1 2 3 4

XXIV. - Činnosť Inštitútu pre výskum vlasti

Inštitút pre výskum vlasti bol slávnostne otvorený 22. marca 1941 a hneď na druhý deň sa pustil do práce. V nedeľu 23. marca sa v mestskej kinosále konali vedecké prednášky domácich i zahraničných hostí. Dopoludňajší program ukončil obed usporiadaný v Deutsche Haus na Starom trhu, po ňom sa uskutočnili výlety do Vysokých Tatier a Levoče, ktoré boli povestnou bodkou za celým otvorením tohto kežmarského vedeckého ústavu.

O činnosti Inštitútu pre výskum vlasti nateraz nemáme veľa informácii, ale zopár útržkov sa predsa len poradilo zozbierať.

Signatúra a pečiatka Inštitútu pre výskum vlasti (foto: Múzeum v Kežmarku) Jedno z tlačív Inštitútu pre výskum vlasti (foto: Múzeum v Kežmarku)

Štyri nedeľné prednášky

Nedeľný cyklus prednášok odštartoval Bruno Schier, univerzitný profesor z Lipska a tiež výmenný profesor na univerzite v Bratislave. V príspevku priblížil Nemeckú stavebnú silu v kultúre západných Slovanov. Pomocou premietania diapozitívov dokumentoval oblasti kultúry, pričom zdôraznil stavebnú architektúru a vplyv Germánie na susedné slovanské obyvateľstvo. V priebehu stredoveku bolo dokázateľné, že stupeň kultúry klesal v smere od západu na východ, čo sa odrážalo napr. vo výstavbe domov. Prednesená téma ponúkla obraz nemeckého kultúrneho vplyvu na strednú Európu počas východonemeckej kolonizácie.

Druhý vystúpil Dr. Isbert z Nemeckého zahraničného inštitútu v Stuttgarte. Hovoril o Stave nemeckého národného výskumu na Slovensku. V prednáške predstavil literatúru, ktorá vznikla v medzivojnovom období o Nemcoch na Slovensku. Po ňom sa ujal slova jeho kolega Dr. Kloß. V zaujímavom príspevku poukázal na Nemcov a Slovákov žijúcich v Spojených štátoch amerických. Na mape označil oblasti ich tamojšieho usídlenia, vymenoval príčiny vysťahovania či rôzne štatistické údaje. Okrem toho charakterizoval jednotlivé vysťahovalecké vrstvy, ktoré ríšski Nemci nechápali ako stratené. Naďalej boli súčasťou nemeckého národa, hoci ich národné povedomie už nebolo zďaleka také živé ako u Nemcov európskych. Cyklus prednášok uzavrel prof. Lipták. Kežmarský pedagóg prezentoval osídľovanie Nemcov na Slovensku, doplnené o vývoj týchto nemeckých miest.

Prednášková činnosť roka 1942

Wilhelm Heinrich Harmjanz (ww2gravestone.com)Ďalšie zmienky o činnosti Inštitútu pochádzajú z roku 1942. V posledný januárový deň usporiadal prednášku prof. Dr. Wilhelma Heinricha Harmjanza (1904 – 1994) z Berlína (pracoval aj na Ministerstve vedy, výchovy a vzdelávania pod vedením Bernharda Rusta); ten rečnil o Existencii a úlohách národopisu. Náučné podujatie sa uskutočnilo v auditóriu lýcea, hoci pre technické problémy sa presunulo z pôvodného piatkového termínu na sobotu. Vstupné bolo dobrovoľné. Profesor Harmjanz hovoril, že národopis nie je iba o zbieraní predmetov muzeálneho charakteru. Musí nachádzať najmä cesty k prameňu života, k národu a tým pádom vykonávať skúmanie samotnej národnosti. Výsledky výskumov musia slúžiť na prospech celku tak, ako to od roku 1933 fungovalo v Tretej ríši. Profesorove slová vzbudili u zúčastnených veľkú pozornosť. Vzácnemu hosťovi predniesli slová vďaky člen Štátnej rady Matthias Nitsch a prof. Bruno Schier.

V apríli zavítal do Kežmarku na pozvanie miestneho Inštitútu profesor filozofie na pražskej univerzite Hans Richard Gerhard Günther (1898 – 1981). V auditóriu lýcea uviedol tému Nová výskumná cesta k zisťovaniu rodinného genotypu. Rečník pôsobil v danom čase ako predseda Nemeckej filozofickej spoločnosti, svoje najznámejšie dielo venoval očnému lekárovi, ekonómovi a spisovateľovi Jungovi-Stillingovi. Vzácneho hosťa privítal J. Lipták, hudobný úvod obstaralo hudobné kvarteto pod vedením prof. Miksu.

