Tonzúra svätého Gregora alebo „ako vlasy vykoreniť“

Gregor svoje meniny tradične oslavuje 12. marca. Takto ho ustanovil Pápež Gregor IV. na výročie úmrtia jeho predchodcu Gregora I. Veľkého. Vedeli ste, že meno Gregor bolo veľmi obľúbené u pontifikov? V histórii pápežského úradu ich bolo dokonca šestnásť. Jedným z najväčších bol práve Gregor I. Keď mal iba tridsaťpäť rokov založil vo svojom dome benediktínsky kláštor. Tradične mnísi podstupujú rituál, pri ktorom oficiálne vstupujú do rádu - takzvanú tonzúru. Pri tomto obrade sa im vyholí alebo pristrihne päť miest na tele. Typickou viditeľnou tonzúrou je vyholené temeno hlavy mníchov.

Zdroj: zivotopisysvatych.sk

Vlasy boli pre našich predkov dôležitou súčasťou výzoru a dávali si aj záležať na ich kvalite, hustote, dĺžke. Niet sa čo čudovať, že svoje zastúpenie majú aj v knihe receptov Zachowáňí Zdrawa celého Života, W Trnawe, Widané Roku 1793, Dňa 20. Srpna. „Ťebe dobre pragící G. F., Dohledať W. R.“.

Fotografia z knihy receptov

Prinášame vám ďalšie z rád, tentokrát venované starostlivosti o vlasy. Pred ich vyskúšaním vám však odporúčame konzultáciu s odborníkom.

Recept proti ďalšiemu rastu vlasov

„Chceš li kde koľvek vlasy vykoreniť, vezmi malé a mladé myšičky, spál jich na prach a z toho prachu s octom urob luh, pomaštuj s tím mesta prve oholené a rošt nebudú.“

Recept proti vypadávaniu vlasov

„Vlašský orech. Škrupiny na prach spálené, s vínom a s octom zmíchané, aby s nimi hlavu pomaštil, bráňa vlasov lezení a nové dodávajú.“

Zdroj: mixit.sk

Svätý Gregor - Veľký učiteľ

Naše krásne Slovensko je popretkávané mnohými tradíciami a zvykmi. Mnohé sa zachovali dodnes, niektoré sa o čosi pozmenili a niektoré aj zanikli. Jedným z dnes už zaniknutých sviatkov je deň svätého Gregora, 12. marca. Tento deň bol jedným z posledných dní, ktorý patril k zimnému obdobiu. Bolo to ešte obdobie, kedy bola zem zamrznutá, jarné práce sa nekonali a predpokladalo sa, že zima ešte svoje žezlo neodložila. Veď sa aj hovorili pranostiky:

„Ak Gregor hlavou kývne, ešte na nás zimu zošle.“, „Na svätého Gregora, mrazy nás umoria.“

Zbierkový fond Múzea v Kežmarku: titulná strana bulletinu

Zaujímavosťou sviatku svätého Gregora bolo to, že to bol sviatok učiteľov a rechtorov. Dnes ho tradične slávime 28. marca. Hovorilo sa: „Aj pán rechtor musí z čohosi žiť.“, a preto sa konali takzvané gregorácie. Prečo práve v tento deň? Začiatok sviatku by sme mohli hľadať už v starovekom Ríme, kedy sa organizovali slávnostné sprievody učiteľov a žiakov na počesť bohyne múdrosti Minervy. Neskôr, v roku 830, ich pápež Gregor IV. venoval pamiatke Gregora I., ktorý dostal prívlastok Gregor Veľký a bol jedným z veľkých mužov sediacich na Petrovom stolci. Počas svojho pontifikátu v 6. – 7. stor. sa odohrávali búrlivé udalosti spojené so sťahovaním národov alebo morovou epidémiou. Traduje sa, že práve počas moru v Ríme odslúžil odprosujúcu pobožnosť, po ktorej, akoby zázrakom, bola veľká skaza odvrátená. Stal sa aj zakladateľom speváckeho učilišťa v Ríme a tak nie nadarmo sa dodnes používa Gregoriánsky chorál. Pápež Gregor I. Veľký bol oduševneným podporovateľom škôl a vzdelania.

