Radosti a starosti rodu Probstner
Múzeum v Kežmarku vo svojom fonde ukrýva množstvo zbierkových predmetov, ktoré sa priamo dotýkajú témy manželstva a svadieb. Medzi nimi sú svadobné aj manželské fotografie, svadobné šaty, či rôzne doplnky, ako party, klobúky, ale aj svadobné pozvánky. Patria k nim aj časti vena, ako svadobné truhlice, alebo svadobné dary. Je zaujímavé poznať osudy ľudí, ktorí sú zvečnení na fotografiách a portrétoch v súvislosti s jednou z najdôležitejších chvíľ vo svojom živote, alebo predstavujú už usadlý manželský pár.
Manželstvo vo svojich rôznych podobách je staré ako ľudstvo samo. Manželské zväzky sa uzatvárali kvôli ochrane a zachovaniu rodu, z politických, majetkových dôvodov, či kvôli spoločenskému prospechu, ale chvalabohu aj z lásky. Manželstvá sa uzatvárali prevažne v rovnakých sociálnych a náboženských vrstvách. Výnimkou neboli ani dohodnuté manželstvá už v útlom veku snúbencov, najmä u vyšších a bohatých spoločenských vrstiev, či vo vládnucich dynastiách. Odlišný bol aj legitímny vek na vydaj a ženbu. V stredoveku to bolo podľa kánonického práva u dievčat dvanásť rokov a u chlapcov štrnásť. V 19.stor. sa posunul u dievčat na šestnásť rokov a u chlapcov na osemnásť rokov. Nepísaným pravidlom bol aj vydaj detí podľa poradia od najstaršieho.
Medzi zbierkami Múzea v Kežmarku sa nachádza aj mnoho portrétov manželských párov z Kežmarku a Spiša. Sú medzi nimi aj dva veľké portréty muža a ženy v dobovom svadobnom odeve, ktoré sú dominantou obrazárne Kežmarského hradu. Zobrazujú novomanželov Probstnerovcov - Andreja Probstnera ml. a Amáliu Probstnerovú, rod. Fuchsovú.
|
|
Amália Probstnerová |
Andrej Probstner |
Ide o olejomaľbu na plátne z roku 1834. Oboch zvečnil ich dlhodobý rodinný priateľ a chránenec, významný spišský maliar Jozef Czauczik, rodák z Levoče. Portréty zosobňujú najšťastnejší deň v doterajšom živote snúbencov. Mladomanželia sú zobrazení v slávnostnom odeve. Andrej Probstner má čierny odev vyšívaný zlatom, obohatený aj sivou, tiež zlatom vyšívanú mentieku. V jednej ruke drží červený kalap s perom a v druhej vybíjanú šabľu. V pozadí sa črtá hornatá krajina a Ľubovniansky hrad. Amália Fuchsová má na sebe čierne svadobné šaty. Móda svadobných šiat sa zmenila až v roku 1840, keď sa vydávala kráľovná Viktória za princa Alberta. Do vtedy sa nevesty počas svadby vyhýbali bielej farbe, lebo biela farba bola v minulosti farbou smútku. Odev tmavej farby mal vyzdvihnúť postavenie svadobného páru, keďže aj čierna farba bola symbolom vtedajšej elegancie a bohatstva.
Biele svadobné šaty symbolizovali neskôr nevinnosť a čistotu nevesty. Kráľovná Viktória si ako prvá obliekla biele čipkované svadobné šaty, vraj, aby vyzdvihla unikátnu prácu anglických čipkárov. Ako prvá ale zaviedla aj ďalšie pravidlo - nikto z hostí na svadbe nesmel mať odev bielej farby, okrem nej. Pozoruhodný počin kráľovnej Viktórie sa stal od 19. storočia tradíciou, ktorá trvá dodnes. Amália Probstnerová je ešte oblečená v čiernych, zlatom vyšívaných šatách s bielymi bohatými rukávmi. Zdobená je zlatými šperkami, náhrdelníkom s drahokamami a visiacimi náušnicami. Vo vlasoch má diadém, odkiaľ je spustený sivý, zlatom vyšívaný závoj siahajúci po zem. V ruke má vejár a rukavičku. V pozadí sa nachádza hornatá krajina a kaplnka z Ľubovnianskych kúpeľov. Jozef Czauczik sa rozhodol portrét pani Amálie ozvláštniť ešte jednu zaujímavosťou. Je totiž namaľovaná podobnou technikou ako slávna Da Vinciho Mona Lisa. Kdekoľvek sa v miestnosti, kde obraz visí postavíte, stále sa bude pozerať na vás.
