XXVI. - Ríšsky vodca mládeže Axmann v Kežmarku
Mládež patrí pravdepodobne v každej dejinnej epoche k tej skupine, ktorá sa najlepšie manipuluje a ovláda. Inak tomu nebolo ani v období II. svetovej vojny. Treba však uznať, že propaganda Tretej ríše dosahovala neobyčajne vysokú úroveň a aspoň v začiatkoch žala neskutočné úspechy. O podchytenie nemeckej mládeže sa v nacistickom Nemecku od leta 1940 staral muž, ktorý navštívil nielen Slovensko, ale tiež Kežmarok. Dnes si predstavíme ríšskeho vodcu mládeže Artura Axmanna. Kto to bol?
Artur Axmann sa narodil 18. februára 1913 v Hagene a už ako 15-ročný vstúpil do Hitlerjugend. Mimoriadne úspešný bol preňho rok 1940. Dňa 1. mája sa stal zástupcom dovtedajšieho vodcu ríšskej mládeže Baldura von Schiracha a od 8. augusta ho vystriedal na čele celej organizácie. Významnú funkciu teda získal v 27. rokoch! V čom spočívala hlavná starostlivosť o nemeckú mládež? Mládež mala byť vychovávaná tak, aby nemecký národ získal zdatné pokolenie, ktoré raz prevezme vládu národných vecí do svojich rúk a udrží, čo vytvorili ich otcovia. Z tejto mládeže mali vzísť budúci politici, vodcovia, tisíce a tisíce iných robotníkov. Tí raz mali určovať osud nemeckého národa, za ktorý mali zodpovedať.
Axmann bol zároveň aktívny na bojovom poli. Zúčastnil sa nacistickej invázie do Sovietskeho zväzu, iba niekoľko týždňov po návšteve Slovenska. Cesta na východ sa mu stala osudnou. Počas bojov v 23. pechotnej divízii prišiel o pravú ruku. Po uzdravení sa stal členom ríšskeho snemu a naďalej sa venoval mládeži. Z nej zložené jednotky dokonca nasadil do bojov v Normandii. Posledné dni Tretej ríše prežil s Hitlerom v bunkri. Po jeho samovražde ušiel, oficiálne bol vyhlásený za mŕtveho. Koncom roka 1945 bol objavený pod falošným menom Erich Siewert. Dostal sa pred Norimberský súd, ktorý mu vymeral niekoľkoročné väzenie. Prvý raz sa ocitol na slobode v októbri 1946, ale nasledujúce leto bol zasa uväznený. V rámci programu denacifikácie ho odsúdili na tri roky pracovného tábora. Do výmeru trestu sa počítala i vyšetrovacia väzba, čiže sa čoskoro ocitol na slobode. V ďalšom období sa zúčastnil televíznych dokumentárnych programov s problematikou II. svetovej vojny. Jeho životná púť skončila 24. októbra 1996 v Berlíne vo veku 83 rokov.
Cesta Slovenskom
Artur Axmann navštívil Slovenskú republiku v polovici mája 1941 a strávil tu tri dni. Skôr, než dorazil na Spiš, absolvoval náročnú obhliadku krajiny. V nedeľu napoludnie 18. mája opustil Bratislavu a v nasledujúcich hodinách prešiel mestami Modra, Trnava, Piešťany, Nové Mesto nad Váhom, Trenčín, Trenčianske Teplice (tu navštívil 2 300 táboriacich nemeckých detí z Ríše) a Žilinu. V meste vyhlásenia slovenskej autonómie sa zúčastnil bohatého kultúrneho programu. Zároveň na severe Slovenska prespal, aby na druhý deň pokračoval v naplánovanom harmonograme v smere juh a východ.
V pondelok viedli jeho kroky cez Martin, Hornú Štubňu (opäť s obhliadkou tábora s nemeckými deťmi) do Kremnice, kde ho čakal štátny tajomník a vodca národnej skupiny Ing. Franz Karmasin so zástupcami mesta, vojska, formáciami Freiwillige Schutzstaffel, Deutsche Jugend a Hlinkovej mládeže. Na pamiatku dostal Axmann plaketu spolu s kyticami kvetov. Pokračoval na Sliač, do Banskej Bystrice a Zvolena. V Telgárte sa ríšsky vodca mládeže prihovoril ďalším táboriacim ríšskym deťom: "Všetci musíte byť presvedčení, že Führer bojuje veľké bitky a týmto kladie základy pre budúcu výstavbu. Vašou úlohou je svojimi výkonmi pomáhať na tejto výstavbe. Môžeme s hrdosťou konštatovať, že ste prehĺbili priateľstvo medzi Slovákmi a Nemcami. Buďte si vedomí svojich povinností a úloh ako Nemci." Odtiaľ zamieril cez Červenú Skalu (Šumiac) na Spiš a podvečer prešiel do Popradu.
