1 2 3 4 5 6

Začiatky Kežmarku – 2. lekcia - história, 1. časť.

Tento rok mesto Kežmarok oslavuje 750. narodeniny. Čo však bolo predtým? Po mnohých archeologických i jazykovedných výskumoch (rozbor starých listín a hlavne chotárnych názvov) môžeme s istotou hovoriť, že sa na jeho území už od 10. storočia usadili Slovania. Archeológovia predpokladajú, že najstaršia osada na mieste budúceho mesta – osada sv. Michala s rovnomenným kostolom vznikla v 11. – 12. stor., výstavba kostola sa datuje do 12. stor., prístavba jeho veže do 13. storočia. Časť základov kostola a veže sú schované pod zemou na vrchu nad železničnou stanicou. V osade bývali strážcovia hraníc s blízkym Poľskom. 

Na druhej strane rieky Poprad vznikla osada pri kostole sv. Kríža. Jej obyvatelia sa zaoberali hlavne poľnohospodárstvom a aj lovom rýb. O tom, že toto územie obývali Slovania, svedčí aj územný názov Windischgrund, ktorý sa uvádza r. 1542 v kežmarskej pozemkovej knihe. Základy kostola baziliky sv. Kríža skutočne pochádzajú z pol. 13. stor. Pri troške fantázie by sme sa mohli spýtať, či táto osada sa nevolala Starým trhom, keď v Poľsku vznikol Nowy Targ... Pozostatky nejakej osady priamo pri kostole sa totiž zatiaľ nenašli.

Traduje sa, že na mieste dnešnej záhradkárskej kolónie na Kamennej bani existovala ešte Osada sv. Petra – Pavla. Prameň sv. Petra - Pavla sa už v 15. storočí využíval ako zdroj pitnej vody pre mesto a existuje dodnes. Predmestie Petra - Pavla sa spomína v mestských knihách ešte r. 1575 a zvyšky predmestia zanikli údajne pri povodni r. 1813. 

Všetky osady mali vynikajúcu polohu pri veľkej obchodnej ceste, ktorá spájala Orient so severom Európy. Sľubný rozvoj osád sa odrazu zastavil. Do krajiny v r. 1241 vtrhli Tatári. 

Foto: Vrch sv. Michala a nájdené základy kostola sv. Michala.

Začiatky Kežmarku – 2. lekcia, 2. časť

Tatári plienili Uhorsko, ktorého súčasťou bolo aj Slovensko, v r. 1241 – 1242. Boli aj v budúcom chotári Kežmarku? Možno. Vypálili, čo sa dalo, ale opevnený kostol osady sv. Michala sa im nepodarilo zničiť. Ostatné osady pred útokmi nemali šancu. Obyvatelia pred Tatármi utekali do hôr, a kto sa neskryl, neprežil. Čo mal robiť kráľ? Sídla boli zničené, obyvateľstvo pobité... Rozhodol sa zavolať do zničenej krajiny kolonistov z Nemecka a posľuboval im hory-doly. A tí už ako vyspelí remeselníci alebo kupci začali prichádzať aj pod studené Tatry. Kráľ ich vo svojich listinách nazýval „cudzincami“ alebo „hosťami“. Kolonisti na územie budúceho Kežmarku museli prísť už pred r. 1251 – vtedy sa prvýkrát spomínajú. Vtedy už mali dokonca vlastný kostol, zasvätený sv. Alžbete (za svätú bola vyhlásená r. 1235) a tu môže znova zapracovať naša fantázia. Nevznikol ten kostol na základoch hypotetického kostola s kláštorom, ktorý spomínal levočský kronikár Gašpar Hain a datoval ho rokom 1190? Lenže Hain žil o niekoľko storočí neskôr. Odkiaľ mal túto informáciu? A čo, ak ten kostol zničili Tatári? Zrejme to už nezistíme. Správu z r. 1251, kde sa spomína nielen osada kolonistov, ale aj kostol sv. Michala, nachádzame v zakladajúcej listine turčianskeho premonštrátskeho kláštora (dnes Kláštor pod Znievom), ktorému mala osada sv. Alžbety patriť. Toto sa však nemalo stať. Po pôvodne sľubovanej slobode a voľnosti sa odrazu obyvatelia osady sv. Alžbety dostali do úplnej závislosti od turčianskeho kláštora, hoci kráľ im v tejto listine potvrdil právo týždenného trhu, ba aj vymedzil chotár. No kolonisti sa nemienili uspokojiť s týmto stavom. Ani panovníkovi Belovi IV., ani premonštrátom v kláštore sa nepodarilo zlomiť osadníkov. V ďalšej listine z r. 1252, ktorou panovník potvrdzuje majetky kláštora v Turci, sa už totiž osada sv. Alžbety nespomína.

Na obrázku zobrazenie Tatárov a základy kostola sv. Alžbety na dnešnom nádvorí hradu.