Rod Probstner sa v Starej Lesnej, neskôr v Levoči, objavuje už od roku 1710. Zo začiatku to boli sedliaci a poddaní. Po príchode do Levoče sa im s určitou dávkou šťastia, talentu a umu podarilo stúpať po spoločenskom rebríčku. Mimoriadne sa darilo v obchodoch hlavne Andrejovi Probstnerovi st., ktorý nadobudol obrovské majetky a vážené postavenie. Súkromný rodinný život ale postihli aj mnohé tragédie. Andrej Probstner st. sa oženil v Máriou Plentznerovou, dcérou obchodníka z Levoče. Z ich manželstva sa narodilo jedenásť detí, avšak dospelosti sa dožili len dve. Dcéra Amália a syn Andrej.
Andrej Probstner st. sa ako 56-ročný vdovec druhý krát oženil s mladučkou, iba 22-ročnou Máriou Karolínou Fuchsovou, dcérou levočského senátora. Tento vekový rozdiel by nebol v tom období nič zvláštne, až na okolnosti, za akých sa s ňou oženil. Mária bola už v tom období snúbenicou jeho syna Andreja mladšieho. Jeho syn ostal sklamaný a ohrdnutý. Oženil sa až o trinásť rokov neskôr a to s mladšou sestrou svojej bývalej snúbenice, ktorá už bola jeho macochou. Andrejovi a Márii sa v manželstve narodilo šesť detí. Z nich sa dožili dospelosti štyri. Andrej sa chcel vyhnúť tragédii, ktorá ho postretla v prvom manželstve, keď z jedenástich detí prežili len dve aj to len tie, ktorých krstné mená začínali písmenom A. Preto v druhom manželstve všetky deti pomenovali tak, aby sa ich mená začínali na A. Boli to Adof, Arnold, Aurélia, Angelika, Apolónia a Albín. Andrej Probstner zomrel ako 74-ročný v roku 1833 a jeho druhá manželka Mária Karolína zomrela rok po ňom v roku 1834 keď mala iba 40 rokov. Mesiac pred smrťou sa Andrejovi podarilo získať armáles a predikát „de Neo Lubló et Jakubján“ a tým aj povýšenie do šľachtického stavu, o ktoré sa usiloval počas celého života. Všetky udelené šľachtické práva prešli aj na jeho potomkov. Pokračovateľmi rodu Probstner sa stali jeho dvaja synovia a nevlastní bratia. Andrej Probstner ml. a Adolf Michal Probstner.
Andrej Probstner ml. mal s manželkou Amáliou Fuchsovou tri deti a všetky sa dožili dospelosti. Boli to Artúr, Július a Mária. Matričné záznamy uvádzajú, že ich krstným otcom bol známy spišský maliar Jozef Czauczik. Andrej ml. pokračoval v diele svojho otca. Bol banským odborníkom a v 50.-tych rokoch 19. storočia už patril medzi najbohatších mešťanov Levoče. Po smrti svojho otca zdedil obce Nová Ľubovňa a Jakubany a aj šľachtický titul. V krátkom texte, ktorý je napísaný na zadnej strane plátna portrétov mladomanželov po maďarsky, sa nachádzajú aj tieto skutočnosti: Manželstvo Andreja ml. s Amáliou sa nevyznačovalo žiadnymi väčšími tragédiami a problémami, takže sa môžeme domnievať, že žili pomerne šťastným a naplneným životom.
