1 2 3 4 5

Obchodník Johann Markovich

Začiatkom septembra 2022 sme si pripomenuli 160. výročie narodenia významnej osobnosti kežmarského hospodárskeho a spoločenského života. Meno Johann Markovich dnes pozná len málokto, ale ešte pred sto rokmi patril k najvýznamnejším obyvateľom nášho mesta. Taktiež bol známy v blízkom i vzdialenejšom okolí.

Johann sa narodil 10. septembra 1862 v Radvani a už ako 22-ročný pracoval pre kežmarskú firmu Karla Weina ako obchodný zástupca. Na pozícii, ktorá mu okrem častého cestovania priniesla mnoho dôležitých kontaktov, pôsobil do polovice augusta 1889. Následne sa osamostatnil, keď prebral módny obchod po Viktorovi Koromzayovi. Keďže jeho podnikanie postupne rástlo, potreboval väčšie priestory. Presťahoval sa na Hlavné námestie č. 13 (bývalé Hankin Mode) do domu patriaceho jeho svokrovi. 

Portrét Johanna Markovicha (Foto: Múzeum v Kežmarku) Fotka obchodu Markovich (Foto: Múzeum v Kežmarku)
Portrét Johanna Markovicha (Foto: Múzeum v Kežmarku) Fotka obchodu Markovich (Foto: Múzeum v Kežmarku)
   

Hoci žil v monarchii i republike, v Kežmarku navyše v národnostne pestrom prostredí, ako obchodník si uvedomoval, že slúži každému. Dôkaz o tom podáva zachovaná firemná obálka v zbierkovom fonde Múzea v Kežmarku, na ktorej nájdeme uvedené jeho krstné meno v nemeckej, slovenskej i maďarskej podobe. Johann, Ján alebo János – stále to bol ten istý Markovich, poctivo vykonávajúci svoje úlohy.

Rodina a činnosť J. Markovicha

V auguste 1890 sa oženil s Giselou Szopkovou, dcérou kežmarského obchodníka Alexandra. Gisela patrila medzi aktívne členky rôznych organizácií. Najviac sa zviditeľnila ako tajomníčka evanjelického spolku Diakonia či funkcionárka ženského spolku podporujúceho nemeckú materskú školu. Spolu s manželom vychovávali tri deti. Najstaršia dcéra Marietta sa vydala za najstaršieho syna Karla Weina Aladára, inžiniera, neskoršieho riaditeľa firmy. Počas ich sobáša v evanjelickom kostole hral na organe známy virtuóz Ernst Grosz. Po dcére sa Johann dočkal syna Georga. Absolvent kežmarského gymnázia získal na budapeštianskej Kráľovskej Jozefovej technickej univerzite titul strojného inžiniera. Spočiatku pracoval v obore, ale nakoniec sa vrátil domov a robil v rodinnom podniku. Spravoval ho do zoštátnenia. Najmladším členom rodiny bola dcéra Edita. Patrila k aktívnym členkám Školského spolku na podporu a ďalší rozvoj kežmarskej evanjelickej nemeckej dievčenskej meštianskej školy. Vydala sa za Bartolomeja, najmladšieho syna lekára Augusta Szássa v Spišskej Sobote, ktorý bol úradníkom rožňavskej pobočky Spišskej banky.

Podľa zachovanej reklamnej tabule vieme identifikovať, čo všetko našli záujemcovia v Markovichovom obchode. V tzv. módnom dome bola dostupná dámska i panská bielizeň, látky, koberce, široký výber pančúch, štrikovaný a pletený tovar, zariadenie pre hotely či kompletná výbava neviest. Drvivá väčšina tovaru pochádzala z domácej, teda uhorskej produkcie. Obchod tiež prepravoval všade známy spišský plátenný tovar. Najväčšiu poctu pracovného života zažil Johann 26. septembra 1904, keď jeho obchod poctili návštevou príslušníci cisársko-kráľovskej rodiny. Tovar si uňho v priebehu trištvrte hodiny poprezerali i zakúpili arcivojvoda Jozef s manželkou Klotildou, arcivojvodkyňou Alžbetou a dvornou dámou Saroltou Szirmay. 

