XXIII. - Z príhovoru Johanna Liptáka
Najdôležitejší prejav počas otvorenia Inštitútu pre výskum vlasti dňa 22. marca 1941 predniesol nový vedúci, gymnaziálny profesor Johann Lipták. V úvode reči priblížil okolnosti jeho vzniku, viažuce sa k začiatku januára 1941, poďakoval za podporu Patronátu nemeckého evanjelického lýcea i Kultúrnemu úradu Deutsche Partei v Bratislave. Bez ich pomoci by otvorenie tohto ústavu nebolo realizovateľné.
Ako uviedol Dr. Lipták, "úsilie prevádzkovať Inštitút, skúmať minulosť a súčasnosť našej oblasti i nášho nemeckého národa, ako aj obhajovať vedecké záujmy, nie sú nové. Nové je úsilie postaviť tieto snahy do služby nemeckého národa."
Predchodcovia Inštitútu pre výskum vlasti
Dávno pred vznikom Inštitútu pre výskum vlasti vznikla v 80. rokoch 19. storočia Spišská historická spoločnosť. Jej úlohou bolo skúmať dejiny Spišskej župy a každoročne zverejňovať výsledky bádania. Postupom času bola ročenka zmenená na časopis, ktorý začal vychádzať po I. svetovej vojne. Známe Správy z minulosti Spišskej župy (Mitteilungen aus der Vergangenheit des Zipser Komitates) vychádzali od roku 1918 v troch jazykoch - nemčine, maďarčine a slovenčine. Spišskí Nemci však neboli príliš spokojní s touto viacjazyčnosťou. S pomocou domácich i sudetonemeckých učiteľov vykonávali aktívny výskum a v rokoch 1922/1923 začal týždenník Karpathen-Post uverejňovať vlastivednú prílohu Zipser Heimat (Spišská vlasť) pod vedením pedagóga Bruna Beneho. Vychádzala niekoľkokrát ročne, medzi najdôležitejších spolupracovníkov patril prof. Dr. Július Gréb.
|
|
Medzitým nastal útlm, po ňom sa jednotliví bádatelia združili v Pracovnom kolektíve pre spišský výskum vlasti (Arbeitsgemeinschaft für Zipser Heimatforschung). Napriek malým prostriedkom dosiahli zaujímavé výsledky, najmä vydávaním zväzkov básní a iných diel, napr. spišskej vlastivedy, spišských ročeniek a máp Spiša. Veľkú vďaku vyjadril prof. Lipták Karpatskému spolku, ktorý bol od roku 1873 činný v turistickej a kultúrnej oblasti, najmä skrz tlačenie ročeniek s mnohými vlastivednými článkami. Podnetné príspevky vychádzali aj v novinách Karpathen-Post, Zipser Anzeiger, či Zipser Boten.
V iných končinách Slovenska (za prvej ČSR) bola situácia odlišná: "Vlastivedná práca v oblasti Kremnice, Nitrianskeho Pravna i Bratislavy nebola rovnocenná. Pred vojnou prejednávali tieto oblasti len spojitosti všeobecnej uhorskej histórie. Po vojne sudetonemeckí vzdelanci premýšľali o výskume, no tuzemské nemecké výskumy sa správali dosť pasívne. To nemohlo viesť k žiadnej vlastnej publikácii. Spolupráca ríšskonemeckých miest fungovala viac-menej na krátkych pobytoch na Slovensku. Publikácie, ktoré vznikli, zriedka prekročili dôkladnosť správ z pracovnej cesty. Chýbalo tunajšie skúmanie podľa politických pomerov aj v napojení na Ríšu. Odber národnej nemeckej literatúry z Ríše bol počas českého panstva znemožnený..."
Obhajoba vzniku Inštitútu
"Keď v roku 1938 prišlo oslobodenie, bolo na čase preveriť národné záujmy Nemcov na Slovensku. Bolo potrebné vymyslieť riešenie, ktoré by obsiahlo celú národnú skupinu, na ktorej by sa chcela podieľať celá národná skupina. Doterajšie riešenie, keď výskum vlasti nemal domov, ani knižnicu; keď pri spojení s príslušnými ríšskymi miestami sa poverila iba súkromná osoba, takto to nemohlo viac existovať. Vznikla myšlienka povolať k životu centrálne miesto pre výskum vlasti. Práve to sa teraz podarilo zriadením Inštitútu pre výskum vlasti v Kežmarku." Týmito slovami Dr. Lipták presnejšie vysvetlil dôvody vzniku ústavu.
