Dr. Vojtech Alexander
Univerzitný profesor Dr. Vojtech Alexander je prvý rőntgenológ na Slovensku, prvý docent a profesor rőntgenológie v Uhorsku a zakladateľ nového vedného odboru – rádiológie. Jeho práca lekára, chirurga a rőntgenológa prešla dlhou a zložitou cestou. Pracoval v regióne, kde bola zdravotná starostlivosť na veľmi nízkej úrovni – v oblasti personálneho zabezpečenia aj v rámci zdravotníckej osvety.
Dr. Vojtech Alexander sa narodil 30. mája 1857 v Kežmarku. Jeho otec – Ignác Alexander bol mešťanostom a neskôr mestským kapitánom. Vyznačoval sa spravodlivosťou, pedantnosťou, poriadkom a ľudským vzťahom ku človeku. Rodičia im vštepovali zmysel pre povinnosť, čestnosť, pozitívny vzťah k práci, pričom nezabúdali ani na sociálne cítenie ku slabším, chorým a bezmocným. Jeho matka - Rosina Matilda (rodená Beck) pochádzala zo spišskonemeckej rodiny.
V jeseni 1864 začal Vojtech Alexander navštevovať katolícku ľudovú školu vo svojom rodisku a od roku 1868 v štúdiách pokračoval na tamojšom evanjelickom gymnáziu - lýceum. Po maturite v roku 1876 sa ako 19-ročný mladík mal rozhodnúť ako ďalej. Práve v období rokov 1867-1880 na území Uhorska začal vzrastať továrenský priemysel, ktorý postupne vytláčal remeslá.
Koncom 70. rokov 19.stor. začala narastať vlna vysťahovalectva, ktorá zasiahla aj Spiš. V r. 1876 sa mladý Alexander rozhodol študovať na lekárskej fakulte Univerzity Petra Pázmányho v Budapešti. Vynikal usilovnosťou, cieľavedomosťou a svedomitým prístupom k predmetom medicíny. Svoj záujem sústredil hlavne na anatómiu a pitevné cvičenia.
V druhom ročníku medicíny sa mu podarilo vyhrať cenu anatomického ústavu s titulom "praeparator musei". Už ako medik v r. 1880 publikoval v lekárskom časopise svoju prvú odbornú prácu. 26. novembra 1881 mu bol slávnostne udelený titul "doktoris universae medicinae". Po promócii zostal niekoľko mesiacov v Pešti.
Na naliehanie otca sa v roku 1882 vracia do Kežmarku, aby tu vo svojom rodisku ako praktický lekár začal svoju prax. V južnej časti Kežmarského hradu si zriadil provizórnu operačku a ošetrovňu. Tu potom operoval a hospitalizoval chudobných a sociálne slabších pacientov, občas vykonával aj náročnejšie operácie. Ide o už v súčasnosti neexistujúce budovy a administratívu Múzea v Kežmarku, kedysi známu ako chudobinec.
Aj napriek bohatej klientele sa nevzdáva publikačnej a prednáškovej činnosti. Bol to všestranne vzdelaný a pokrokovo zmýšľajúci človek. Mal rád sociálnu spravodlivosť, poriadok, čistotu a prírodnú krásu podtatranského kraja. Dôraz kládol aj na význam preventívnej medicíny.
Čoskoro sa stal váženým a obľúbeným lekárom. Mnohí ho nazývali aj "lekárom chudobných". V r. 1897 vďaka jeho iniciatíve bola v Kežmarku založená pobočka Krajinského spolku invalidov a sociálneho zaopatrenia. Finančné prostriedky pre túto inštitúciu získaval usporadúvaním majálesov a kultúrnych podujatí. V rokoch 1900-1906 rozbehol finančnú zbierku na založenie liečebného ústavu pre nemajetných chorých postihnutých pľúcnou tuberkulózou.
Podarilo sa mu dosiahnuť vybudovanie kanalizácie a tak zabrániť epidémiám z rieky Poprad. Mal rád zeleň, prírodu, čo ho podnietilo založiť "Kežmarský okrášľujúci spolok". V spolku sa podarilo lipami, jedľami, borovicami a smrekmi vysadiť priestor po "Husacom jarku", a tak vznikol kus živej prírody priamo v meste, ktorá sa teraz nazýva Alexandrova alej (pri Garbiarskej ulici).
Veľké úsilie vynaložil aj pri organizovaní finančných zbierok na postavenie kežmarskej nemocnice, ktorej základy sa začali budovať o 10 rokov neskôr, po r.1900, kedy mesto Kežmarok odkúpilo budovu hotela Vincenta Meezeho neďaleko rieky Poprad a adaptovalo ju na nemocnicu.