Prof. Hans Günther predstavil poznatky založené na výskume príbuzenstva šľachty či starých meštianskych rodín. Práve tie poslúžili na skúmanie psychológie a charakteru. Od roku 1938 sa v Tretej ríši bádali matriky, umožňujúce spoľahlivé posúdenia rodín. Štvorročné štúdium prinieslo zaujímavé výsledky. Napr. z rodín Bismarck a Below vyšli početní generáli; z rodiny kvantového fyzika Maxa Plancka v štyroch až piatich generáciách vzdelanci. Farárov a učiteľov našli v hojnom počte v rodoch Nietzsche, Schleiermacher či Lessing. Z výskumov vyplynulo, že vysokohodnotné rodiny vlastnia istú cennú dedičnú plazmu, ktorá sa za najpriaznivejších okolností rozvíja a obohacuje. To bolo poznateľné najmä v dejinách cechov, kde si viaceré generácie vybrali povolanie otca, čím sa dedičné vlohy rodín udržali po celé pokolenia na vysokej úrovni.

Z výsledkov bol vyvodený záver, že existencia väčších rodov nezávisí na prostredí, politike, moci, ale na dedičných vlohách. Rozlišovali sa krátko žijúce rodiny, ktoré rýchlo vystúpili a znova chytro poklesli; potom dlho žijúce rodiny s pomaly trvajúcim výstupom a pomalým klesaním; a rodiny, ktoré po pomalom výstupe cez dlhotrvajúce výkony ostali na vrchole. Správny rozvoj dedičných vlôh vedel zaznamenať postupný rozvoj. Často sa vyskytli prípady vývinu v smere roľník - učiteľ - farár; úradník - krajský sudca - generál - minister; robotník - vedúci dielne - inžinier. Pre neustály rozvoj mala podstatný význam voľba životného partnera, ktorá zabezpečila v genetickom zmysle vznešený typ človeka.

Na ceste k zániku...

Z augusta 1942 pochádza zaujímavá správa z týždenníka Karpathen-Post. V Inštitúte pre výskum vlasti sa v lete nachádzalo 30 študentov, ktorí triedili a usporadúvali národopisné a historicky cenné materiály. Novinový článok končil oznamom, že viac sa o vykonanej práci dozvedia čitatelia v nasledujúcom čísle. Žiaľ, výtlačok novín č. 34/1942 bol posledný, ktorý uzrel svetlo sveta. Tlačiar Theodor Sauter nesúhlasil s nacistickou politikou Deutsche Partei (Nemeckej strany) pod vedením F. Karmasina, preto bolo vydávanie novín úradne zastavené. Obrovská škoda, týmto sme prišli o neoceniteľné opisy kežmarských udalostí z rokov 1942 – 1945.

Vďaka práci Christofa Morrisseya sa dozvedáme nové fakty o tunajšom Inštitúte. Od mája 1942 v ňom pôsobil ako vedúci Franz Josef Beranek z Technickej vysokej školy v Tešíne. V júli sa k nemu pridala manželka Hertha Wolff-Beranek. Obaja dosiahli zaujímavé výsledky, ku ktorým radíme napr. vybudovanie archívu, spracovanie nemeckých názvov obcí na Slovensku i zostavenie katalógu nemeckých sídlisk na Slovensku. Tiež položili nový základ pre skúmanie dejín, národopisu, jazykového národného výskumu, hospodárstva či sociológie. Beranek žil v Kežmarku do decembra 1943, potom ho preložili do Prahy. Dôvodom boli obvinenia, že sa v Inštitúte málo angažoval a materiály zháňal pre vlastné projekty. Najhoršie bolo, že vzťahy medzi ním a Liptákom neviedli k úspešnej spolupráci. Po jeho odchode sa vedúcej funkcie zrejme znova ujal Lipták, ktorý Kežmarok opustil až po evakuácii časti nemeckého obyvateľstva v septembri 1944. Najprv žil v Rakúsku, neskôr sa usadil v meste Warstein, kde vo veku 69 rokov umrel. Jeho prínos pre históriu tunajšieho lýcea je dodnes nedocenený.

Autor: historik Múzea v Kežmarku - Mgr. Vladimír Julián Ševc

Múzeum v Kežmarku
Hradné námestie 42
060 01 Kežmarok
IČO: 37781227 DIČ: 2021452323

PARTNERI:
- Webmaster: Drakomir
- exTEATRO