Reklamná tabuľa obchodu Markovich (Foto: Múzeum v Kežmarku)
Reklamná tabuľa obchodu Markovich (Foto: Múzeum v Kežmarku)
 

Markovichove záujmy

Markovich patril k zakladateľom a čelným predstaviteľom Spolku kežmarských obchodníkov a živnostníkov, ktorého úlohou okrem iného bolo hájiť záujmy týchto stavov, organizovať školenia či vzdelávať mládež. Postupom času pribral spolok do svojej ponuky aj kultúrno-spoločenské akcie. Za jeho zásluhy mu vedenie tohto združenia 6. januára 1928 udelilo čestný diplom za jeho 25-ročnú usilovnú prácu. Okrem obchodníckej činnosti Markovich vykonával množstvo iných vecí: patril k úspešným členom streleckého spolku, kam vstúpil 4. júna 1890. Takisto bol členom korčuliarskeho spolku a kolkárskeho klubu. Ako príslušníka evanjelickej cirkevnej obce ho zvolili do presbytéria. V dobe monarchie sa opakovane stal porotcom kráľovského súdneho dvora v Levoči. Za čias I. svetovej vojny pracoval v rozmanitých komisiách a výboroch, kde pomáhal sedmohradským utečencom či rodinám odvedených vojakov. 

Čestný diplom za členstvo v spolku obchodníkov (Foto: Múzeum v Kežmarku)
Čestný diplom za členstvo v spolku obchodníkov (Foto: Múzeum v Kežmarku)
 

Ako významná osobnosť Kežmarku patril k členom mestského zastupiteľstva - nielen za monarchie, ale tiež po vzniku Československej republiky. Tesne po prevrate, začiatkom roka 1919, bol dokonca menovaný do Československej rady pre Kežmarok.

Z pohľadu majetku patril, pochopiteľne, k lepšie situovaným občanom. Ako darcu finančných prostriedkov ho nájdeme na zozname všelijakých podujatí v Kežmarku i okolí – požiarnických plesov alebo detských maškarných bálov. Neraz prispel požiarom postihnutým ľuďom v Rožňave či Veľkom Folkmare. A takto by sme mohli pokračovať... Keď vznikalo mestské múzeum, prispel nielen sumou 100 Kč, ale i významnými historickými predmetmi – kráľovským privilégiom pre obchodníkov z roku 1830 či vandrovnou knižkou súkenníka Johanna Schmiedta z Ľubice z rokov 1841 – 1844.

Nečakaný odchod

Johann Markovich viedol ozaj aktívny život. Z nekrológu sa dozvedáme, že navonok sa tešil dobrému zdraviu a chodieval rýchlym krokom. Všetkých preto šokovala správa o jeho náhlom úmrtí, zopár mesiacov pred oslavou 70. narodenín. Nešťastná udalosť sa odohrala v nedeľu 22. mája 1932 vo večerných hodinách. Keď sa jeho zdravotný stav nečakane zhoršil, previezli ho do nemocnice v Spišskej Sobote na operáciu, avšak lekári mu nevedeli pomôcť. Do Kežmarku sa viac živý nevrátil. Pochovávanie vykonal evanjelický farár Valentín Hajts 24. mája 1932 na starom kežmarskom cintoríne za účasti najrôznejších spolkov a organizácií.

Parte Johanna Markovicha (Foto: Múzeum v Kežmarku)
Parte Johanna Markovicha (Foto: Múzeum v Kežmarku)
 

Jeho hrob sa síce nezachoval, ale zbierky kežmarského múzea uchovávajú aspoň niekoľko artefaktov dokumentujúcich existenciu tohto významného obchodníka.

Autor: Vladimír Julián Ševc

Múzeum v Kežmarku
Hradné námestie 42
060 01 Kežmarok
IČO: 37781227 DIČ: 2021452323

Údaje o webovom sídle:
- Prevádzkovateľ: Múzeum v Kežmarku
- Správca webu: Drahomír Thomay
- Dizajn r. 2017, funkčnosť PHP 7.2 r. 2019
- Redakčný systém CMSimple
- Vyhlásenie o prístupnosti