Začiatky Kežmarku – 2. lekcia, 3. časť

Keby sme mali správy o tom, čo sa dialo po r. 1252! Môžeme si to len domyslieť. Nemeckí kolonisti a zvyšky obyvateľov pôvodných osád sa dali dohromady a začali budovať väčšie a spoločné sídlo podľa známeho hesla: V jednote je sila. Potom sa vybrali za panovníkom alebo mu napísali žiadosť o udelenie mestských práv. A ten v roku 1269 (presný dátum žiaľ nie je známy, originál sa nezachoval, znenie poznáme len z odpisov) vystavil listinu tohto znenia: „My, Belo, z Božej milosti kráľ Uhorska, Dalmácie, Chorvátska, Srbska, Haliče, Bosny, Lodomerie a Kumánov, pozdravujeme v mene Spasiteľovom všetkých, ktorí budú čítať túto listinu. Podľa mienky prítomných chceme dať na vedomie všetkým, že my, naklonení prosbám našich osadníkov z Kežmarku na Spiši, považujeme za potrebné poskytnúť im takú výsadu, aby si na základe spoločného rozhodnutia medzi sebou volili richtára, ktorý má rozhodovať vo všetkých ich sporoch, okrem niektorých sporov, ktoré sa týkajú krádeže, tak isto tiež poplatkov za vraždu a dane, o ktorých bude rozhodovať náš sudca, ustanovený na čas a bude ich súdiť: jednu tretinu pokuty dostane richtár, avšak dve tretiny si bude právom vymáhať náš sudca... Okrem toho sme považovali za hodné povoliť obvyklým spôsobom tým istým občanom slobodný trh. Podľa zvyku iných Sasov budú tiež platiť desiatky z polí; k tomu sme im darovali slobodný kostol s cintorínom – pokiaľ sa nás týka – pre uloženie do zeme čiže pochovávanie mŕtvych, ako podľa ich priznania mali aj predtým. Napokon si želáme, aby svoje zeme bez poškodenia práva druhého pokojne vlastnili ako doteraz...“ Ešte k tomu panovník Kežmarčanom určil daň, akú mu majú platiť a presne vymedzil aj chotár. V tejto listine sa prvýkrát stretávame s pomenovaním Kežmarku v tvare Kasmark a Kesmark.

Obrázok - osady pred vznikom mesta Kežmarok

Začiatky Kežmarku – 2. lekcia, 4. časť

Kasmark a Kesmark – prvé varianty dnešného názvu Kežmarok. Uverí mi niekto, že som našla doteraz 264 (!) variantov tohto názvu? Aspoň zopár pomenovaní z 13. – 14. storočia: Caseoforum 1361, Forum Caseorum 1329, Kazmark 1270. Kaymarc 1270, Kayssmark 1288, Kesemark 1396, Kesemarkth 1286, Kesmarck 1392, Kesmarco 1338, Kesmarg 1294, Kezmark 1294, Keysmarch 1272, Kismark 1294, Kümark 1294... Ani sami starí Kežmarčania nevedeli poriadne napísať názov svojho mesta, nie to ešte panovníci. Ďalší problém: čo znamená názov mesta? Najrozšírenejší názor hovorí, že ide o nemeckú zlúčeninu dvoch slov Käse (syr) + Markt (trh). Ale pomenovanie mesta v najstarších listinách neobsahuje žiadne ”Markt”, len ”Mark”. A ak aj pripúšťame, že tu boli trhy rozšírené, prečo by museli byť zrovna na syry? Historici v hľadaní pôvodu názvu mesta šli ešte ďalej: Jeden z húnskych vodcov sa volal Keve a jeho meno sa malo zvečniť v pomenovaní Kevesmark. Súvislosť sa hľadala dokonca aj s Kvádmi, lenže názov Quadsmark sa vytvoril len umele. Bol aj názor, že názov mesta má pôvod v gótskom slove ”kasen” – zabrať. Alebo sa v názve mesta poďakovalo uhorskému panovníkovi Gejzovi, ktorý horlivo pozýval nemeckých kolonistov do Uhorska? Ale podobu Geyzmark tiež nenájdeme v žiadnej listine. Je snáď mesto pomenované podľa svojho zakladateľa? Lenže akého? A čo tak kombinácia maďarčiny a nemčiny: kis = malý, Mark = územie, teda malé územie? Alebo je to pamiatka na utečencov pred Tatármi, ktorí vraj sem prišli z dediny Kasmark z Abovskej župy a mali byť nemeckého pôvodu? Ba našiel sa aj názor, ktorý hovorí, že ide o miesto, ktoré predstavuje v lese akési svetlo, teda čistinu. Kežmarský profesor Alfréd Grosz sa domnieval, že názov vznikol zo slova Kes - ako v Tirolsku nazývali ľadovec + Mark. Lenže do Kežmarku - ako udávajú najstaršie písomné správy - prišli Sasi, a nie ľudia z Tirolska. Iba ak by názov ”Saxones” platil pre všetkých, čo rozprávali po nemecky. Najpravdepodobnejší je názor, ktorý hovorí, že by mohlo ísť o cisárovo územie: cisár = Kaiser, územie (pohraničné) = Mark. Pripustíme aj skomoleninu hraničného územia: Grenze = hranica + Mark. Ale čo je skutočnou pravdou, sa už zrejme nikdy nedozvieme. Škoda.