Artur Axmann v Kežmarku
Zo susedného mesta sa čoskoro dostal do Kežmarku. Pred slávnostne vyzdobenou radnicou ho čakali početné zástupy. Na námestie vpochodovali šedé kolóny Deutsche Jugend (DJ, Nemecká mládež), biele rady BdM - Bund deutscher Mädel (Zväz nemeckých dievčat), Kriegerbundu (Zväz bojovníkov), Freiwillige Schutzstaffel (Dobrovoľné ochranné oddiely). Nechýbali zástupcovia slovenských zložiek, napr. Hlinkova mládež, reprezentanti úradov a štátnej správy. Menovite tu boli krajinský inšpektor Nemeckej strany a poslanec Siegmund Keil, konzul Nemeckej ríše Wojnowich, hlavný vedúci Nemeckej strany Ziffer, okresný vedúci Schretter. Pred radnicou Axmanna pozdravil okresný náčelník Lušček, major Pichl a hlavný notár Krajňák.
|
|
Na vrchole radničnej veže stáli trubači DJ, aby vodcu ríšskej mládeže pri príchode do mesta pozdravili fanfárami. Ani mrholiaci dážď ich neprinútil pohnúť sa z miesta. Keď Artur Axmann dorazil do Kežmarku, rozozvučali sa spomínané fanfáry. Vzplanul mocný jasot a dav ho obklopil, zatiaľ čo on prešiel popred čestné formácie a prijal hlásenie jednotlivých veliteľov. Potom sa zapísal do „Zlatej knihy“ mesta.
Po oficiálnom prijatí usporiadala nemecká mládež v Deutsche Haus na Starom trhu krátku manifestáciu. Približne 400 chlapcov a dievčat zaplnilo veľkú sálu. Vodca obvodu Horný Spiš Adalbert Keil pozdravil vzácneho hosťa a daroval mu ako spomienku na Spiš knihu Deutsche Kunst in der Zips od Oskara Schürera a Ericha Wieseho. Po ňom prehovoril k zhromaždenej mládeži Franz Karmasin a poďakoval Axmannovi za návštevu. "Ďakujeme ríšskemu vodcovi mládeže, že nás navštívil a takto nám dal príležitosť dokázať, že naša nemecká mládež je presiaknutá tými istými ideálmi, ako Hitlerova mládež v materskej krajine. Chceme byť všade tam, kde sa tvorí budúcnosť Nemecka a chceme aj my prispieť svojou tehličkou na veľké dielo výstavby..."
Axmannov prejav a banket
Obrovský jasot nastal v sále, keď sa pred publikum postavil samotný Axmann. V prejave ocenil tvrdú a ťažkú prácu nemeckej mládeže, zvlášť tej na východe: "Prišiel som na pozvanie hlavného veliteľa Hlinkovej mládeže, svojho milého kamaráta Alojza Macka, aby som sa presvedčil o výstavbe a práci, o vývoji mládeže na Slovensku. Okrem toho som využil príležitosť na návštevu ríšskonemeckých detí na Slovensku a s radosťou môžem konštatovať, že tu našli svoju druhú vlasť. Prirodzene, že som chcel vidieť aj nemeckú mládež na Slovensku a všade som s radosťou konštatoval, že ma vítala čo najsrdečnejšie. Viem, že toto všetko nepatrilo len mojej osobe, ale predovšetkým nášmu Vodcovi, ktorému ďakujeme za všetko, čo máme. Nikdy pred nami nebolo ešte šťastlivejšej mládeže ako teraz a budúce pokolenia budú nám iste závidieť, že sme mohli byť svedkami tvorby najväčšieho nemeckého muža... Keď v Ríši posväcujem zástavu Hitler Jugend, vravím chlapcom a dievčatám, že musia byť tak verní, ako je národná nemecká mládež! Budem hlásiť nášmu milovanému Vodcovi, že sa na národnú nemeckú mládež na Slovensku môže spoľahnúť!" Ak si na tieto slová o pár mesiacov neskôr spomenula nezmyselne bojujúca nemecká mládež na frontoch II. svetovej vojny, zrejme hlboko ľutovala svoje dávne veľkolepé prejavy nadšenia...
Po týchto propagandistických slovách vypukol v sále jasot, nadšenie nepoznalo hraníc. Najskôr zaznelo trojité Sieg Heil!, hneď na to sa sfanatizovaná masa postarala o mimoriadne živé zaspievanie zástavovej piesne (pravdepodobne In den Ostwind hebt die Fahnen - Vo východnom vetre dvíhajú sa zástavy) i prísahy Führer, wir gehören Dir, wir Kameraden Dir! (Vodca, Tebe patríme, sme Tvoji kamaráti!).
Po manifestácii pozval Karmasin hosťa na večeru, konanú v Deutsche Haus za účasti zástupcov štátu, strán, Wehrmachtu či vodcov formácií. Na úplný záver zaspieval spevácky zbor Nemeckej strany pod vedením Oskara Scholcza niekoľko spišských ľudových piesní a zatancoval spišské tance, ktoré zožali potlesk. Za ich majstrovský umelecký výkon ich Artur Axmann osobne pozval na turné do Ríše (zbor sa ho skutočne zúčastnil a zaznamenal úspech).
Ríšsky vodca mládeže sa s Kežmarkom rozlúčil o 21:00. V utorok cestoval do Žiliny, kde oficiálne ukončil návštevu Slovenska. Územie nášho štátu opustil popoludní pri Čadci.
Autor: historik Múzea v Kežmarku - Mgr. Vladimír Julián Ševc