1 2 3 4 5

Vznik budovy tzv. Červenej školy v Kežmarku

Kežmarok - Ľudová škola, známa aj ako tzv. Červená škola, v súčasnosti (2018) Stredná odborná škola agropotravinárska a technická.

Tohto roku (2018) si pripomíname 105. výročie od otvorenia budovy bývalej štátnej ľudovej školy (dnes Stredná odborná škola, Kušnierska brána 2), čo je vhodnou príležitosťou na priblíženie si okolností vzniku tejto zaujímavej stavby.

Po období, kedy ľudové (základné) školy boli v Kežmarku členené podľa jednotlivých konfesií na katolícku, evanjelickú a židovskú, vznikla 1. septembra 1911 štátna ľudová škola. Nová škola potrebovala budovu, ktorá by zodpovedala potrebám na moderné priestory vyhovujúce pedagogickým, hygienickým a bezpečnostným nárokom. Na jej stavbu mesto ponúklo okrem pozemku aj 100 000 korún. Návrh vypracoval vrchný inžinier Uhorského kráľovského štátneho stavebného úradu v Levoči Sándor Jermy. Prvý zádrh predstavoval predbežný rozpočet na stavbu, ktorý projektant vyrátal až na 157 000 korún, preto sa mesto obrátilo na Uhorské kráľovské ministerstvo kultu a verejnej výučby s memorandom a žiadosťou o poskytnutie chýbajúcej sumy.

Sándor Jermy Návrh hlavnej fasády Štátny archív v Prešove, pracovisko Archív Poprad Sándor Jermy Návrh bočnej fasády a rezy Štátny archív v Prešove, pracovisko Archív Poprad

Deputácia mesta Kežmarok pod vedením mešťanostu Dr. Otta Wrchovszkého sa preto vybrala do Budapešti za ministrom kultu a verejnej výučby grófom Jánosom Zichym. O niekoľko mesiacov neskôr traja radcovia z ministerstva chýbajúcich 40 tisíc z plánovaných stavebných nákladov ako aj samotný projekt akceptovali. O to väčšie prekvapenie zažili Kežmarčania, keď neskôr prišiel z ministerstva prípis, že predložený plán nevyhovuje a peniaze ministerstvo neuvoľní! Akoby na ministerstve ľavá ruka nevedela čo robí pravá. Tým dostali zástupcov mesta do nezávideniahodnej situácie. Mesto na zabezpečenie priestorov pre výučbu muselo prenajať od firmy Schickedanz a spol. tri priestory za 520 korún, od židovskej školskej stolice dva priestory za 300 a od rímskokatolíckej školskej stolice jednu miestnosť za 150 korún.

Keďže minister plány levočského štátneho stavebného úradu vyhodnotil ako nevyhovujúce a mesto na vyhotovenie zodpovedajúceho plánu nemalo k dispozícii žiadneho odborníka, požiadalo ministra o vypracovanie zodpovedajúceho projektu technickým oddelením ministerstva. Toho sa však nedočkalo. Preto muselo mesto vypísať súťaž, ktorej podmienky schválili 16. decembra 1911. Škola mala obsahovať dvanásť učební, zborovňu, riaditeľňu, trojizbový byt pre riaditeľa a jednoizbový byt pre školníka. Náklady mali dosiahnuť 120 000 korún.

Súťažné návrhy sa mali poslať do dvanástej hodiny 10. februára 1912. Do stanoveného termínu mesto obdržalo plány od 33 architektov resp. staviteľov. Prvú cenu a odmenu vo výške tisíc korún získal návrh Lajosa Dvoracska z Budapešti, ktorý ho poslal pod heslom "Sever". Druhú a tretiu cenu s odmenou po 300 korún získali Mihály Bier z Erzsebetfalvy a Ferenc Nechiba z Bratislavy. Dvadsaťšesť plánov bolo 3. a 4. marca vystavených v radničnej sále. Víťazný návrh bol akceptovaný aj ministerstvom a tak už nič nebránilo tomu, aby sa aj zrealizoval.

