1 2 3 4 5

Výpravná budova stanice v Kežmarku - II.

Tieto čiastkové úpravy však nestačili, preto sa riaditeľstvo železničnej spoločnosti rozhodlo pre radikálne riešenie - postaviť novú budovu pre osobnú dopravu. A keď už tak radikálnu zmenu, tak poriadnu. Stanica svojou okázalosťou mala konkurovať i tým vo veľkomestách monarchie a mala prevyšovať výpravné budovy na veľkých železničných tratiach a na dopravných uzloch. Kto a prečo prišiel s takými veľkolepými plánmi, ktoré nezodpovedali významu a dopravnému ruchu na tejto málo významnej lokálnej trati, sa zrejme asi nikdy nedozvieme. Existuje o tom jedna legenda, na ktoré je toto mesto bohaté - mala sa postaviť kvôli plánovanej návšteve panovníka Františka Jozefa I. Podobne ako aj pri iných povestiach je to však čistý nezmysel. Jediným vysvetlením je, že predstavitelia železničnej spoločnosti sa chceli veľkolepo prezentovať navonok, keďže výpravná budova predstavovala vizitku spoločnosti.

Návrh hlavnej fasády novej výpravnej budovy stanice

Pôvodne sa počítalo s figurálnou výzdobou, ktorú mali predstavovať dva ženské akty. V malomestskom prostredí však boli neakceptovateľné, a tak sa v konečnej realizácii nahradili dvojicou muža a ženy, ktorí sú cudne otočení a zahalení. Realizovaná figurálna výzdoba

V lete 1911 sa teda rozhodlo o výstavbe novej budovy. Jej miesto vybrali bližšie k mestu, pri ceste do Stráni pod Tatrami. Dňa 28. júna prebehla administratívna a stavebnotechnická pochôdzka pre plánovaná novostavbu. Zúčastnili sa jej zástupcovia ministerstva obchodu, Spišskej župy, Košicko-bohumínskej železnice, Melioračného úradu, Štátneho stavebného úradu, mesta Kežmarok, Miestnej železnice Poprad - Kežmarok a Miestnej železnice Kežmarok - Spišská Belá. Komisia akceptovala predložené plány a nariadila spôsob vyvlastnenia pozemkov nutných pre stavbu. Súčasne sa dohodla, že doterajšia výpravná budova bude slúžiť ako nákladná stanica. Na jar 1912 spoločnosť Miestnej železnice Poprad - Kežmarok rozhodla o výdavkoch na stavbu v celkovej výške 350 000 korún (od roku 1892 sa používala nová mena, pričom 1 zlatý = 2 koruny). Riaditeľská rada spoločnosti poverila prevedením stavby Košicko-bohumínsku železnicu, od ktorej obdŕžala prísľub, že bude ihneď prevedené prepracovanie predložených plánov, ktoré vypracoval budapeštiansky architekt József Pfinn v spolupráci s Istvánom Schöndorferom.

Kto bol jej hlavný tvorca? József Pfinn (1861 – 1935) pôsobil vo funkcii hlavného inžiniera a námestníka riaditeľa Košicko-bohumínskej železnice. Je autorom nerealizovaného návrhu ozubnicovej železnice Štrbské Pleso - Rysy z roku 1895, internátu Košicko-bohumínskej železnice v Spišskej Novej Vsi z roku 1898, rímskokatolíckeho Kostola sv. Jána Krstiteľa vo Vrútkach z roku 1905, nerealizovaného návrhu železničnej stanice v Spišskej Novej Vsi z roku 1913, ktorá mala byť podobná kežmarskej. Ako oduševnený turista bol členom Maďarského turistického spolku a predsedom jeho stavebnej komisie: v roku 1897 vypracoval návrh turistickej chaty pri Piatich spišských plesách vo Vysokých Tatrách a o dva roky neskôr aj na Dobogókő- najvyššieho bodu Vyšehradských vrchov.

Administratívna pochôdzka stavebného pozemku sa uskutočnila 28. mája 1912. Návrh novej budovy vystavený vo Wiesznerovom kníhkupectve bol hodnotený kladne, ako pekný a praktický. V lete ministerstvo obchodu dalo povolenie na vyvlastnenie pozemkov pod budúcu stanicu. V jeseni bol plán podľa požiadaviek riaditeľskej rady prepracovaný. Ministerstvo obchodu dalo 9. júla 1913 povolenie na prekročenie nákladov. Následne bolo vypísanie výberové konanie na stavebné práce. Najlacnejšiu ponuku spomedzi 7 uchádzačov dali kežmarskí stavební podnikatelia György Cornél Schwarz a Alexander Prepeliczay. Na subdodávkach sa podieľali ďalší miestny remeselníci - zámočnícke práce vykonal Aurel Kinczler, klampiarske Julius Schuller, stolárske Michael Palencsár, sklenárske Albert Zinn, kachliarske Ferenc Hoszpocky, elektroinštaláciu Eugen Herceg.

Výpravná budova stanice z protiľahlého brehu rieky Poprad

O zadaní stavby sa riaditeľstvo po preverení ponúk rozhodlo v priebehu júla. Výstavba začala nasledujúci mesiac. Najskôr prebiehalo splanírovanie terénu, ktoré malo byť ukončené v priebehu septembra. To sa však neúmerne pretiahlo, keďže práce prebiehali ešte v priebehu apríla nasledujúceho roku. Samotná výstavba výpravnej budovy tak mala začať až nasledujúci rok. V Budapešti sa uskutočnilo riaditeľské zasadnutie Miestnej železnice Poprad - Kežmarok, kde boli podľa želania riaditeľstva prepracované plány preskúmané a akceptované. Pre opätovné zvýšenie stavebných nákladov museli znovu požiadať o povolenie Ministerstvo obchodu. Výstavba výpravnej budovy stála približne 160 000, ale celá výstavba stanice vyše 300 000, zemné práce až pol milióna korún, keďže museli odkrojiť Michalský vrch. Prečo sa rozhodli práve pre miesto, ktorého úprava stála takúto vysokú sumu, nie je jasné. Práce na stavbe sa začali oneskorovať v súvislosti s vypuknutím 1. svetovej vojny, čím sa termín otvorenia novej budovy stále presúval. Stanica bola odovzdaná do užívania až 11. februára 1916, bez slávnosti, tak ako to zodpovedalo neľahkým časom počas vojny. Otvorenia sa zúčastnil Cisársko-kráľovský vrchný inšpektor železníc a riečnej dopravy, zástupcovia Spišskej župy, riaditeľstva Košicko-bohumínskej železnice, Miestnej železnice Poprad - Kežmarok, Miestnej železnice Kežmarok - Spišská Belá a mesta Kežmarok.

Múzeum v Kežmarku
Hradné námestie 42
060 01 Kežmarok
IČO: 37781227 DIČ: 2021452323

Údaje o webovom sídle:
- Prevádzkovateľ: Múzeum v Kežmarku
- Správca webu: Drahomír Thomay
- Dizajn r. 2017, funkčnosť PHP 7.2 r. 2019
- Redakčný systém CMSimple
- Vyhlásenie o prístupnosti