Ďalší z pokračovateľov bol Adolf Michal Probstner, mladší, nevlastný Andrejov brat. Jeho osud bol oproti bratovi Andrejovi veľmi tragický. V 50. – 60. rokoch 19. storočia sa odohrali v Jakubanoch smutné udalosti, ktoré poznačili jeho ďalší život. Rozpadlo sa mu po desiatich rokoch manželstvo so Žofiou Jančovou, šľachtičnou a katolíčkou, ktorá bola v čase vydaja od Adolfa o štrnásť rokov mladšia. Zosobášili sa potajme na Silvestra v roku 1848. Rodičia oboch snúbencov sobáš neschvaľovali, keďže Probstnerovci boli evanjelici, zatiaľ čo Jančovci katolíci. Mali spolu štyri deti. Vojtecha, Žofiu, Máriu a Ota. Ich manželstvo ale nebolo veľmi šťastné. Žofia bola opisovaná ako veľmi pekná žena a vo vzťahu zrejme trpela, aj keď nepoznáme presné okolnosti ich života. Adolf, ako väčšina mužov s vysokým postavením holdoval poľovačkám bol ale označovaný aj za veľmi žiarlivého a upodozrievavého muža. Často vyvolával žiarlivostné scény a vzťah sa nezaobišiel ani bez fyzického násilia, veď kvôli nemu strávil tri dni vo vyšetrovacej väzbe. Nakoniec Žofia aj so štyrmi, vtedy ešte malými deťmi, ušla. Adolf sa snažil o odvrátenie rozpadu manželstva, aj keď sa už schyľovalo k rozvodu. Utrápený Adolf začal pomýšľať na najhoršie, ak sa k nemu manželka nevráti a chcel spáchať samovraždu. O tomto úmysle dokonca upovedomil aj svoju rodinu. Na pomoc mu prišiel dlhoročný priateľ a príbuzný Eduard Mariáši. Mal ale aj iné zištné úmysly ako len pomoc v ťažkej situácii priateľovi. U Probstnerovcov v Jakubanoch sa medzi nimi 21. augusta 1861 strhla hádka. Keďže Mariáši neuspel pri vymámení majetkov od Adolfa, rozhorčený povedal niekoľko hanlivých slov na účet jeho manželky Žofie. To Adolfa natoľko rozhnevalo, že vyzval priateľa na súboj a dokonca mu ponúkol zbraň. Eduard ale odvážne pristúpil k Adolfovi a zbrane sa nechopil, čo ho priviedlo do afektu a podľa policajných záznamov vystrelil na Eduarda zo vzdialenosti troch krokov. Prvá rana ale nebola smrteľná. Adolf mu uštedril aj ďalšiu smrteľnú ranu. Bezprostredne po skutku si uvedomil, čoho sa dopustil a zavolal richtára, ktorý zapečatil izbu, kde ležal mŕtvy Mariáši. Sám sa išiel odovzdať spravodlivosti. Súdneho procesu sa ale nedožil, keďže svoj už zamýšľaný pokus o samovraždu uskutočnil. Vo väzení sa smrteľne bodol do srdca kuchynským nožom, symbolicky na Silvestra 1861, na trináste výročie sobášu so Žofiou. Manželke a deťom nechal dojemný list na rozlúčku a v závete im odkázal všetky majetky. Necelé štyri mesiace po jeho smrti umrel aj jeho najmladší, päťročný synček Oto na šarlach. Žofia zomrela iba ako tridsaťosem ročná, osem rokov po smrti Adolfa na tuberkulózu.
Rodina Probstner prechádzala búrlivými obdobiami, vzostupmi a pádmi. Kým v obchodnom a spoločenskom živote sa im veľmi darilo, súkromný život a manželstvá ukrývali mnoho trápení a neúspechov. Aj napriek všetkému sa hlboko zapísali do dejín Spiša nielen vďaka úspechom, ale aj predmetmi, ktoré sú uchované v bezpečí múzea.
Literatúra:
- Kredatusová, Alena : Probstnerovci z Novej Ľubovne a Jakubovian
- Kredatusová, Alena: Jozef Czauczik, Ján Jakub Muller a Probstnerovci
Autorka: Alena Madejová - lektorka Múzea v Kežmarku
Článok bol vytvorený pri príležitosti Národného týždňa manželstva 2021.