Návrh školy zaslaný pod heslom: "Irena" - Štátny archív v Prešove, pracovisko Archív Poprad
Návrh školy zaslaný pod heslom: "Budúce pokolenie" - Štátny archív v Prešove, pracovisko Archív Poprad Súťažný návrh Štátny archív v Prešove, pracovisko Archív Poprad
Návrh školy zaslaný pod heslom:  "Podtatransko" -  Štátny archív v Prešove, pracovisko Archív Poprad
Návrh školy zaslaný pod heslom:  "Poštová známka" -  Štátny archív v Prešove, pracovisko Archív Poprad Návrh Endre Sebestyéna Štátny archív v Prešove, pracovisko Archív Poprad

 

Dvoracsek následne vypracoval realizačný projekt v spolupráci s inžinierom Lajosom Barnom. Mesto vypísalo 4. júla konkurz na stavebné práce vo výške 153 000 korún. Do uzávierky, ktorá bola stanovená na jedenástu hodinu 27. júla sa prihlásili siedmi záujemcovia, ktorých ponuky boli v rozmedzí od 168 318 až po 217 000 korún. Mesto vybralo prešovskú stavebnú firmu Zsigmonda a Lajosa Szántóa, ktorá ponúkla najnižšiu sumu. V zhode so zmenou resp. zjednodušením plánov a odpočítaním 14 000 sa stavba mala realizovať za sumu okolo 155 000 korún. Podľa zmluvy mala byť budova školy daná pod strechu do 1. decembra a ukončená do 1. júla nasledujúceho roku.

Pred začatím stavebných prác najskôr museli upraviť pozemok, na ktorom sa nachádzali pozostatky mestských hradieb. Okrem obranného múru boli pri ňom aj zbytky Kušnierskej brány, ktorú v máji pri regulácii a úprave okolia zbytočne zbúrali, čím zanikol ďalší kus historického Kežmarku. Výstavba pokračovala do konca roka, kedy vztýčili krov, a tak sa 14. decembra mohla konať tzv. glajcha. Na tejto slávnosti sa zúčastnili zástupcovia mesta, školskej stolice, stavebnej komisie, Uhorský kráľovský školský inšpektor Dr. József Hajnóci a stavební podnikatelia Szántóovci.

Búranie mestských hradieb v Kežmarku.Práce na škole pokračovali aj nasledujúci rok a náklady stúpali. Preto v apríli 1913 zástupcovia mesta vyjednávali s ministerstvom o ďalšom príspevku 53 000 korún. Celkové náklady na výstavbu dosiahli výšku skoro 220 000 korún, čo bolo spôsobené viacerými zmenami oproti pôvodnému projektu. Pribudol byt pre druhého školníka, dva kabinety pre školské pomôcky, učebňa pre ručné práce, knižnica, zasadačka a prijímacia miestnosť pre rodičov. Slávnostné otvorenie a prevzatie školskej budovy sa konalo 27. augusta 1913. Viac o tejto udalosti sa môžete dočítať v knihe Dejiny Kežmarskej Štátnej ľudovej školy 1911 - 1948, od kežmarského historika Vladimíra J. Ševca.

Impozantná a na kežmarské pomery monumentálna budova je ovplyvnená klasicizujúcimi tendenciami, ktoré sa opäť aktualizovali na architektonickej scéne na začiatku druhého desaťročia 20. storočia, a náznakmi neskorosecesnej verzie maďarského národného romantizmu, ktorý reprezentuje tvorba Károlya Kósa a jeho okruhu.

Výzdoba terazzovej podlahy na chodbe Výzdoba terazzovej podlahy na chodbe

Budova bývalej štátnej ľudovej školy patrí k skupine stavieb, ktoré vznikli v Kežmarku v prvej polovici druhého desaťročia 20. storočia. Popri ďalšej školskej budove – prístavbe Kežmarskej štátnej meštianskej chlapčenskej a vyššej obchodnej školy (teraz Základná škola – Grundschule) je to bývalý okresný súd (teraz elokované pracovisko Špeciálnej základnej školy na Garbiarskej ulici) a železničná stanica. Na miestne pomery pomerne impozantné objekty sú sebavedomým importom z kultúrneho centra – z Budapešti.

Autor: historik Múzea v Kežmarku - Mgr. Maroš Semančík

Múzeum v Kežmarku
Hradné námestie 42
060 01 Kežmarok
IČO: 37781227 DIČ: 2021452323

Údaje o webovom sídle:
- Prevádzkovateľ: Múzeum v Kežmarku
- Správca webu: Drahomír Thomay
- Dizajn r. 2017, funkčnosť PHP 7.2 r. 2019
- Redakčný systém CMSimple
- Vyhlásenie o prístupnosti