Zbierkový fond Múzea v Kežmarku: historický sprievod 1969, rektor so študentmi

Na našom území, počas gregorácií, chodievali najlepší žiaci, ktorých vybral pán rechtor po dedine a vyberali do košíka pre svojho učiteľa pochutiny a dary. Hlavne vajíčka, slaninu, údené rebrá a od bohatších gazdov sa ušla aj šunka. Kde tu dostali aj peniaze. Jeden zo žiakov prednášal vinš ako poďakovanie.

„Na Blažeja veľmi málo sme dostali,
sotva sme halušky čím omastiť mali.
A tak sa úfame, že nám nahradíte
tú stratu, keď žiakov svojich odmeníte ...“

Dnes je pre nás desaťročná školská dochádzka prirodzenou vecou. Kedysi bola možnosť chodiť do školy výsadou a privilégiom. Stávalo sa, že v rodine, kde bolo viac detí a menej peňazí rodičia dali do školy len toho najšikovnejšieho. Podobne to platilo u dievčat, ktoré do školy vôbec nechodili. V chudobnejších oblastiach sa preto apelovalo na rodičov, aby svoje deti dali do školy. Spievali napríklad aj:

„Soli, soli, po poli.
Dajte chlapca do školy,
bude z neho muž hodný
a pán páter pobožný.
Dáme my mu na bok šabličku
a na zadok prútenú metličku,
kukučku, kukučku
v červenom klobúčku.“

Zbierkový fond Múzea v Kežmarku: vyučovanie na gymnáziu v Kežmarku

Po skončení obchôdzok sa stretli žiaci s rechtorom v škole, kde mu odovzdali vyzbierané dary. Ako poďakovanie im rechtorová manželka z vajíčok urobila praženicu a pán rechtor im dal aj po korunke. Koledovanie, gregorácie na deň sv. Gregora a s nimi spojený výber peňazí a pochutín pre rechtora, bol dokonca zakotvený aj v písomnom dekréte.

Gregorská zima a odkliate žaby?

„Svätý Gregor mrazy vodí, ak nevodí, snehom škodí.“

Zbierkový fond Múzea v Kežmarku: Cigánová: Vraciame sa domov z hôr, akvarel

Na sneh na svätého Gregora predsa len poľnohospodári čakali, lebo sa hovorilo: „Ak na Gregora na poliach veľa snehu, jar príde skoro.“ Tento deň pre roľníkov znamenal vybrať pluhy a pripraviť sa na začiatok jarných prác.

Niektoré zo starých právd tiež hovoria: „Na Gregora, idú ľady do mora.“ Za čias našich predkov, ktorí ešte nepoznali hodinky ani kalendár, boli poctivo zaznamenávané aj tie najmenšie zmeny v prírode a ročných obdobiach. Tieto javy sa pre ľudí stali znamením, že prichádza ďalšie ročné obdobie. Jar bola časom, kedy sa všetko prebúdzalo a toho symbolom boli hlavne sťahovavé vtáky, ktoré prichádzali po dlhej zime späť k nám. „Na Gregora, ide bocian od mora.“ Podľa historických záznamov sa práve v tento deň mali prebúdzať aj žaby, ktoré bolo prvý krát po dlhom čase počuť kŕkať.

Zbierkový fond Múzea v Kežmarku: oračka

Zaujímavou a vtipnou tradíciou bolo „váľanie dvojíc“. Tento rituál mal zabezpečiť veľkú úrodu a plodnosť. Gazda s gazdinou zaklínali dobrú úrodu a tak sa spolu v objatí váľali po čerstvo zoranej zemi. Prvá jarná oračka patrila k veľmi dôležitým úkonom a dbalo sa na to, aby bola urobená kvalitne a rovno. „O Gregore, mrcha gazda čo neorie.“ Medzi rituály zabezpečujúce dobrú úrodu patrilo nielen váľanie sa v zemi, ale aj trošku morbídne kropenie pôdy krvou z čerstvo zarezaného kohúta. Nesmelo chýbať zahrabávanie omrviniek zo štedrovečerného stola, zŕn zo snopu predošlej úrody, kúsku chleba a vajíčka.

Síce väčšina fašiangových, jarných a veľkonočných zvykov má kresťanský nádych, je tu poznať vplyv na slovanských a pohanských predkov a ich rituálov.

Zbierkový fond Múzea v Kežmarku: Dedinský dom s kôlňou

Autorka: Alena Madejová - lektorka múzea v Kežmarku