Na obrázku panovník Belo IV.

Začiatky Kežmarku – 2. lekcia, 5. časť

Kto bol vlastne v chotári budúceho mesta Kežmarku prvý? Nemci povedia, že oni, Maďari tvrdia, že oni, Poliaci to isté... Akurát Slovák čuší, hoci on by k tomu mal povedať čo najviac. Ale naše vlastenectvo je oproti iným národom veľmi slabé. Nebudeme zháňať archeológov, ale pozrieme sa na najstaršie listiny, ktoré sa týkajú priamo Kežmarku a blízkeho okolia. Nikto nepoprie názvy slovanského pôvodu ako Lubicha (1251) – a to obec i rieku, obec i potok Werbev (1251) – r. 1269 nazývaný Berken a r. 1294 Wierbew, Bela (1263), Bistrichpotoka, Bistrica, Biztrichepotoka, Biztriche, Biztriche (všetko 1251 a 1269), ale r. 1315 už Weisswasser – dnešná Biela voda, rieka Poprad (1251 – vzniklo z: po prǫnde), rieka Lumniczky, obce Rusnik, Pfarossni (1288). V listinách z r. 1251 a 1269, ktoré sa týkajú Kežmarku, nenachádzame ani jediný nemecký či poľský chotárny názov, po maďarsky sú názvy troch stromov, Strážok (Eőr) a Údolia hmiel pri Vrbove (Keud = Köd). Aký má pôvod názov Turtur – Tatry, zatiaľ nevieme. Názvov – aj slovanských – je oveľa viac, uvádzame len tie najhlavnejšie. Keďže nemeckým kolonistom sa mnohé výrazy ako Vrbov či Bystrica ťažko vyslovovali, upravili si ich po svojom. Neodškriepiteľnou skutočnosťou je, že mnohé pôvodné slovanské názvy sa už koncom 13. storočia skomolili a postupom času sa poväčšine nahradili nemeckými názvami. Tie sa používali takmer 700 rokov, po II. svetovej vojne sa viaceré pomenovania vrátili k originálom, iné preložili do slovenčiny a niektoré necitlivo nahradili nezmyselnými názvami. 

Na obrázku časť faksimile so starými chotárnymi názvami.

Začiatky Kežmarku – 2. lekcia, 6. časť.

Mestské práva Kežmarok dostal r. 1269. Mesto vytvorila osada Sasov a osada pri kostole sv. Kríža. Ľudia od kostola sv. Michala boli „od ruky“ za riekou Poprad. Kežmarok predstavovalo obrovské námestie v strede s kostolom sv. Kríža, kostol sv. Alžbety bol na okraji. Z ulíc existovalo dnešné Hlavné námestie – hlavne jeho východná časť a podobná časť Hradnej ulice a dnešnej Hviezdoslavovej. Samozrejme aj Starý trh a severná strana dnešnej Ulice Dr. Alexandra. Domy boli akoby malé veže – zbytky po „veži“ dodnes nachádzame v najstarších kežmarských domoch a niekde v pivniciach sú ešte zachované aj strieľne. Bolo to otvorené mesto pre akéhokoľvek nepriateľa. Jediné riešenie – opevniť Kežmarok. Lenže sami od seba to Kežmarčania nemohlo spraviť. Museli mať súhlas od panovníka a tzv. opevňovacie právo. Keby sme vedeli, kedy ho Kežmarok získal. Možno už v 13. storočí, lenže prvú písomnú správu máme až z roku 1368... Do mesta sa vchádzalo zo začiatku dvoma bránami – Vyšnou a Nižnou. Starí historici písali, že vraj Vyšnú bránu dala postaviť župa v čase tatárskych nájazdov. To zrejme nie, veď o meste sa ešte nechyrovalo. Ibaže by to bola nejaká obrovská strážna veža, ktorú neskôr vstavali do mestského opevnenia? Z Nižnej brány sa dodnes zachovali krídla rondelu. Žiaľ, z opevnenia mesta máme v súčasnosti veľmi málo. Začalo sa búrať v 19. storočí a 20. storočie dielo skazy dokonalo. 

Na obrázku rekonštrukcia opevnenia Kežmarku.

Múzeum v Kežmarku
Hradné námestie 42
060 01 Kežmarok
IČO: 37781227 DIČ: 2021452323

PARTNERI:
- Webmaster: Drakomir
- exTEATRO