1 2 3

Keramická kanvička.

V roku 2019 darovala neznáma pani do Múzea v Kežmarku keramickú kanvičku. Hoci je poškodená, tak pre múzeum má veľký historický význam, lebo pochádza z pozostalosti po významnom kežmarskom rodákovi, MUDr. Vojtechovi Alexandrovi (1857 – 1916). A zaujímavá je aj sama o sebe.

Bola vyrobená v anglickej manufaktúre Leeds Potery medzi rokmi 1760 – 1770. Manufaktúra založená v polovici 18. storočia vyrábala tenkostenné výrobky z kameniny a fajansy. Kanvička s krémovou glazúrou je zdobená dvojicou výjavov, ktoré svojim prevedením pripomínajú grafiky - medirytiny. A skutočne pri ich výrobe má s nimi rovnaký technologický postup. Výzdoba vyrytá do medenej prípadne oceľovej platne sa otlačila najskôr na papier a pomocou neho sa preniesla špeciálna farba sa výrobok, ktorý sa následne vypálil v keramickej peci. Táto technika zdobenia vyvinutá v Anglicku v polovici 18. storočia umožňovala vytvárať zložité vzory a hlavnou jej prednosťou bolo tiež zlacnenie výroby, čím produkty boli prístupnejšie pre širší okruh zákazníkov ako pri ručnej maľbe. A ako novinku ich použili aj na tomto výrobku.

 
   

Malý keramický džbán z Múzea v Kežmarku má ucho naturalisticky vytvarované z dvoch vzájomne prepletených pásikov ukončených listami akantu. Taktiež spodná časť pyšteka má plastickú rastlinnú výzdobu v tvare ornamentalizovaných akantových listov. Na bočných stranách sa nachádzajú hnedotónované "medirytiny". Na jednej je výjav zachytávajúci dvojicu z najvyšších priečok aristokratickej spoločnosti: muž a žena odetí v elegantnom rokokovom oblečení sedia na lavici pri bohato prestretom stole v parku. V pozadí sa nachádza balustráda zábradlia terasy ozdobená antikizujúcou mužskou plastikou. Nenútená póza, kedy muž má preloženú nohu cez nohu svedčí o nestrojenej, uvoľnej atmosfére. Na druhom zobrazení je bukolický výjav zachytávajúci opäť dvojicu postáv: muž sediaci pod stromom na zemi hrá na priečnej flaute a pri ňom stojaca žena počúva zo zaľúbením tóny, ktoré vyludzuje svojou hrou. V pozadí sa nachádzajú odpočívajúce ovečky a pes v popredí pijúci vodu z jazierka. Idylickú atmosféru doplňujú stromy a egyptizujúci obelisk v pozadí. Čo predstavujú tieto námety? Napriek tomu, že žena je oblečená na druhom výjave ako slúžka, tak sa zrejme jedná tiež o osobu z najvyššej, aristokratickej spoločnosti. Súviselo to s myšlienkami filozofa Jeana Jacqua Rousseaua, ktoré sa objavili v polovici 18. storočia. Ako reakcia na vyumelkovaný a prekultivovaný život vyšších tried (ako to napríklad ilustruje Andersenova poviedka o pastierovi svíň, v ktorej chudobný princ podáva svojej vyvolenej ružu, a tá ju zdesená odhodí a vykríkne: Fuj, veď to je skutočná ruža!) prišiel s utópiou o idealizovanom neskazenom zdravom živote roľníkov žijúcich v spätosti s prírodou. Preto si začali aristokrati budovať vo svojich parkoch vidiecke chalúpky a dokonca aj celé umelé dediny aj s hospodárstvom. Spomeňme najslávnejšiu z nich, Kráľovninu osadu (Hameau de la Reine) Márie Antoinety vo Versailles, kde kráľovná trávila voľné chvíle so svojimi deťmi. Aj na Spiši vzniklo obdobné miesto- Sans Souci (Bez starostí) pri Iliašovciach, ktoré si dal v rokoch 1773 až 1775 vybudovať gróf István Csáky. Panstvo sa tam taktiež prizeralo na dedinské zábavy, čo bolo ich obľúbenou kratochvíľou.

Keramická kanvička tak predstavuje spomienku na idylickú dobu starého sveta (Ancien régime) a dobový ideál vysokej aristokracie o bezstarostnom živote v lone prírody a vyjadrenie ich túžby po idealizovanom vidieckom svete.

Autor: Mgr. Maroš Semančík - historik Múzea v Kežmarku

Múzeum v Kežmarku
Hradné námestie 42
060 01 Kežmarok
IČO: 37781227 DIČ: 2021452323

Údaje o webovom sídle:
- Prevádzkovateľ: Múzeum v Kežmarku
- Správca webu: Drahomír Thomay
- Dizajn r. 2017, funkčnosť PHP 7.2 r. 2019
- Redakčný systém CMSimple
- Vyhlásenie o prístupnosti