Novo zreštaurovaný obraz z Múzea v Kežmarku
Múzeum v Kežmarku uchováva mnohé hodnotné a zaujímavé hmotné doklady minulosti. Niektoré sa doň dostali vo veľmi zlom stave a tak, aby mohli byť vystavené na verejnosti, musia najskôr prejsť konzervátorským alebo reštaurátorským procesom. Ostatným predmetom, ktorý prešiel touto ozdravnou procedúrou je obraz so zaujímavým ikonografickým námetom Krista v mystickom lise.
 |
| Obraz Krista v mystickom lise - obraz po reštaurovaní |
| |
Toto starobylé symbolické prirovnanie vychádza predovšetkým z biblického textu proroka Izaiáša. Najväčšie rozšírenie dosiahlo v 16. až 18. storočí, keď patrilo k širokej škále obrázkov, produkovaných najmä grafickými technikami. Za ich úspechom stojí názorné spojenie medzi krvou Krista a vínom eucharistie. Hroznový (vínny) lis je tu znázornený ako nástroj násilného krvácania Krista ako ceny spásy, je teda nástrojom vykúpenia, symbolom kríža. Preto nie je náhodou, že tlačiaca doska vretena lisu je zobrazená vo forme kríža. Do lisu, podobne ako na kríž, však vstupuje Kristus dobrovoľne. Je tak akoby sám sebe nástrojom vlastnej obety – on sám sa obetúva a sám lisuje, necháva prúdiť vlastnú krv pre spásu sveta. Kristus je zobrazený v kadi plnom moku, nie je to však sladká šťava hrozna, ale jeho krv, ktorej sladkosť však, podľa exegétov (odborníkov, ktorí kriticky skúmajú biblické texty), sladkosť muštu prevyšuje. Vizualizácia tohto ikonografického motívu bola bližšie rovine ľudovej zbožnosti, čomu zodpovedá aj výtvarná kvalita obrazu z Múzea v Kežmarku.
Scéna kežmarského obrazu predstavuje Krista odetého len do krátkeho bedrového rúška, stojaceho v obdĺžnikovej kadi so široko vystretými rukami. Chrbát Spasiteľa je pritlačený ku krížu skrutkou lisu. Na hlave má tŕňovú korunu a okolo hlavy svätožiaru. Z rán v dlaniach, boku a nôh vytekajú do kade cícerky krvi. Toto vyobrazenie dopĺňajú latinské texty z Biblie, ktoré sú napísané na konštrukčných prvkoch lisu.
- Dolný text: „MORBOS NOSTROS AC DOLORES IPSE TULIT AC TOLERAVIT + E SA +53+“ „Našimi chorobami a bolesťami sa ťaží a znášal ich.“ Izaiáš 53.
- Spodný text na pravej strane „CHRISTUS PECCATA NOSTRA SUA CORPORE SUSTULIT IN PATIBULUM, UT PECCATIS DEFUNCTI, IUSTITIE VINAMUS.“ Prvý list apoštola Petra 2.24 „Sám vyniesol naše hriechy na svojom tele na drevo, aby sme zomreli hriechu a žili pre spravodlivosť.“
- Text vľavo: „INDUTUS EST ALIO TINCTO SANGUINE, ET NOMINE VOCATUR SERMO DEI“ Zjavenie sv. Jána 19. 13 „Oblečený bol v odeve skropenom krvou a jeho meno je: Božie Slovo."
- Horný text: „LIBUIT IEHOVE AEGRITUDINE EUM CONTUNDERE“ Iaziáš 53.10a „Ale Hospodinovi sa zapáčilo raniť ho chorobou.“
- Text vpravo: „IPSE QI PECCATA SCELERAQUE NOSTRA VULNERATUS ATQUE CONTUSUS POENAS NOBIS SALUTARE DEDIT“ Izaiáš 53.5 „On však bol prebodnutý pre naše hriechy, strýznený pre naše neprávosti, na ňom je trest pre naše blaho a jeho ranami sme uzdravení“.
Obraz namaľoval neznámy autor na základe malého grafického listu (11,4 x 9,1 cm), ktorý v roku 1568 vyryl flámsky rytec, kresliar a vydavateľ Hieronymus Wierix (1553 – 1619). O obľúbenosti tejto rytiny svedčí aj to, že slúžila ako predloha pre mnohé obrazy po celej Európe. Spomeňme napríklad nástennú maľbu v Kostole sv. Michala archanjela v Binarowe v Poľsku, či kamenný reliéf z Kreuzkapelle v Edigere v Nemecku. Skoro identický obraz ako kežmarský sa nachádza tiež v zbierkach Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici.
 |
 |
| Grafický list Hieronyma Wierixa |
Nástenná maľba v Kostole sv. Michala archanjela v Binarowe |
| |
|
Reštaurovanie obrazu bolo zverené nadanej reštaurátorke Mgr. art. Ludmile Zozuľákovej z Košíc, ktorá mala pred sebou náročnú úlohu. Obraz sa nachádzal v havarijnom stave, napriek tomu, že bol v minulosti neodborne opravovaný. Maľba bola značne poškodená, popraskaná, chýbala na 30 % plochy a hrozilo jej ďalšie opadávanie z podložky. Vrchný ochranný lak bol stmavnutý, zožltnutý a celkovo bol obraz pokrytý vrstvou špiny a mastnoty. Aj samotné riedko tkané ľanové plátno bolo miestami veľmi poničené s trhlinami pozdĺž okrajov.
 |
 |
| Obraz pred reštaurovaním |
Obraz pred reštaurovaním - detail |
| |
|
V prvej fáze reštaurovania bol obraz stabilizovaný a chemicky očistený od špiny a laku. Následne bol zabezpečený prelepením japonským papierom, aby nedochádzalo k jeho ďalšej deštrukcii. Plátno bolo podlepené ďalším plátnom a tak bolo spevnené. Po odstránení japonského papiera boli miesta s vypadnutou farbou vyplnené kriedovým tmelom. Po vypnutí na nový podrám sa pristúpilo k retuši, ktorá bola realizovaná v dvoch fázach. V prvej sa použili akvarelové farby, a po zalakovaní sa niektoré miesta opravovali ešte aj lakovými farbami. Robilo sa to preto, lebo pri reštaurovaní musia byť všetky zásahy odstrániteľné bez poškodenia originálu a majú byť pri pohľade z blízka rozlíšiteľné. Z toho dôvodu sa aj „domaľovávanie“ zničených miest robilo bodkovanou alebo čiarkovanou formou. Na záver bol obraz natretý regeneračno-ochranným lakom.
Vďaka získaniu grantu z Fondu na podporu umenia je tak možné tento zaujímavý obraz po prvý krát vidieť v stálej expozícii sakrálneho umenia na Kežmarskom hrade.
Tento príspevok vznikol vďaka pomoci MUDr. Jaroslava Grocholu.
Projekt reštaurovania podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.
Autor: Maroš Semančík