Doktor Alexander sa oženil v r. 1886. Jeho manželka Alžbeta rod. Schwarzová (1867-1921) bola obetavá a láskyplná žena. Vedela ho pochopiť a podporovať v jeho medicínskej a vedeckej práci.
Alexandrovcom sa narodilo 5 detí:
- Alžbeta (Mudr. Kuglerová), volali ju aj Líza, pokračovala v otcových šľapajách. Stala sa očnou lekárkou, pôsobila v Budapešti, kde v r.1964 zomrela.
- Matilda (1889-1968) bola učiteľkou hudby. Žila v Kežmarku a až do svojej smrti sa starala o svojho slabomyseľného brata, Imricha (1902-1975), ktorý bol v poslednom období svojho života umiestnený v dome dôchodcov v Ličartovciach.
- Agneša Saigová (1891-1975) sa dala na umeleckú dráhu a ako akademická maliarka dlhé roky žila v Budapešti. Na sklonku svojho života ako 76-ročná sa presťahovala k sestre do Kežmarku, kde aj zomrela.
- Vojtech (1895-1920), bol vychovávaný priam sparťansky. Dr. Alexander chcel mať z neho otužilého, tvrdého a charakterného muža. Z Belu sa stal vojak, žiaľ ako nadporučík letectva zahynul 11.novembra 1920 ako 25-ročný na následky leteckej havárie.
- Imrich (1902-1975) u chlapca sa prejavili duševné poruchy vplyvom X lúčov, ktoré ho sprevádzali celý jeho život.
Od roku 1891 pracoval v Spolku spišský lekárov a lekárnikov ako prvý tajomník a zároveň aj ako pokladník až do roku 1907, kedy odišiel z Kežmarku. Z jeho iniciatívy sa odborné práce, články a spolkové správy pravidelne zverejňovali v ročenke spolku. Redakciou bol poverený práve MUDr. Alexander. Prvá ročenka vyšla už v r. 1894.
Existujú v histórii ľudstva také objavy, ktoré znamenali prevratnú zmenu v živote človeka. Medzi také nesporne patrí aj objavenie X lúčov, ktoré sa podarilo identifikovať 8. novembra 1895 nemeckému fyzikovi Wilhelmovi Konrádovi Rőntgenovi – súkromnému docentovi na univerzite vo Würzburgu.
Aj napriek tomu, že MUDr. Alexander žil ďaleko od takých lekárskych centier, akými bola Viedeň, Praha, či Budapešť, neustrnul vo svojom medicínskom vývoji. Keď sa v r. 1896 medzi lekárov dostala vedecká práca o X-lúčoch, bol nadšený touto novou myšlienkou, osobne sa stretol aj s Röntgenom, od ktorého získal cenné informácie o X-lúčoch a o prístroji.
Od tohto okamihu sa snažil presvedčiť lekárov a širokú verejnosť o potrebe zakúpenia röntgenového prístroja, ktorý už vtedy začala továrensky vyrábať firma Reiniger Gebert und Schall v Erlangene a tiež aj firma Siemens und Halske v Berlíne.
Prístroj sa skladá z kovového stolíka, na ktorého spodnej polici sa nachádza akumulátor a na vrchu induktor. Súčasťou prístroja je aj masívny statív pre umiestnenie guľatej sklenenej vákuovej röntgenovej trubice a držiaka na sklenené fotografické dosky.
- Akumulátor bol naplnený kyselinou chrómovou a sírovou, bol 24 článkový a mal napätie 48V. Pred zapnutím iskrivého induktora sa najškôr muselo pomocou kľukového mechanizmu zapustiť 24 líšt do článkov batérie.
- Röntgenka pre svoju funkčnosť potrebuje vysoké napätie, ktoré poskytoval induktor. Pri snímkovaní sršali z prístroja iskry, pričom bolo počuť nepríjemný praskot na prerušovači induktora.
- Fotografické sklenené dosky sa museli pred použitím najprv v tme starostlivo zabaliť do čierneho papiera, aby boli chránené pred slnečným žiarením. Vyvolávanie, ustaľovanie a umývanie snímok sa robilo taktiež v tme.
- Spolok spišských lekárov a lekárnikov v r. 1897 dal súhlas, aby sa z tzv. Spišskej nemocničnej základiny uvoľnila potrebná peňažná suma 827 mariek (alebo aj 500 guldenov) na zakúpenie prvého röntgenového prístroja. Objednávateľom bol MUDr. Alexander. Koncom roku 1897 firma Reiniger Gebert und Schall z Erlangenu dodala do Kežmarku jeden z prvej série továrensky vyrobených röntgenových aparátov.
