1 2 3

Novo zreštaurovaný obraz z Múzea v Kežmarku

Múzeum v Kežmarku uchováva mnohé hodnotné a zaujímavé hmotné doklady minulosti. Niektoré sa doň dostali vo veľmi zlom stave a tak, aby mohli byť vystavené na verejnosti, musia najskôr prejsť konzervátorským alebo reštaurátorským procesom. Ostatným predmetom, ktorý prešiel touto ozdravnou procedúrou je obraz so zaujímavým ikonografickým námetom Krista v mystickom lise.

Obraz Krista v mystickom lise - obraz po reštaurovaní
Obraz Krista v mystickom lise - obraz po reštaurovaní
 

 

Toto starobylé symbolické prirovnanie vychádza predovšetkým z biblického textu proroka Izaiáša. Najväčšie rozšírenie dosiahlo v 16. až 18. storočí, keď patrilo k širokej škále obrázkov, produkovaných najmä grafickými technikami. Za ich úspechom stojí názorné spojenie medzi krvou Krista a vínom eucharistie. Hroznový (vínny) lis je tu znázornený ako nástroj násilného krvácania Krista ako ceny spásy, je teda nástrojom vykúpenia, symbolom kríža. Preto nie je náhodou, že tlačiaca doska vretena lisu je zobrazená vo forme kríža. Do lisu, podobne ako na kríž, však vstupuje Kristus dobrovoľne. Je tak akoby sám sebe nástrojom vlastnej obety – on sám sa obetúva a sám lisuje, necháva prúdiť vlastnú krv pre spásu sveta. Kristus je zobrazený v kadi plnom moku, nie je to však sladká šťava hrozna, ale jeho krv, ktorej sladkosť však, podľa exegétov (odborníkov, ktorí kriticky skúmajú biblické texty), sladkosť muštu prevyšuje. Vizualizácia tohto ikonografického motívu bola bližšie rovine ľudovej zbožnosti, čomu zodpovedá aj výtvarná kvalita obrazu z Múzea v Kežmarku.

Scéna kežmarského obrazu predstavuje Krista odetého len do krátkeho bedrového rúška, stojaceho v obdĺžnikovej kadi so široko vystretými rukami. Chrbát Spasiteľa je pritlačený ku krížu skrutkou lisu. Na hlave má tŕňovú korunu a okolo hlavy svätožiaru. Z rán v dlaniach, boku a nôh vytekajú do kade cícerky krvi. Toto vyobrazenie dopĺňajú latinské texty z Biblie, ktoré sú napísané na konštrukčných prvkoch lisu.

Obraz namaľoval neznámy autor na základe malého grafického listu (11,4 x 9,1 cm), ktorý v roku 1568 vyryl flámsky rytec, kresliar a vydavateľ Hieronymus Wierix (1553 – 1619). O obľúbenosti tejto rytiny svedčí aj to, že slúžila ako predloha pre mnohé obrazy po celej Európe. Spomeňme napríklad nástennú maľbu v Kostole sv. Michala archanjela v Binarowe v Poľsku, či kamenný reliéf z Kreuzkapelle v Edigere v Nemecku. Skoro identický obraz ako kežmarský sa nachádza tiež v zbierkach Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici.

Grafický list Hieronyma Wierixa Nástenná maľba v Kostole sv. Michala archanjela v Binarowe
Grafický list Hieronyma Wierixa Nástenná maľba v Kostole sv. Michala archanjela v Binarowe
   

Reštaurovanie obrazu bolo zverené nadanej reštaurátorke Mgr. art. Ludmile Zozuľákovej z Košíc, ktorá mala pred sebou náročnú úlohu. Obraz sa nachádzal v havarijnom stave, napriek tomu, že bol v minulosti neodborne opravovaný. Maľba bola značne poškodená, popraskaná, chýbala na 30 % plochy a hrozilo jej ďalšie opadávanie z podložky. Vrchný ochranný lak bol stmavnutý, zožltnutý a celkovo bol obraz pokrytý vrstvou špiny a mastnoty. Aj samotné riedko tkané ľanové plátno bolo miestami veľmi poničené s trhlinami pozdĺž okrajov.

Obraz pred reštaurovaním Obraz pred reštaurovaním - detail
Obraz pred reštaurovaním Obraz pred reštaurovaním - detail
   

V prvej fáze reštaurovania bol obraz stabilizovaný a chemicky očistený od špiny a laku. Následne bol zabezpečený prelepením japonským papierom, aby nedochádzalo k jeho ďalšej deštrukcii. Plátno bolo podlepené ďalším plátnom a tak bolo spevnené. Po odstránení japonského papiera boli miesta s vypadnutou farbou vyplnené kriedovým tmelom. Po vypnutí na nový podrám sa pristúpilo k retuši, ktorá bola realizovaná v dvoch fázach. V prvej sa použili akvarelové farby, a po zalakovaní sa niektoré miesta opravovali ešte aj lakovými farbami. Robilo sa to preto, lebo pri reštaurovaní musia byť všetky zásahy odstrániteľné bez poškodenia originálu a majú byť pri pohľade z blízka rozlíšiteľné. Z toho dôvodu sa aj „domaľovávanie“ zničených miest robilo bodkovanou alebo čiarkovanou formou. Na záver bol obraz natretý regeneračno-ochranným lakom.

Fond na podporu umenia

Vďaka získaniu grantu z Fondu na podporu umenia je tak možné tento zaujímavý obraz po prvý krát vidieť v stálej expozícii sakrálneho umenia na Kežmarskom hrade.

Tento príspevok vznikol vďaka pomoci MUDr. Jaroslava Grocholu.

Projekt reštaurovania podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.

Autor: Maroš Semančík

Múzeum v Kežmarku
Hradné námestie 42
060 01 Kežmarok
IČO: 37781227 DIČ: 2021452323

Údaje o webovom sídle:
- Prevádzkovateľ: Múzeum v Kežmarku
- Správca webu: Drahomír Thomay
- Dizajn r. 2017, funkčnosť PHP 7.2 r. 2019
- Redakčný systém CMSimple
- Vyhlásenie o prístupnosti