Svadobné fotografie v premenách času
"Dejiny fotografie tvoria neoddeliteľnú súčasť vývinu jednotlivých umeleckých smerov od obdobia romantizmu až po najnovšie výtvarné prejavy. V tejto oblasti má svoje nezastupiteľné miesto portrétna fotografická tvorba. Jej vznik podnietila snaha človeka čo najrealistickejšie zobraziť svojich blízkych aj samého seba."
Mgr. Erika Cintulová, riaditeľka Múzea v Kežmarku
|
Fond Múzea v Kežmarku: Svadobná fotografia z ateliéru Paula Csaplovicsa, 20. – 30. roky 20.stor. |
|
V zbierkach Múzea v Kežmarku je bohato zastúpená fotografická tvorba mnohých významných fotografov, ktorý v Kežmarku pôsobili. V polovici 19.stor. nastal obrovský rozmach fotografie najmä vďaka zjednodušeniu technológie a zmenšeniu fotoaparátov. V meste vznikali fotoateliéry a fotografovanie bolo výsadou už nie len bohatších vrstiev. Fotografovalo sa hlavne v priestoroch ateliérov, s nainštalovanými kulisami. Fotografie sa časom prenášali aj do exteriérov, fotila sa krajina, ale aj významné spoločenské udalosti, napríklad v Kežmarku to bol prevoz pozostatkov Imricha Thökölyho v roku 1906. Medzi tieto špeciálne udalosti patrila aj svadba či dokonca pohreby. Svadobné fotografie nachádzame v zbierkach fotografov Karola Divalda, Ferecza Czéhulu, Istvána Kissa alebo Paula Csaplovicsa. Sú to portréty mladomanželov v ateliéri s naaranžovaným pozadím, alebo fotografie svadobnej rodiny. Hlavnou funkciou svadobnej fotografie bolo a aj stále je zdokumentovanie začiatku cesty nového života vo dvojici. Svadobné tradície a rituály majú hlboké korene v histórii. Dodnes sa mnohé dodržiavajú. Začínajúce samotnými zásnubami až po novomanželskú noc. Medzi ne môžeme zahrnúť aj svadobný odev a jeho doplnky, kyticu, závoj, či prstene.
Za svadobnou fotografiou ako takou, stojí podobne ako za bielymi svadobnými šatami anglická kráľovná Viktória a jej manžel Princ Albert. Ako prvý sa nechali počas svojho veľkého dňa vyfotografovať. Svadobnú fotografiu predchádzali svadobné portréty. Dva sa nachádzajú aj v obrazárni Kežmarského hradu. Sú to mladomanželské portréty Andreja Probstnera ml. a jeho manželky Amálie Probstnerovej rod. Fuchsovej, z roku 1834.
|
Fond Múzea v Kežmarku: Svadobná fotografia z ateliéru Karola Divalda, 1875 |
|
Príprava svadobného obradu bola pre obidve strany dôležitým procesom, ktorý bolo potrebné do detailov premyslieť. Prvým krokom bolo požiadanie o ruku ženy jej rodičov. Nasledovalo dohodnutie sobáša a zásnuby. Zásnuby boli akousi prvou, nepísanou zmluvou medzi snúbencami. Predzvesťou svadby boli ohlášky, roznášali sa oznámenia o zásnubách, ktoré boli spojené aj s osobným pozvaním na svadbu.
|
Fond Múzea v Kežmarku: Zásnubné oznámenie z roku 1917 |
|
Nesmelo sa zabudnúť ani na dohodnutie vena. Bohatšie mladuchy dostali do vena súčiastky odevov, periny, obliečky, nábytok aj peniaze. Na dedinách k venu patril aj dobytok. Tu majetnejšie nevesty dostali kravu, lebo bez kravy by rodina nemala mlieko, syry a smotanu, niektoré dostali aj ovcu. Mešťania a šľachta si starostlivo zapisovali podrobne časti vena a preto je možné v záznamom dohľadať, čo presne mladuchy do vena dostali. Bez ohľadu na pôvod dievčiny, veno obsahovalo aj slávnostný, svadobný odev – svadobné šaty, ale látku na ne mohol ženích darovať neveste ako svadobný dar. Patrila tam aj parta, ktorá bola korunou, ešte slobodnej devy. Bohaté dámy ich mali aj niekoľko, spolu s diadémami, čepcami či závojmi. Party boli často dedené z matky na dcéru, lebo patrili medzi veľmi drahé odevné doplnky.