Bol to prvý prístroj inštalovaný na Slovensku. MUDr.Alexander sa pustil do röntgenovania -najskôr snímal kvety a mušle, potom krtov, salamandre a nakoniec aj zvieracie zárodky. 6. januára 1898 sa rozhodol zröntgenovať pravú ruku svojmu priateľovi Pavlov Stenczelovi. Vtedy si zaznamenal aj čas, ktorý bol potrebný na sfotografovanie – bolo to približne 5 minút. Na pracovnom zasadnutí spolku 12. októbra 1898 v Kežmarku pred početným plénom aj vzácnymi hosťami mal prednášku: "Vznik röntgenových lúčov a návod, ako ich používať". So svojou prednáškou zožal veľký úspech.
Keď sa zdokonalil v röntgenovaní kostí, začal sa zaoberať snímkovaním pľúc a diagnostikou pľúcnych chorôb, najmä tuberkulózy.
Rok 1901 bol v jeho odbornom vývoji veľkým medzníkom. Jeho manželka práve v tom čase bola v druhom stave. Začal sa zapodievať röntgenovým obrazom detského skeletu-kostry. Žiaľ, MUDr. Alexander aj keď bol seriózny lekár a vedec, nepoznal škodlivosť X-lúčov na živý organizmus. V r. 1901 vyhotovil sériu snímok vývoja ľudského plodu, kedy raz mesačne sledoval pomocou X-lúčov embryonálny vývoj svojho budúceho syna Imricha. A tak X-lúče nepriaznivo zapôsobili na veľmi citlivý základ nervového systému ľudského plodu a poškodili jeho mozog. U chlapca sa prejavili duševné poruchy, ktoré ho sprevádzali celý jeho život.
Dr. Alexander výsledky svojich výskumov prezentoval v prednáškach a odborných prácach, ktoré boli publikované v domácich a zahraničných (väčšinou v nemeckých) časopisoch. Jeho meno sa tak stalo známym vo vedeckom svete. Vo svojej práci využíval poznatky z anatómie a patológie, osvojenie si rőntgenovej techniky a fotografickej techniky, vďaka čomu boli jeho snímky vzorné a bezchybné.
V roku 1906 zhotovil prvú plastickú rőntgenovú snímku ruky a tým položil základy plastickej rőntgenografie. V roku 1907 bolo na lekárskej fakulte v Budapešti zriadené Centrálne rőntgenologické laboratórium. Jeho prednostom sa stal MUDr. Vojtech Alexander – mestský lekár z Kežmarku. V roku 1909 bol habilitovaný za docenta rőntgenológie na Lekárskej fakulte v Budapešti a zároveň zakladá aj 1. katedru rőntgenológie.
Treba spomenúť ešte ďalšie prvenstvo Dr. Alexandra – ako prvý na Slovensku skúmal tuberkulózu pomocou X lúčov. 22. septembra 1914 profesorský zbor budapeštianskej univerzity ho zvolil za riadneho profesora Lekárskej fakulty – za profesora rőntgenológie a rádiológie.
O tom, že X lúče môžu aj škodiť a spôsobovať rôzne závažné ochorenia sa ľudia dozvedeli až oveľa neskoršie. A tak sa do histórie zapísali aj martýri rádiológie, ktorí sa stali obeťami X lúčov. Medzi menami sa, žiaľ, uvádza aj meno MUDr. Alexandra, preto stále zvyšuje svoje pracovné úsilie, vykonáva svoje pedagogické a organizačné povinnosti a nevšíma si, že na prstoch sa mu začínajú objavovať príznaky radiačného poškodenia.
Krátko po novom roku 1916 začína chorľavieť. Je unavený, pociťuje bolesť hlavy a svalstva končatín, potí sa a má zvýšenú teplotu. Zo soboty na nedeľu 15. januára 1916 náhle zomiera na zlyhanie srdca. Doposiaľ sa presne nevie, či podľahol chrípke alebo akútnej leukémii. Telesné pozostatky MUDr. Vojtecha Alexandra previezli z Budapešti do Kežmarku. Pochovaný bol 17. januára 1916 o 11. hod. za účasti mnohých lekárov a členov spolku, ako aj početného obyvateľstva na historickom cintoríne v Kežmarku.
- V roku 1968 Rádiologický ústav v Budapešti oslavoval 50.výročie založenia, kedy bolo rozhodnuté, aby na počesť tohto významného rádiológa ústav niesol jeho meno.
- Neskôr dal Zväz maďarských rőntgenológov vyhotoviť bronzovú plaketu s portrétom MUDr. V. Alexandra, ktorá sa každý rok udeľuje najúspešnejším lekárom tohto medicínskeho odboru.
- Jeho busta sa nachádza v Panteóne rádiológov v Mníchove.
- V roku 1988 boli prvé rőntgenové snímky vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku. Časť jeho pozostalosti sa nachádza v Múzeu v Kežmarku a časť v archíve v Levoči.
- Autor: riaditeľka a historička Múzea v Kežmarku - Mgr. Erika Cintulová
- Editor: Ing. Drahomír Thomay
