Reštaurovanie portrétu chlapca
V kežmarskom múzeu sa nachádza množstvo zbierkových predmetov čakajúcich na reštaurovanie i bližšie určenie. Minulý rok sa jedným zo šťastlivcov, ktorému sa dostalo náležitej pozornosti a dôkladnej oprave, stal zaujímavý portrét. Na evidenčnej karte bol všeobecne identifikovaný len ako Chlapec z rodiny Berzeviczy. Mal tomu nasvedčovať erb namaľovaný v pravom hornom rohu obrazu: v štíte kamzík, ktorý sa prednými nohami opiera o trojvršie skalného brala. Počas reštaurovania sa však zistili nové skutočnosti.
Po očistení maľby od vrstvy špiny a premalieb sa odhalili pôvodné vrstvy obrazu. Pri porovnaní erbu rodu Berzeviczy s erbom, ktorý bol maľovaný na obraze sa ukázali viaceré rozdiely: napr. kamzík nestojí na korune, ale koruna je na vrchole štítu. Klenot erbu netvorí kamzík, ale dvojhlavý orol. Po očistení sa z časti objavil latinský text s menom portrétovaného chlapca. Vďaka pomoci historika z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied Mgr. Tomáša Januru, PhD. sa nám o ňom podarilo zistiť bližšie informácie. Na obraze je zachytená podoba kežmarského mešťana Samuela Mudrányho, ktorý bol synom Daniela Mudrányho (1674 Kežmarok – 1749) a jeho druhej manželky Zuzany, rod. Lányiovej. Jeho otca povýšili do šľachtického stavu 27. októbra 1712. Evidentne to koreluje so Satumarským mierom a ukončením protihabsburského povstania Františka II. Rákociho v predchádzajúcom roku. Daniel Mudrány stál verne na strane cisára a ten sa mu takto odmenil.
Samuel sa narodil rok po tomto významnom akte 16. septembra 1713. Mal dvoch bratov – Martina a Pavla, a štyroch nevlastných súrodencov – Jána Krstiteľa, Daniela, Zuzanu a Katarínu. Samuelovou manželkou bola Mária rod. Sponerová, s ktorou mal dve dcéry: Eleonóru (1742 – 1767 Slovenská Ves) a Annu Máriu (23. 8. 1743 Kežmarok – 1798 Kežmarok). Samuel Mudrány zomrel 8. novembra 1766 v pomerne mladom veku 53 rokov.
|
|
Stav pred reštaurovaním |
Stav po reštaurovaní |
|
|
Na portréte je zobrazený asi ako 10-ročný chlapec. Na sebe má oblečený šľachtický uhorský odev – krátky dolomán, ktorý má podobu priliehavého kabátca zo vzorovanej látky s dlhými úzkymi rukávmi a úzkym stojatým golierom. Na zapínaní sú zobrazené dvojhlavé habsburské orly, symbolizujúce lojalitu Rakúskej ríši. Dolomán je prepásaný širokým opaskom vyrobeným z pleteného hodvábu alebo vlny. Oblečené má priliehavé červené nohavice, obuté nízke čižmy. Svojim výzorom má blízko k husárskej rovnošate. Na hlave má bielu priliehavú parochňu. Opiera sa o odkladací stolík s knihami a kalamárom. Samuel má položenú ruku na otvorenej knihe, čo môže naznačovať jeho literárne záujmy alebo štúdium. V druhej ruke drží kytičku s červeným karafiátom s bielou ružou – symbolom lásky, ktorých vôňa symbolizuje vernosť. Kvety v jeho ruke na druhej strane môžu naznačovať aj zásnubný obraz.
|
|
Detail pred reštaurovaním |
Detail po očistení a vytmelení |
|
|
|
Detail po reštaurovaní |
|
Portrét si vyžadoval komplexný reštaurátorský zásah. Povrch maľby bol silne stmavnutý od nepôvodného laku a špiny. Na plátne sa nachádzali viaceré trhliny a predovšetkým diery, ktoré boli neodborne premaľované. Rozsah chýbajúcej originálnej maľby s pôvodným plátnom bol značný, nezachovala sa 1/3 celkovej plochy. V minulosti ho opravoval maliar Váradi. Pri nej došlo k viacerým nevhodným zásahom: nešetrne vyrezal poškodené časti maľby aj s plátnom, podlepil ho novým, viaceré časti obrazu domaľoval a premaľoval.
|
|
Stav po odstránení nepôvodného plátna |
Sonda pri UV žiarení |
|
|
Náročného reštaurovania sa zhostila osvedčená reštaurátorka z Košíc Mgr. art. Ludmila Zozuláková. V prvej etape bol obraz stabilizovaný tak, aby nedochádzalo k jeho ďalšiemu poškodzovaniu. Nepôvodná laková vrstva a olejové premaľby boli chemicky odstránené, rovnako aj tmely. Dielo bolo nažehlené na nové plátno a vyrovnané. Nové tmely boli nanesené s ohľadom na originálnu farebnosť a materiál. Retuš sa realizovala rekonštrukčným spôsobom, zvislými čiarkami tak, aby boli retušované doplnky odlíšiteľné od originálnej maľby a zároveň, aby retuš dielo opticky scelila. Všetky nové zásahy boli vykonané spôsobom, aby mohli byť v budúcnosti odstránené bez poškodenia originálnych vrstiev.
Vďaka získaniu grantu z Fondu na podporu umenia je možné tento zaujímavý portrét po prvýkrát vidieť v stálej expozícii obrazárne na Kežmarskom hrade.
Text: Maroš Semančík
Foto: Ludmila Zozuláková
|
Projekt reštaurovania podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia. |
|