|
Fond Múzea v Kežmarku: Svadobná fotografia, neznámy autor, cca 1910 |
|
Archív Múzea v Kežmarku obsahuje aj množstvo svadobných pozvánok, ktoré sa krátko pred sobášom roznášali po susedoch, priateľoch, rodine. Pozvánky, tak ako dnes, obsahovali mená snúbencov, ich bydliská, čas a miesto sobáša. Z počiatku boli svadobné oznámenia jednoduché neskôr sa začal prikladať dôraz aj na zdobenie.
|
Fond Múzea v Kežmarku: Svadobné oznámenie z roku 1925 |
|
Svadobné fotografie ukrývajú množstvo detailov, ktoré nám približujú dôležité tradície pre našich predkov. Na fotografiách z mestského prostredia sa objavujú nevesty so závojmi. Krátkymi, dlhými, priehľadnými, či čipkovanými. Vidiecke mladuchy závoje nenosili. Závoj od najstarších čias označoval podriadenosť ženy k mužovi. Pri svadobnom obrade symbolizoval pokoru a poslušnosť nevesty. Nevesty mali často zahalenú tvár závojom a jeho dvíhaním na konci obradu muž dokazoval svoju dominanciu. Ženích mohol neveste pozrieť do tváre až po sobáši. Podobne ako svadobné šaty aj závoje podliehali módnym trendom.
|
|
Fond Múzea v Kežmarku: Svadobná fotografia z ateliéru Paula Csaplovicsa, 20.roky 20.stor. |
Fond Múzea v Kežmarku: svadobná fotografia z ateliéru Paula Csaplovicsa, 20. – 30. roky 20.stor. |
|
|
|
|
Fond Múzea v Kežmarku: svadobná fotografia z ateliéru Paula Csaplovicsa 20.roky 20.stor. |
Fond Múzea v Kežmarku: svadobná fotografi z ateliéru Paula Csaplovicsa, 1922 |
|
|
|
Fond Múzea v Kežmarku: svadobná fotografia, neznámy autor, 20.roky 20.stor. |
|
|
Svadobná kytica – dnes neodmysliteľná súčasť vybavenia každej nevesty. V minulosti to tak ale nebolo. Z počiatkov to bol venček z myrty a jej kvetov, doplnený pomarančovými listami. Venčeky z myrty alebo rozmarínu sa nosili aj na svadobných šatách, pripnuté na hrudi, ramene, alebo v oblasti pása, či viseli na stužkách od pása po zem. Prečo práve myrta? Je totiž symbolom mladosti a krásy, zasvätená bohyni Afrodite a Lade a tiež symbolizuje šťastie a stálosť citov v manželstve. Na začiatku 20.stor. sa v meštianskom prostredí časom objavujú svadobné kytice. Zeleň tvorí myrta aj papradie a asparágus a z kvetov sa najčastejšie objavujú ruže, klinčeky, ľalie, chryzantémy alebo kaly, či dokonca zvončeky. Vo vidieckom prostredí sú to kytice tvorené hlavne poľnými kvetmi, viazané z klasov. Pierka a venčeky naďalej nosili nie len nevesta a ženích, ale aj u družičky a družbovia.
|
|
Fond Múzea z Kežmarku: Svadobná fotografia z ateliéru Paula Csaplovicsa, 20.roky 20.stor. |
Fond Múzea v Kežmarku: Svadobná fotografia z ateliéru Paula Csaplovicsa 20. – 30. roky 20.stor. |
|
|
|
|
Fond Múzea v Kežmarku: Svadobná fotografia z ateliéru Paula Csaplovicsa, 20.roky 20.stor. |
Fond Múzea v Kežmarku: Svadobná fotografia s dieťaťom z ateliéru Paula Csaplovicsa 1936 |
|
|
|
Fond Múzea v Kežmarku: Fotografia svadobčanov z Osturne, 1943 |
|
|
|
|
Fond Múzea v Kežmarku: svadobná fotografia rodiny Olšavských z ateliéru Štefana Szücsa, 60.roky 20.stor. |
Fond Múzea v Kežmarku: svadobná fotografia z ateliéru Štefana Szücsa, 60.roky 20.stor. |
|
|
Koncom 60.rokov k nám prichádza farebná fotografia a aj svadobné fotografie získavajú nový nádych.
|
Fond Múzea v Kežmarku: Svadobná kolorizovaná fotografia z ateliéru Štefana Szücsa, 70.roky 20.stor |
|
Svadobné fotografie nám ponúkajú možnosť nazrieť do časov minulých. Sú odrazom dobovej módy, módnych doplnkov a môžeme pozorovať meniaci sa obraz svadobčanov a doby samotnej. Svadobné fotografie vyjadrujú v každom období hlboké emócie a uchovávajú vzácne momenty.
Autorka: Alena Madejová - lektorka Múzea v Kežmarku