Zároveň uviedol, čo bude hlavnou náplňou Inštitútu: "Vďaka rozhodnutiu patronátu dostal Inštitút v tejto dôstojnej, i keď skromnej budove domov a podporu lyceálnej knižnice. Tieto okolnosti umožnia, aby sa v knižnici Inštitútu zbierali diela dôležité pre karpatských Nemcov. Podobná knižnica sa nikde inde na Slovensku nenachádza. Vybudovať knižnicu, upraviť ju na boj za našu národnosť, to je úloha Inštitútu. Skrze ňu bude možné zriadiť centrálne pracovisko, starajúce sa o vlastivedné a vedecké záujmy národnej skupiny ... Chcem poukázať aj na problémy patriace do okruhu úloh: Pochopenie minulosti a súčasnosti nemeckého roľníctva na Slovensku; nemecké osídľovanie bratislavskej oblasti, ktoré z nemeckého pohľadu ešte nebolo skúmané; nemecké baníctvo na Slovensku; karpatskonemecké povesti; vzťahy bratislavskej oblasti k Viedni a Rakúsku; Spiša k Sliezsku a Generálnej vláde. To sú otázky s podstatným významom na posúdenie a rozvoj východného priestoru ... Tiež tu patria otázky posudzovania sčítania ľudu, národného zdravia, biologickej sily a produktívnosti karpatských Nemcov ... Popri knižnici a zmienených úlohách spadá do rámca Inštitútu zbieranie fotografií, či organizovanie prednášok."
Zabezpečenie budúcnosti a stanovenie plánov
"Ako spolupracovníci sú vo výhľade tí, ktorí boli doteraz činní v tejto oblasti. Okrem toho bude potrebné postarať sa o výchovu nasledovníkov, mám v pláne obrátiť sa na vychovávateľov. Je mi jasné, že to bude ťažká úloha, ale láska k národu a vlasti nám prinesie potrebných mužov. V tomto ohľade nám môže byť nápomocná Ríša hneď, keď príde k ukončeniu existenčného boja /koniec vojny/. Zároveň dúfam, že časom dôjde k zriadeniu výskumnej rady, kde sa vyberie mladá generácia k plnej účasti na práci. Potom bude možné rozšíriť pracovný okruh Inštitútu a doplniť jeho skromné umiestnenie o ďalšie miestnosti."
Najprv bolo potrebné vytvoriť základňu pre literárne a vedecké skúmanie karpatských Nemcov, časom myslieť na vydanie samostatnej publikácie. V počiatočnej fáze pozostával Inštitút pre výskum vlasti z vedúceho (Dr. Lipták) a jednej kancelárskej sily, ktorá mala vykonávať technickú prácu (zrejme triedenie kníh). Priestory na výskum dalo lýceum, ktoré sa zaviazalo poskytnú ť aj iné materiálne prostriedky. Zriaďovacie výdavky a náklady na udržanie Inštitútu vzal na seba Krajský úrad Deutsche Partei.
Záver prejavu Dr. Liptáka patril poďakovaniu všetkým zainteresovaným zoskupeniam: "Práca Inštitútu by nemohla byť úplná, ak by neužívala podporu príslušných Ríšskych miest. V prvom rade ďakujem Nemeckému zahraničnému inštitútu v Stuttgarte za cennú podporu, ale aj ostatným miestam v Ríši, tiež Juhovýchodnej spoločnosti a Ríšskemu archívu vo Viedni, Nemeckej akadémii a Juhovýchodnému inštitútu v Mníchove, Ústavu pre sudetonemeckú vlasť a krajinské skúmanie, Výskumnému pracovisku Sliezsko, Úradu pre sliezsku krajinovedu, Výskumnej a vzdelávacej spoločnosti, Ríšskemu zväzu pre katolíckych zahraničných Nemcov a všetkým, ktorí nám ponúkli spoluprácu. Ich, ale i spolupracovníkov na Slovensku, chcem čo najsrdečnejšie poprosiť, aby nielen podporovali našu prácu za dobro našej národnej skupiny a nemeckého národa, ale aby na nej aj účinne spolupracovali. Potom v tomto Inštitúte vytvoríme dielo, ktoré sa zaradí do životného priestoru a bude tvoriť dôležitý pilier v stavbe našej budúcnosti."
Po prednesených prejavoch bolo otvorenie Inštitútu pre výskum vlasti ukončené. Hostia sa presunuli do Deutsche Haus na Starom trhu, kde prebiehala spoločná večera. Nasledujúci deň ich čakal ďalší bohatý program...
- Autor: historik Múzea v Kežmarku - Mgr. Vladimír Julián Ševc