1 2 3 4 5

Liečivé jarné lúče svätého Jozefa

Devätnásty marec, deň sv. Jozefa, bol u našich predkov považovaný za prvý jarný deň, aj keď letný slnovrat ešte nenastal. Svätý Jozef mal so sebou priniesť vytúženú jar a zvestoval začiatok poľnohospodárskych prác.

Zbierkový fond Múzea v Kežmarku: nálepka na medovník, dievča s kytičkou
 

Bol to ďalší z „magických“ dní, ktorý so sebou prinášal rituály na zabezpečenie dobrej úrody či zdravia celej rodiny. Poľnohospodári vyšli na polia a klopkali na zem, aby sa prebudila. Gazda kropil so svätenou vodou dobytok, políčko aj pluh. Niet sa čo čudovať, veď od vypestovaných plodín závisel celý nadchádzajúci rok a obživa rodiny. V niektorých oblastiach sa dokonca tradovalo, že gazdiné v tento deň vyháňajú blchy a inú háveď z príbytkov.

Aj kniha receptov Zachowáňí Zdrawa celého Života, W Trnawe, Widané Roku 1793, Dňa 20. Srpna. „Ťebe dobre pragící G. F., Dohledať W. R.“ spomína recept, ktorý pomáha zbaviť sa parazitov. V jeho zložení sa ale nespomínajú príjemné bylinky.

„Proti prašivosti malých detí – moč od mládenca, který za nekoľko dní kapustu jédal, vzatý, uzdravuje fistule, to jest: otvorené mesta na tele, hojí raka, vlka alebo úsad, všaje, flaky, pehy a jakékoľvek inšé nečistoty z tela zháňa, které sa na koži nachádzajú, keď sa s ním namáčajú. Piše Cato.“

Jedným z rituálnych zvykov bolo varenie dlhých šúľancov, lebo: „aké šúľance, také klasy“. Jedli sa  s makom, ktorý bol symbolom hojnosti. Neboli to však len šúľance, ktoré sa jedli vo veľkom. Hovorilo sa, že žaby, ktoré sa chytia do sviatku sv. Jozefa, chutia lepšie. Potom vraj majú tvrdé mäso. Typickou pôstnou pochúťkou tak boli aj smažené žabie stehienka alebo žabie stehienka varené v kapustnici.

Prvými zvestovateľkami odchodu zimy a príchodu nového obdobia sú včely, ktoré sa práve v tento deň prvýkrát prebúdzali. Včelári museli svoje včely vypustiť až na sv. Jozefa, lebo medzi ľuďmi sa tradovalo: „O koľko dní pred Jozefom lietajú včely, toľko týždňov po Jozefovi bude chladno,“ alebo „Koľko dní pred Jozefom teplo, toľko dní po ňom zima.“

Práve s príchodom jari sa začínajú prebúdzať nielen včely, ale aj iný hmyz. Ďalší z receptov z knihy Zachowáňí Zdrawa celého Života, hovorí o jednom z nich. Či bol naozaj taký účinný pri bolestiach uší je však otázne. Veď posúďte sami:

Zbierkový fond Múzea v Kežmarku: expozícia historickej lekárne
 

„Znamenité lekárstvo proti oteklým ušom: vezmi tri hlavičky oskičú a tri dežďové hlisty, alebo červíky, pokrájaj to a zvar spolu v dreveném oleji, taký olej púščaj po kapce do ucha, uhojí bolesť a uzdraví.“

Aj keď bol tento deň stále súčasťou pôstu, oslavy jari sa nezaobišli bez tancovačky a spevov. Organizované Jozefské zábavy oslavovali prvý jarný deň, letný slnovrat, začiatok poľnohospodárskych prác a v neposlednom rade aj krásne meno Jozef, ktoré patrí na našom území k bohato zastúpeným, ako dnes, tak aj v minulosti. Tradične sa chodilo koledovať pod obloky, kde býval Jozef, a nebolo ničím výnimočným, že v jednej dedine bývalo aj niekoľko Jozefov. Samotný svätec je patrónom rodín, otcov, vychovávateľov, ale patronát drží aj nad tesármi, keďže podľa Biblie bol sám tesárom.

Zdroj: wikipedia.org
 

U našich predkov bol každodenný život spätý s obradmi a tradíciami. Ani v tomto období tomu nebolo inak. Jarné rituály boli založené na odohnaní zimy, ktorá bola symbolom smrti či zla a prilákaní jari, leta, letečka. S príchodom jarných lúčov výskali od radosti hospodári, pastieri, mládenci aj dievčence.

Zbierkový fond Múzea v Kežmarku: valasi pred kolibou
 

Autorka: Alena Madejová - lektorka Múzea v Kežmarku

Múzeum v Kežmarku
Hradné námestie 42
060 01 Kežmarok
IČO: 37781227 DIČ: 2021452323

Údaje o webovom sídle:
- Prevádzkovateľ: Múzeum v Kežmarku
- Správca webu: Drahomír Thomay
- Dizajn r. 2017, funkčnosť PHP 7.2 r. 2019
- Redakčný systém CMSimple
- Vyhlásenie o prístupnosti