám prišla myšlienka, ktorá z Kežmarku, z tohto povolaného a historického mesta, prenikla do Bratislavy, obzvlášť vhodná. Iba ak prikročíme na prevedenie tejto myšlienky, tak tým uložíme Kežmarku súčasne novú a dôležitú úlohu. V poznaní, že práve tu máme k dispozícii duchovne živý ľudský materiál, chceme urobiť Kežmarok druhým kultúrnym a duchovným strediskom našej národnej skupiny. Už dnešným dňom je Kežmarok strediskom celej národnej skupiny v oblasti výskumu vlasti. Tento Inštitút má zvláštnu úlohu, politikom odvádzať znalosti pre ich prácu. Týmto sa súčasne staviame na odpor starej liberalistickej mienke, ktorá upiera vede každú politickú účasť. Teraz stojí v službe národa. Nesmie viac fungovať ako samoúčelná, lebo už dnes by bola určená k zániku.
Musíme bojovať proti každému domácemu individualizmu, ktorý bol možno v minulých časoch na prospech Spiša a ktorý mal vo vtedajších vojnových časoch oprávnenie. Dnes však musí byť náš spôsob myslenia ďalekosiahlejší, musí sa dostávať von medzi ľudí a zakoreňovať do všetkých Nemcov. Poznanie, ktoré tento Inštitút vytvorí, nesmie byť skryté, ale musí byť vynesené von do celej národnej skupiny. Musí to byť jej spoločný majetok. Krvou merateľný nemecký podiel na diele juhovýchodu musí a bude znova spoznaný. Náš výskum vlasti i pátranie národa majú pomôcť, aby sa nemecká minulosť dostala každému pred oči a ukázala poverenie našej pramatky, ktorým je dnes poverený náš Vodca." Po týchto slovách Friedl požiadal vodcu národnej skupiny F. Karmasina o otvorenie Inštitútu pre výskum vlasti a súčasne o vymenovanie prof. Johanna Liptáka za jeho vedúceho.
Príhovor Franza Karmasina
"Kedysi tu neexistoval žiaden mier, pretože nebolo žiadne jasné rozdelenie majetku jednotlivých národov. Som presvedčený, že trvalý mier je možný len vtedy, ak si každý národ premyslí svoju silu a vytvorí jasné vedenie hraníc so susedmi. Nemecký majetok sa už raz rozbil, mnoho ráz bola delená naša nemecká vlasť. Ale i tieto jednotlivé kúsky musíme zachovať a musíme ich vždy chrániť pred inými. Inštitút bude odteraz prostriedkom na uľahčenie jasného určovania týchto hraníc. Vo všetkých oblastiach chceme rozmýšľať, čo kedysi bolo nemecké a čo dnes ešte nemecké je. Ale aj to, čo možno pominulo a to, čo sa vo svojej národnej pôvodnosti stalo nejasné, chceme znova vyjasniť. Týmto slúžime nielen našej národnej skupine, ale staviame sa tým aj pod vôľu Vodcu, ktorý razí tézu: Naďalej nemať nenávisť medzi národmi. Preto vás teraz prosím, moji kamaráti, chápte tento Inštitút ako živého člena národnej skupiny a poverujem Vás, kamarát Dr. Lipták, za jeho vedúceho."
Karmasin tiež predstavil obyčaje, ktoré Spišu priniesli titul múzea; i označenie svorky, čo spája nemeckú národnosť. Inštitút mal byť zodpovedný za udržovanie a zakoreňovanie hodnôt - mal oživiť to, čo kedysi bolo, ale už neexistovalo. V činnosti Inštitútu videl tri základné úlohy: 1. Všade chrániť Nemcov. 2. Byť mostom pre to, aby boli všetci Nemci jednotní. 3. Vyskúmať nové formy spoločného života rôznych národov.
Príhovor Hannsa Elarda Ludina
Jeden z prejavov predniesol vyslanec Tretej ríše na Slovensku H. E. Ludin: "Chcem pripojiť niekoľko všeobecných hľadísk k vyjadreným slovám. Myslím, že zmysel tohto Inštitútu nenájde naplnenie len v abstraktnej vedeckej práci, ale aj v originálnych myšlienkach, v posilnení nemeckej veci v Slovenskom štáte. Zdajú sa mi dôležité tri body, týkajúce sa budúcej činnosti Inštitútu: 1. Vytvoriť silnú a živú tradíciu pre dospievajúcu mladú generáciu. 2. Po skončení vojny svet dostane inú tvár a na veci v európskom priestore sa bude musieť pozerať inými očami. Dnes neexistujú na Slovensku žiadni Nemci Nitrianskeho Pravna, spišskí alebo bratislavskí Nemci; ale sú to Nemci. Inštitút musí vytvoriť duchovnú sponu všetkých Nemcov na Slovensku. 3. Kedysi existoval na poli národnej práce iba boj v otázkach, ktoré zastihli nemeckú národnú silu. Pre nás nacionálnych socialistov neexistuje žiaden kompromis - len bezvýhradné nasadenie za náš národ. Viesť ale lojálny boj, naučiť cudzie národy spolupracovať a oceňovať, to je práve zmysel tohto Inštitútu. To sa deje s vedomím Vodcu, ktorému pochopiteľne leží na srdci dobro štátu, ktorý postavil pod ochranu Nemecka. To znamená, kamaráti moji, že si navždy musíte chrániť bojovnú úlohu Vášho Nemectva. Úloha Inštitútu je v nájdení formy národnej bojovnej cesty. Ako zástupca Ríše prinášam, Vám pán prof. Lipták a Vášmu Inštitútu, moje osobné vrelé blahoželanie, tiež prianie cudzineckých úradov. Nech Vaša práca prinesie v budúcnosti ovocie v zmysle nemeckých ľudí!"
V závere sa ujal slova vedúci zahraničného inštitútu v Stuttgarte Dr. Isbert, ktorý adresoval pozdrav a prianie zdaru. V rovnakom duchu hovoril vedúci Nemeckého oddelenia na Ministerstve školstva Dr. Paul Wodilla. Ten mal prácu Inštitútu prakticky zhodnocovať na školách a prenášať ju na najmenších. Potom vyjadril radosť zo zriadenia ústavu v zastúpení kežmarského nemeckého obyvateľstva školský inšpektor a člen Štátnej rady Matthias Nitsch. Pozdravy prezidenta Nemeckej akadémie a krajinského splnomocnenca prof. Fluma predal lektor Nemeckej akadémie v Ružomberku Dr. Jarosch. Nakoniec sa príslušným miestam v mene patronátu poďakoval lyceálny inšpektor Dr. Kehler, na čo bol trojitým zvolaním Sieg Heil! ukončený slávnostný akt otvorenia Inštitútu pre výskum vlasti...
Slávnostnú reč vedúceho Inštitútu, prof. Johanna Liptáka, si predstavíme nabudúce.
- Autor: historik Múzea v Kežmarku - Mgr. Vladimír Julián Ševc